Nemajetní notorickí žalobcovia by nemali byť automaticky oslobodení od súdnych poplatkov

Do pozornosti by sme čitateľom portálu najprávo.sk radi dali rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7 As 101/2011, na ktoré pred pár dňami upozornil tento súd. Uvedené rozhodnutie síce vychádza z právnej úpravy odlišnej od slovenskej, záver z neho vyplývajúci však ponúka riešenie aj na zásadný problém slovenského súdnictva, ktorým sú tzv. notorickí žalobcovia, ktorí využívajúc svoju nemajetnosť iniciujú množstvo nedôvodných súdnych konaní, čím paralyzujú súdy v neprospech ostatných žalobcov.

Aj keď je účastník súdneho konania nemajetný, takže by bolo namieste mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 36 ods. 3 Soudního řádu správního, môže mu súd výnimočne toto dobrodenie odoprieť, a to najmä pre povahu sporu, či sporov, ktoré vedie. Vyplýva to z rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR (NSS), ktorý obsahuje zbierka najvýznamnejších rozhodnutí tohoto súdu. Ako sudcovia NSS ďalej uviedli, o vyššie uvedený prípad sa môže jednať ak vedie účastník s rôznymi verejnými inštitúciami množstvo sporov týkajúcich sa poskytovania informácií podľa zákona č. 106/1999 Sb. o svobodném prístupu k informáciám, ktoré často pokračujú ako spory súdne, a pritom nejde o spory majúce vzťah k podstatným okolnostiam účastníkovej životnej sféry, tzn. netýkajú sa, a to ani nepriamo účastníkovho majetku, životných podmienok či iných podobných záležitostí, ale ide o spory vyvolané účastníkovým záujmom o verejné záležitosti a fungovanie verejných inštitúcií.

V danej veci invalidný muž žiadal od Okresného štátneho zastupiteľstva v Českých Budějoviciach poskytnutie konkrétneho pokynu všeobecnej povahy najvyššieho štátneho zástupca. Krajskému súdu aj Najvyššiemu správnemu súdu je pritom z ich úradnej činnosti známe, že sťažovateľ vedie s rôznymi verejnými inštitúciami množstvo sporov týkajúcich sa poskytovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré práve spĺňajú vyššie uvedené vymedzenie. Sťažovateľ má plné právo viesť takéto spory a musí v nich mať možnosť účinne brániť svoje práva. Nie je však dôvod, aby náklady na ich vedenie, ktoré je zásadne povinný hradiť každý žalobca, za sťažovateľa pravidelne niesol štát formou oslobodzovania od súdnych poplatkov.

„Oslobodenie od súdnych poplatkov nemá byť inštitútom umožňujúcim chudobným osobám viesť bezplatne spory podľa svojej ľubovôle, ale zabezpečiť, aby im v prípadoch, kedy nemajú dostatok prostriedkov, a pritom je na mieste, aby súdny spor viedli - nakoľko ide o vec skutočne sa dotýkajúcu ich životnej sféry – nebránil nedostatok prostriedkov v účinnej súdnej ochrane" – povedal sudca NSS Karel Šimka

Judikatúra Najvyššieho správneho súdu stabilne vychádza z toho, že široko poňatý slobodný prístup k informáciám vo verejnej sfére je jednou z najefektívnejších ciest k transparentnosti verejnej moci, k ich všestrannej, účinnej a kontinuálnej verejnej kontrole a jedným z nástrojov znižujúcich možnosti jej zneužívania. „Na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že kverulačný, zjavne šikanózny, či dokonca pracovnú kapacitu orgánov verejnej moci z rôznych dôvodov cielene paralyzujúci výkon tohto práva môže mať významne negatívne dôsledky, ktoré za určitých okolností môže poprieť dokonca aj zmysel a účel práva na slobodný prístup k informáciám. Jedným z nástrojov, ako zabrániť zneužívaniu tohoto práva, a tým aj jeho diskreditácii v očiach verejnosti a orgánov verejnej moci preto musí byť aj citlivá regulácia nadužívania tohoto práva vo vyššie uvedených prípadoch. Takáto regulácia sa môže za určitých okolností diať aj cestou výnimočného odopretia práva na oslobodenie od súdnych poplatkov" - uvádza sa okrem iného v rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR.

Pre úplnosť pripájame znenie § 36 ods. 3 Soudního řádu správního:

Účastník, který doloží, že nemá dostatečné prostředky, může být na vlastní žádost usnesením předsedy senátu zčásti osvobozen od soudních poplatků. Přiznat účastníkovi osvobození od soudních poplatků zcela lze pouze výjimečně, jsou-li pro to zvlášť závažné důvody, a toto rozhodnutí musí být odůvodněno. Dospěje-li však soud k závěru, že návrh zjevně nemůže být úspěšný, takovou žádost zamítne. Přiznané osvobození kdykoliv za řízení odejme, popřípadě i se zpětnou účinností, jestliže se do pravomocného skončení řízení ukáže, že poměry účastníka přiznané osvobození neodůvodňují, popřípadě neodůvodňovaly. Přiznané osvobození se vztahuje i na řízení o kasační stížnosti.

Autor: Sylva Dostálová, tlačová hovorkyňa Nejvyššího správního soudu ČR
Ilustračné foto NSS: Nejvyšší správní soud ČR