Sobota, 25. máj 2024 | meniny má Urban , zajtra Dušan
Predplatné
Sobota, 25. máj 2024 | meniny má Urban , zajtra Dušan

Ústavné právo

⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Náhrada trov v prípade úspechu v čiastkovej otázke procesnoprávneho významu

Úspech strany v konaní z hľadiska náhrady trov sa posudzuje z hľadiska jej úspechu vo veci samej, nie z pohľadu jej úspechu v čiastkovej otázke procesnoprávneho významu.
7. December 2023Ústavné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Platnosť zmluvy ako právna otázka v konaní o dovolaní

Ústavný súd posudzoval otázku, či platnosť zmluvy môže byť posudzovaná ako právna otázka v konaní o dovolaní.
19. September 2023Ústavné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Ústavne konformný výklad dobromyseľnosti držby

Ústavný súd SR vo svojom náleze priblížil ústavne konformný výklad pojmu "dobromyseľnosť držby" pri nadobudnutí vlastníckeho práva.
31. August 2023Ústavné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Obnova konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

Ústavný súd SR sa vyjadril k otázke možnosti povolenia obnovy konania v prípade, ak v skutkovo totožnej veci nebol navrhovateľ súčasne účastníkom konania pred ESĽP, ktorý však vyslovil porušenie dohovoru vo veci iného sťažovateľa.
30. August 2023Ústavné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Doručovanie písomnosti v civilnom konaní iba zastúpenému účastníkovi konania

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom náleze vyjadril k účinkom doručenia písomnosti v civilnom konaní iba účastníkovi konania, ktorý je na celé konanie zastúpený pre celé konanie.
10. August 2023Ústavné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Dva právoplatné, meritórne a vecne si odporujúce rozsudky odvolacieho súdu

Ústavný súd SR riešil na základe podanej ústavnej sťažnosti naozaj kuriózny prípad, kedy existovali dva právoplatné, meritórne a vecne si odporujúce rozsudky odvolacieho súdu v tej istej veci.
19. Júl 2023Ústavné právo

JUDIKATÚRA: Rigidné dodržiavanie poradia pri vybavovaní podaní a nečinnosť súdu

Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval otázke, či systémové nedostatky a rigidné dodržiavanie pravidiel pri vybavovaní podaní zbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy.
16. Január 2023Ústavné právo

INFOZÁKON: Oznámenie o nesprístupnení informácií e-mailom

Nejde o rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 47 Správneho poriadku, ak povinná osoba oznámi žiadateľovi elektronickou poštou (emailom, príp. telefonicky), že mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia informácii. Rozhodnutie sa totiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto odpoveď neberie do úvahy a predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia ( § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.).
7. Marec 2021Ústavné právo

Obmedzená sloboda prejavu za reprodukciu tzv. čierneho vtipu v zábavnom televíznom programe

Čierny humor si veľa krát vyberá za „obeť“ svojich vtipov témy, ktoré narážajú na isté mantinely dané spoločnosťou. Takýmito témami môže byť napríklad smrť alebo násilie, alebo tragické udalosti minulosti, či dokonca tragické udalosti súčasnosti. Čierny humor nie je vysmievanie aktérov danej témy ale témy samotnej. Čierny humor vo svojej podstate vychádza zo satiry. Satira sa snaží upozorniť na nejakú tému humorným podaním, pričom to často krát dosahuje až ostrým prípadne posmešným spôsobom. Najlepšie sa to dá asi ukázať na politickej satire, ktorá sa snaží upozorniť na problémy politického sveta - napríklad korupciu. No a čierny humor v zásade robí to isté len o inej téme. Vtip je práve v tom upozornení na nejakú konkrétnosť. Častokrát sa môže stať, že sa človek danému vtipu zasmeje, ale po chvíli si uvedomí čomu sa zasmial a aké je strašné, že sa to naozaj stalo. Aj toto môže byť želaný efekt, ktorý je v zásade prvkom satiry. Humor, žart, satira, karikatúra sú v judikatúre ESĽP jednoznačne formami slobody prejavu, ktoré sú chránené z hľadiska slobody prejavu, ibaže by svojim obsahom a intenzitou predstavovali tzv. hate speech, tzn. šírenie nenávistných myšlienok voči vystupujúcim osobám smerujúcim k potláčaniu ich základných práv a slobôd (rozhodnutie vo veci Sousa Goucha proti Portugalsku z 22.03.2016, sťažnosť č. 70434/12, bod 50 a 51).
30. November 2020Ústavné právo

Účel nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.

Účelom obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. je zabezpečenie nezávislosti súdnictva resp. ochrana pred zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdov (medzinárodných súdnych orgánov). Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. je preto možné len vo vzťahu k informáciám, týkajúcim sa prebiehajúceho konania pred súdom (medzinárodným súdnym orgánom). Cieľom tohto ustanovenia je garantovať nezávislosť súdnictva, vylúčiť tým paralelný priebeh súdneho procesu na verejnosti. Verejnosť má prístup k informáciám zabezpečený prístupom do súdnych budov a na pojednávania. Rozsudky sa vyhlasujú verejne. Ide o všeobecné princípy, ktorými sa spravujú nielen národné súdy, ale i Súdny dvor Európskej únie.
8. Júl 2019Ústavné právo

Obmedzenie poskytnutia služby pri podnikateľskej činnosti

Ak prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia z poskytovania tejto služby úplne vylúči niekoho len pre jeho etnickú príslušnosť, náboženstvo, zdravotný handicap alebo farbu pleti, nejde o nič iného než o výraz jeho nenávisti, ktorá nemá byť štátom a ani spoločnosťou tolerovaná. Ak však bol dôvod obmedzenia poskytovania ubytovacej služby s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam racionálny a nebol vedený žiadnymi zavrhnutiahodnými pohnútkami, prevádzkovateľ nenaplnil žiadny zo zákonom zakázaných či ústavne vymedzených diskriminačných dôvodov, povaha poskytovanej služby bola taká, že záujemca o ňu objektívne nemal problém si nájsť zodpovedajúcu alternatívu a záujmy potenciálneho spotrebiteľa, ktoré „boli v hre“ neboli existenčné a neposkytnutím služby poskytovateľ nemohol nikoho zásadnejšie ohroziť, nie je daný dôvod, aby prevádzkovateľa štát prostredníctvom regulácie spotrebiteľských vzťahov do poskytovania služieb fakticky nútil. Podnikateľská činnosť by totižto mala jeho prevádzkovateľa skutočne aj baviť a robiť mu radosť.
12. Máj 2019Ústavné právo

Dôkazy v rámci prieskumu ústavnosti volieb

Len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces.
15. Január 2019Ústavné právo

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: