Zásah súdu do spôsobilosti účastníka na právne úkony z dôvodu „obťažovania súdu" nelogickými podaniami

„Obťažovanie súdu" prípadne ďalších orgánov verejnej moci (správnych orgánov), hoci aj množstvom nie vždy logických podaní, nemožno riešiť popretím subjektivity jednotlivca v jej dynamickej podobe. Právna subjektivita totiž musí pokrývať aj právo jednotlivca na rozvoj jeho osobnosti v podobe interakcie s okolím, vrátane interakcie s verejnou mocou. Osoba definovaná právnou subjektivitou má totiž právo na slobodné konanie. Ak sa bráni verejná moc obtiažnej komunikácii s osobou tak, že obmedzí jej subjektivitu, takže svoju komunikáciu so sťažovateľom ukončí svojim autoritatívnym výrokom, ktorým sťažovateľovi odníme časť jeho právnej osobnosti, nemožno takýto postup považovať za súladný s cieľom, ktorý je nevyhnutný v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a už preto ho treba považovať za excesívnu aplikáciu práva, v danom prípade § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd môže výrokom rozsudku pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony alebo jej môže túto spôsobilosť obmedziť. Výrok rozsudku o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby len ohľadom samostatného konania pred súdmi a úradmi je v rozpore so zákonom.

(Nález Ústavného súdu Českej republiky, zo dňa 07. 12. 2005, sp. zn. IV.ÚS 412/04)

Z rozhodnutia:

Ústavního soudu - IV. senátu složeného z předsedkyně senátu Michaely Židlické a soudců Miloslava Výborného a Elišky Wagnerové (soudce zpravodaj) ze dne 7. prosince 2005 sp. zn. IV. ÚS 412/04 ve věci ústavní stížnosti J. K. proti rozsudku Okresního soudu v Ostravě ze dne 30. srpna 2004 č. j. 41 P a Nc 152/2002, 0 Nc 1722/2002-127, jímž byla omezena způsobilost stěžovatele k právním úkonům.