Účelom právnej úpravy Zákona o súdnych poplatkoch vo vzťahu k zaradeniu správcu konkurznej podstaty medzi osoby oslobodené od platenia súdnych poplatkov nebolo umožniť/podporiť správcu v tom, aby naďalej podnikal obvyklým spôsobom (ako keby konkurz nebol ani vyhlásený), vrátane súvisiaceho vymáhania pohľadávok pred súdmi, bez povinnosti zaplatiť súdne poplatky. Z dôvodovej správy k predmetnému zákonnému ustanoveniu je nepochybné, že zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť – bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou – tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu" úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie" majetku späť do podstaty.
Akceptovaním len doslovného výkladu § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. sa navodzuje stav absolútnej deformácie podnikateľského prostredia vo sfére (súdneho) vymáhania pohľadávok.
Súd, ako garant súdnej ochrany, sa nemôže uspokojiť len s doslovným znením zákona a v záujme „ľahšieho" rozhodnutia vedome opomenúť všetky preukázané skutočnosti a súvislosti.
(uznesenie Krajského súdu Žilina z 13. apríla 2011, sp. zn. 10 Co/132/2011)
Z odôvodnenia:
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium