TlačPoštaZväčšiZmenši

Postúpenie pohľadávky na subjekt v úpadku

8.8. 2011, 21:09 |  najpravo.sk

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku je nekalou obchodnou praktikou.

(rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 7. 2011, sp. zn. 6Co/1/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd") žalobu o úrok z omeškania 0,05% denne t.j. 18,25% p.a. (ročne) z dlžnej čiastky zamietol, a to jednak pre rozpor so zákonom (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.) a jednak z dôvodu, že takýto úrok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 OZ. Prvostupňový súd zároveň konanie o 76,84 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti po dodatočnom planení zo strany žalovaného. Náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal úspech a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil.

Žalobca v odvolaní navrhol uznesenie ,,v celom rozsahu" zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Na výzvu odvolacieho súdu spresnil, že mu ide len o úroky z omeškania a trovy konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd") preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania t.j. v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o úroky z omeškania a vo výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku správny.

Ide o vec, ktorá zapadá do väčšieho počtu vecí, v ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok voči spotrebiteľom na skrachovaný subjekt, presnejšie subjekt v úpadku a za ktorý uplatňuje pohľadávky správca konkurznej podstaty. V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti S. T., a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby. V iných prípadoch došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodne patriacich ešte spoločnosti D. a uplatňujú sa zhruba po 10 rokoch (napr. vec OS Poprad 17C 94/2010).

Väčší počet vecí má odvolací súd zistený jednak z vlastnej činnosti, napr. veci 10Co 1/2010, 11Co 15/2010, 13Co 6/2011, 14Co 11/2011, 17Co 31/2009, 17Co 33/2011, 18Co 146/2010, 19Co 77/2010, 2Co 120/2010, 3Co 189/2009, 6Co 80/2010, ale aj z rozhodovacej činnosti ostatných súdov.

Niektoré súdy pristúpili už hneď na začiatku konania k vyvodeniu opatrení, ktorými neuznali správcovi oslobodenie od súdnych poplatkov so záverom o obchádzaní inštitútu konkurzu (tzv.,,večný konkurz"). Dovolací súd však takéto opatrenie nižších súdov nepodporil (,,Pokiaľ požíva účastník súdneho konania status správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z., nie je toto zákonné oslobodenie zákonom nijako vecne obmedzené";uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2011, sp. zn. 2 Cdo 269/2010 aj na stránke www.najpravo.sk).

Odvolací súd podrobil popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktik.

Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva.

Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj len ,,ZOS" alebo ,,spotrebiteľský kódex") rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam".

Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).

Predmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná a posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé obchodné praktiky sú len indikatívne vypočítané (arg. slovo „najmä"; „Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä...", § 7 ods. 4 ZOS).

Odvolací súd podrobil praktiku dodávateľa vrátane jeho právnych nástupcov hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt v úpadku.

Žalovaný pred odvolacím súdom vypovedal, že si nezvolil advokáta z dôvodu, že išlo o nízku sumu a trovy konania by boli vyššie ako predmetná pohľadávka, ako aj z dôvodu obavy, či by mu boli trovy advokáta uhradené ,,...trovy aj tak nedostanem od skrachovaného...".

Žalovaný len potvrdil existenciu nezanedbateľného nebezpečenstva, že žaloba správcu skrachovaného subjektu môže odradiť spotrebiteľov od toho, aby si zvolili advokáta na obranu svojich práv v súdnom konaní, a to z dôvodu nákladov a obavy z ich náhrady (ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa).

Nebýva obvyklým, že subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie sledujúce jeho speňaženie a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky a následne ich na súde jeho správca uplatňuje.

Žalobca vykonáva štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok. Týmto postupom tak dochádza k neoprávnenému zvýhodňovaniu žalobcu oproti ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia vymáhali pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by nadobudli za trvania konkurzu bez znášania poplatkovej povinnosti a rizika náhrady trov konania (porov. rozsudok OS Žilina vo veci 10C 132/11).

Zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť – bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou – tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu" úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie" majetku späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky takéhoto postupu, naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam (odhliadnuc od problematickosti ich vymoženia) nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Úpadca nemohol mať žiadne záruky, že nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné.

V predmetnej veci je nutné poukázať tiež na „históriu navrhovateľa", vrátane účasti konkrétnych osôb v tomto procese. Obchodná spoločnosť K. S., s.r.o. (úpadca) vznikla ešte pod pôvodným obchodným názvom A. e., s.r.o. 4.8.2007, pričom jedným zo spoločníkov bol JUDr. P. K. (až do 18.6.2008). Uznesením Okresného súdu Trnava, právoplatným 19.8.2008, bol na dotknutú spoločnosť vyhlásený konkurz. Neskorším uznesením, právoplatným 17.12.2009 (uznesenie zo 14.11.2009 v spojení s opravným uznesením z 24.11.2009), došlo k druhej zmene v osobe správcu konkurznej podstaty a za tohto bol vymenovaný S., k.s., ktorého v súdnom konaní zastupuje na základe plnomocenstva advokát JUDr. P. K.

Vymáhanú pohľadávku (ako tisícky ďalších) nadobudol úpadca na prvotnom základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.11.2007 – pod pôvodným obchodným menom A. e., s.r.o. – od spoločnosti M. K., s.r.o., t. j. relatívne v krátkom čase po svojom vzniku. V danom čase bol JUDr. P. K. spoločníkom oboch dotknutých obchodných spoločností, v spoločnosti M. K., s.r.o. bol dokonca konateľom, pričom spoločníkom „prestal byť" 25.11.2009, t. j. keď už bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa správcom konkurznej podstaty úpadcu stala spoločnosť S., k. s. Inými slovami, JUDr. P. K. bol spoločníkom úpadcu, konateľom a spoločníkom spoločnosti, od ktorej úpadca získal vymáhanú pohľadávku/pohľadávky a aktuálne v mene správcu rádovo v tisíckach súdnych konaní zastupuje úpadcu. Predmetné personálne prepojenie sa minimálne javí ako priečiace sa „čestnému plneniu povinností a úcte k právam iných osôb" (§ 1 O.s.p.) a rovnako priečiace sa zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obch. zák.).

Rozpor so zásadou poctivého obchodného styku je úplne jednoznačný, nakoľko akceptovaním len doslovného výkladu § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. sa navodzuje stav absolútnej deformácie podnikateľského prostredia vo sfére (súdneho) vymáhania pohľadávok. Navrhovateľ totiž v tisíckach konaní vymáha pohľadávky bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ktorá povinnosť ostatné subjekty podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci často ide o minimálne súdne poplatky (ako v prejednávanej veci), s poukazom na obrovské množstvo takýchto súdnych konaní, získava navrhovateľ neprimeranú a účelovú výhodu. Zároveň je nutné poukázať na to, že reálne navrhovateľa nezaťažuje ani hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje deformáciu voľnej súťaže na trhu vymáhania pohľadávok.

Aj v prípade neúspechu v spore a priznaní náhrady trov konania protistrane, táto si ich nebude môcť uplatniť inak, ako v rámci konkurzného konania, čo vzhľadom na už existujúcu insolventnosť úpadcu a prednostné práva iných veriteľov robí toto potencionálne oprávnenie skôr len iluzórnym, ako reálnym. Naproti tomu, advokát JUDr. P. K. buď získa trovy konania vyplatením od protistrany (v ideálnom prípade len za 2 úkony právnej služby; v súdenej veci minimálne cca 47 eur; (čo približne zodpovedá uplatňovanej pohľadávke), alebo mu bude odmena vyplatená správcom konkurznej podstaty, čo pri nízkej vymožiteľnosti predmetných pohľadávok (dlžníkmi sú osoby často zdržujúce sa na neznámom mieste alebo sa jedná o osoby bez „zexekuovateľného" majetku; ktoré skutočnosti sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti - § 123 O.s.p.) robí výrazne otáznym vôbec celkový efekt z takéhoto postupu správcu (porov. rozsudok KS v Žiline 10Co 132/2010).

Odvolací súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti).

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí odvolací súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa (u žalovaného nielen obava ale aj jej naplnenie). O tom, že mnoho spotrebiteľov zvolí vyplatenie uplatnenej sumy, odvolací súd nemá pochybností. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné (§ 39 OZ).

Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd nemohol prehliadnuť takúto nekalú činnosť a neprichádza do úvahy iný výsledok , ako zamietnutie žaloby práve pre nedostatok aktívnej legitimácie.

Odvolací súd oboznámil účastníkov s odlišným právnym posúdením veci a nechal priestor na vyjadrenie (§ 213 ods. 2 O.s.p., porov. tiež I. ÚS 777/07; princíp právnej istoty je možné dosiahnuť nie len zrušením rozsudku ale tiež tým, že odvolací súd oboznámi účastníkov s odlišným právnym posúdením veci a umožní im v primeranej lehote sa vyjadriť).

Žalobca vo vyjadrení namietal aplikáciu Zákona o ochrane spotrebiteľa s odôvodnením, že účelom tohto zákona ,,je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi pred konaním predajcu", čo však nie je možné ,,stotožniť s postúpením pohľadávky na iný subjekt".

Odvolací súd tento názor nezdieľa. Smernica 2005/29 ,,o nekalých obchodných praktikách" (ďalej len ,,smernica") výslovne stanovila za cieľ ochranu pred nekalými obchodnými praktikami aj po uzavretí zmluvy. ,,Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu"(čl. 3 ods. 1smernice). Niektoré nekalé obchodné praktiky uvedené v prílohe 1. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa sa už s ohľadom na svoju podstatu nemôžu týkať konania pred dojednaním služby, napr. osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

Na margo praktík po vzniku zmluvy, a teda že aj po vzniku zmluvy môže dôjsť k nekalým obchodným, praktikám dáva odvolací súd do pozornosti napr. aj list Európskej komisie vláde Slovenskej republiky z 14.9.2010, v ktorom EK na margo nekalého vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov (zjavne po vzniku zmluvy) uvádza, že ,,útvary komisie by len sotva uverili tomu, že by bol niekto schopný nepovažovať tieto praktiky za nekalé", http://ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html

Žalobca ďalej uviedol, že išlo o zákonom predpokladané postúpenie pohľadávky s poukazom na § 524 a násl. OZ a že nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka.

Odvolací súd nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach. V konečnom dôsledku cesia je bežným a pomerne častým právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach. Odvolací súd však vzhliadol za nekalé také postupovanie pohľadávok, ak sa tak deje na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávok. V tomto smere odvolací súd už uviedol vyššie dôvody, prečo považuje takéto konanie za zákonom zakázané.

Žalobca vo vyjadrení ďalej argumentuje tým, že až do postúpenia pohľadávky na správcu mohol žalovaný plniť, neudržiavať protiprávny stav a ak mal námietky, mohol ich uplatniť na súde.

Vo vzťahu k tejto argumentácii odvolací súd udáva, že žalobcu nijako neospravedlňuje z nekalej obchodnej praktiky prípadná existencia pohľadávky proti žalovanému. Inými slovami povedané nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Naopak argumentácia žalobcu len utvrdzuje odvolací súd v závere, že najmä pri drobných pohľadávkach spotrebitelia rezignujú (naruší sa ich rozhodovanie) na uplatnenie svojich práv voči subjektu v úpadku a uhradia aj nedôvodne žiadané sumy. V predmetnej veci sa napríklad uplatňuje úrok z omeškania v rozpore so zákonom (viď. odôvodnenie nižšie).

Žalobca poukazuje ďalej na to, že žalovaný by sa ,,podľa poradia" domohol svojich trov s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 3, § 88 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (z. č. 7/2005 Z.z. ,, ZKR" ).

Podľa § 87 ods. 3 ZKR, pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Uvedené ustanovenie výslovne predpokladá pomerné uspokojenie. A práve obava len z pomerného, a teda čiastočného uspokojenia trov konania môže na strane spotrebiteľov narušiť ich ekonomické správanie. Postačuje teda čo aj len možnosť narušenia ekonomického správania spotrebiteľa.

Preto argumentácia žalobcu, že by uspokojil trovy žalovaného, je právne nedostatočná a neovplyvní to ani poistenie pre prípad spôsobenia škody. Pomerné uspokojenie predpokladá ZKR aj pri dodržaní odbornej starostlivosti správcu. V predmetnej veci sa potvrdilo, že na strane žalovaného rezonovalo v mysli, či sa mu v drobnom spore oplatí objednať voči skrachovanému subjektu advokáta. Odvolací súd si vôbec nemyslí, že by sa priemerný subjekt práva dopracoval k sofistikovaným analýzam možného výsledku náhrady nákladov súdneho sporu vrátane poistenia. Smernica predpokladá pri napĺňaní jej cieľov práve priemerný subjekt práva.

Ak určité vlastnosti, ako napríklad vek, fyzická alebo mentálna chyba alebo dôverčivosť robia spotrebiteľov obzvlášť náchylnými voči určitej obchodnej praktike alebo základnému produktu a ekonomické správanie iba týchto spotrebiteľov môže byť touto praktikou narušené spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predvídať, je vhodné zabezpečiť, aby boli náležite chránení posúdením tejto praktiky z pohľadu priemerného člena tejto skupiny (čl. 19 preambuly smernice).

Žalobca ďalej vo vyjadrení nevidí dôvod na spochybňovanie jeho práva na plnenie podľa žaloby, ak žalovaný toto právo ,,potvrdil úhradou dlžnej sumy".

V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že plnenie spotrebiteľa nemalo žiadne konštitutívne účinky.

Aj keď sa môže javiť, že pri nedostatku aktívnej legitimácie niet dôvod na vracanie sa k dôvodom, ktoré uviedol prvostupňový súd, odvolací súd pre poriadok k ním zaujíma stanovisko.

Odvolací súd nie je toho názoru, že by bez ďalšieho išlo v prípade úroku z omeškania 18,25% p.a. o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu. Výška úroku z omeškania nepredstavuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Záver o neprijateľnosti takéhoto úroku z omeškania by obstal, ibaže by v spojení s inými sankčnými mechanizmami za rovnaké porušenie povinnosti boli sankcie vygradované do neakceptovateľnej výšky a preto by vznikla nevyhnutnosť odmietnuť celý zmluvne dohodnutý sankčný mechanizmus, napríklad popri úroku z omeškania zmluvné pokuty, či iné sankcie. Nič také sa však netvrdilo a ani sám súd nezistil.

Žalobca v odvolaní na ospravedlnenie úrokov z omeškania poukazuje na špecifické postavenie telekomunikačného dodávateľa, ktorý musí poskytnúť službu, a preto sa musí aj efektívne chrániť proti neplateniu náležitou úpravou zmluvných podmienok a a že dohľad vykonáva Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že úrok z omeškania je nad zákonom prípustný limit neplatný pre rozpor so zákonom, presnejšie s § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády 87/1995 Z.z. Nebol však dôvod na priznanie akýchkoľvek úrokov z omeškania, pretože z hore uvedených dôvodov žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Preto sú právne bezvýznamné aj odvolacie námietky týkajúce sa dôvodnosti priznania úrokov z omeškania aspoň v zákonom dovolenom rozsahu. Aj dodávatelia na telekomunikačnom trhu sú subjektmi súkromného práva a dopadá na nich úprava o ochrane spotrebiteľa. Nič na veci nemení ani dohľadová činnosť spomínaného úradu. Pre porovnanie nebankové subjekty rovnako majú dohľad zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie a súdy napriek tomu vykonávajú súdnu kontrolu.

Len na spresnenie odvolací súd poznamenáva, že zmena ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 15.1.2009 nijako neovplyvnila zákonné pravidlo, že v občianskoprávnych veciach aj pred týmto dátumom boli úroky z omeškania zákonom limitované. V tomto smere odvolací súd pripomína R 5/2000, ale aj napr. rozhodnutie NS SR 4MCdo 8/2010. Naviac v spotrebiteľskej veci je neprípustné dojednať zmluvné podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku (§ 54 ods. 1 OZ, porov. 5 MCdo 20/2009).

Odvolacia námietka vo vzťahu k výroku o zastavení konania v rozsahu 76,84 eur stratila na význame, pretože žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a po súhlase žalovaného sa v tejto časti konanie zastavilo (§ 208 O.s.p.).

Žalobca neuviedol nič právne použiteľné na danú vec a jeho argumenty považuje odvolací súd za právne nedostatočné. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, pretože je vo výroku správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a úspešnému žalovanému trovy nepriznal, pretože sa ich náhrady zriekol (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 586
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Náhrada škody v trestnom konaní

V rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré sa ...

Dovolanie: Majetkový cenzus v spotrebiteľskom spore (§ 422 ods. 1 CSP)

Podmienky prístupu k dovolaniu, konkrétne podmienky prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie, sú v kontexte stanoveného ...

Bezdôvodne oneskorené podanie odporovacej žaloby, dobré mravy

Ak právny poriadok poskytoval sťažovateľke priestor na odvrátenie neželaného stavu (§42a Občianskeho zákonníka) a sťažovateľka z ...

Neodkladné opatrenie – obava z ohrozenia exekúcie na potenciálnu náhradu trov konania

Preukázanie bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Prezidentka udelila milosť D. Bakovi, ktorý v afekte zavraždil otcahttps://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-udelila-milost-d-bakovi-k/459365-clanok.html

Bako zavraždil svojho otca, keď mal 17 rokov, po tom, ako dlhé roky znášal psychické aj ...

Univerzita Komenského spustila historicky prvé online štátnicehttps://www.teraz.sk/slovensko/univerzita-komenskeho-spustila-historic/459358-clanok.html

Za jeden deň každá komisia vyskúša približne desať študentov, čo je rovnaký počet ako v ...

Kolíková: Verdikt o striedavej starostlivosti by sa mal rešpektovaťhttps://www.teraz.sk/slovensko/kolikova-verdikt-o-striedavej-starost/459337-clanok.html

Na jednej strane je zákon o ochrane zdravia a na druhej samotné práva dieťaťa a rodičov.

CVVM: Armáda, policie a soudy mají mezi lidmi největší důvěru od r. 1994https://www.lidovky.cz/domov/cvvm-armada-policie-a-soudy-maji-mezi-lidmi-nejvetsi-duveru-od-r-1994.A200409_151325_ln_domov_rkj

Armáda, policie a soudy se těší největší důvěře lidí od roku 1994.

Nemožnost výpovědi nájmu přinese víc škody než užitkuhttps://www.tyden.cz/rubriky/domaci/nemoznost-vypovedi-najmu-prinese-vic-skody-nez-uzitku_542036.html

Opatření, podle kterého nesmí nájemník dostat výpověď z bytu, jestliže v důsledku ...

Prezidentka podpísala ďalšie zákony prijaté pre pandémiu COVID-19https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-dalsie-zakony/459030-clanok.html

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákony, ktorými sa upravuje legislatíva v pôsobnosti ...

Nové časopisy

Justičná revue 2/2020

Justičná revue 2/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 1/2020

Súkromné právo 1/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Súkromné právo 6/2019

Súkromné právo 6/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 1/2020

Justičná revue 1/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Bulletin slovenskej advokácie 1-2/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: