Sobota, 2. november 2024 | , zajtra Hubert
Pamiatka zosnulých
Predplatné
Sobota, 2. november 2024 | , zajtra Hubert
Pamiatka zosnulých
TlačPoštaZväčšiZmenši

AKTUALIZOVANÉ: Oslobodenie správcu od súdneho poplatku

Edmund Horváth • 27.6. 2011, 13:18

Zákonné oslobodenie správcu od súdnych poplatkov vyvoláva neustále otázniky v dvoch smeroch.

  • Prvou je otázka, či predsalen nie sú od súdnych poplatkov oslobodení aj správcovia ustanovení do funkcie podľa starého zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a
  • druhou otázkou je, či môže byť ich oslobodenie aj vecne obmedzené.

Nové oslobodenie správcu od súdnych poplatkov

Novela Zákona o súdnych poplatkoch č. 621/2005 Z. z. zaviedla s účinnosťou od 1. januára 2006 do ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno m/ ZSP zákonné osobné oslobodenie správcu podľa osobitného predpisu, pričom poznámka č. 3f za tento osobitný predpis považuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Dôvodová správa k tejto novele uvádzala, že množstvo konkurzov je charakteristických tým, že pred samotným vyhlásením konkurzu došlo k protiprávnym prevodom majetku z majetkovej podstaty dlžníka (tzv. tunelovaniu spoločnosti). V týchto prípadoch potom neostáva správcovi nič iné, ako takto prevedený majetok vymáhať späť. Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii mu v tomto smere ponúka právny rámec ako postupovať, najmä zavádza nové, resp. spresňuje niektoré doterajšie skutkové podstaty odporovateľných právnych úkonov, ktoré vykazujú znaky tunelovania majetkovej podstaty dlžníka. Tu však treba poznamenať, že to samotné nestačí, nakoľko logickým následkom tunelovania spoločnosti je nemajetnosť dlžníka. To následne dostáva správcu do situácie, kedy nemá peňažné prostriedky na zaplatenie súdnych poplatkov, v dôsledku čoho nemôže iniciovať súdne vymáhanie majetku späť do konkurznej podstaty. Z tohto dôvodu predkladateľ novely 621/2005 Z. z. navrhoval, aby správca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

Správcovia ustanovení podľa tzv. „starého konkurzného zákona"

V praxi súdov v súvislosti s týmto zákonným oslobodením vyvstal interpretačný problém, či toto oslobodenie sa vzťahuje len na správcov ustanovených do svojej funkcie zákonom č. 7/2005 Z. z., na ktorý odkazuje poznámka č. 3f pri § 4 ods. 2 písmeno m/ ZSP alebo aj na správcov ustanovených podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Množstvo správcov bolo presvedčených o tom, že zámer zákonodarcu bol oslobodiť všetkých správcov od súdnych poplatkov, nielen správcov ustanovených podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Tento záver podľa nich podporovalo aj znenie ustanovenia § 39 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého advokát zapísaný do zoznamu správcov vedenom podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov sa považuje za zapísaného do zoznamu správcov vedenom podľa tohto zákona.

Odpoveď dáva konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR

Medzi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (www.nssr.gov.sk) sa dajú nájsť desiatky rozhodnutí, v ktorých sa riešilo, či sú oslobodení od súdnych poplatkov zo zákona aj správcovia ustanovení podľa zákona č. 328/1991 Z. z. Judikatúra najvyššieho súdu je však v tomto smere mimoriadne konštantná. Pozrime sa na argumenty súdu:

Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR č. 2 Obo 106/2010 (rozhodujúcou skutočnosťou je dátum ustanovenia do funkcie)

Zákonom č. 621/2005 Z. z. bol s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenený a doplnený zákon č. 71/1991 Zb., okrem iného aj v ustanovení § 4 ods. 2 písm. m/ tak, že od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu – s odkazom na poznámku pod čiarou 3f/, ktorá výslovne uvádza zákon č. 7/2005 Z. z. Citované ustanovenie upravuje zákonné oslobodenie od platenia súdneho poplatku (tzv. osobné oslobodenie) a vzťahuje sa na správcov konkurznej podstaty, ktorí boli do tejto funkcie ustanovení podľa zákona č. 7/2005 Z. z., na ktorý ako osobitný právny predpis sa ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1991 Zb. výslovne odvoláva, a to s odkazom na poznámku pod čiarou 3f/. Ako vyplýva zo spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, právne vzťahy súvisiace s konkurzom, ktorý bol vyhlásený podľa predchádzajúceho zákona (zák. č. 328/1991 Zb.) sa spravujú týmto zákonom. Keďže v predmetnej veci bol konkurz vyhlásený a zároveň navrhovateľ bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením zo dňa 21. 12. 1999, t.j. počas účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, tak všetky právne vzťahy sa spravujú podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom v čase začatia konkurzu a správca konkurznej podstaty ustanovený do tejto funkcie podľa tohto zákona nie je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1991 Zb.

Ani z dôvodovej správy k zákonu č. 621/2005 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 71/1992 Zb., nevyplýva, že by sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov malo vzťahovať aj na správcov ustanovených do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb.

Skutočnosť, že navrhovateľ je zapísaný do zoznamu správcov podľa zákona č. 8/2005 Z. z., ešte nezakladá jeho osobné zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, pretože podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. rozhodujúcou skutočnosťou je, kedy bol ustanovený do funkcie správcu, čomu napovedá poznámka pod čiarou s poukazom na zákon č. 7/2005 Z. z. a ust. § 206 ods. 1 tohto zákona.

Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR č. 5 Obo 115/2010 (k normatívnej povahe poznámky pod čiarou)

Je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu, je však potrebné uviesť, že má povahu proklamatívnu. Namiesto prevzatia iného právneho predpisu, je vhodnejšie odkázať na takéto ustanovenie v poznámke pod čiarou, čo uľahčuje aplikáciu právneho predpisu v praxi. V prípade, ak by sme v praxi nerešpektovali poznámku pod čiarou z dôvodu jej proklamatívneho charakteru, nastala by pri aplikácii ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ taká situácia, že by boli osobne oslobodení od platenia súdneho poplatku všetci správcovia ustanovení podľa osobitného predpisu. Nešlo by len o správcov konkurzných podstát, ale aj o hypotekárnych správcov a pod., všetkých, ktorí sú ustanovení podľa osobitného predpisu.

Poznámka pod čiarou k ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch informuje, že ide o správcov vymenovaných podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Takým správcom žalobca v tomto konaní nie je, preto podaním žaloby mu vznikla poplatková povinnosť.

Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR č. 5 Obo 39/2010 (ďalší argument)

Oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje len na správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a nie na správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona č. 328/1991 Zb. V prípade, že by zákonodarca mal na mysli oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov všetkých správcov konkurzných podstát ustanovených i podľa zákona č. 328/1991 Zb. i 7/2005 Z. z., bol by to v poznámke odkazujúcej na osobitný predpis uviedol tak, ako to urobil v ďalších poznámkach, t. j. tak ako to urobil pri konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podľa osobitného predpisu (poznámky 3f i 3g). Podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkov je oslobodený iba navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu (odkaz na poznámku 3g). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne postupoval, keď uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Vecné obmedzenie oslobodenia?

Zákon o súdnych poplatkoch ustanovuje vo viacerých prípadoch tzv. zákonné oslobodenie zmiešané, kedy zákon priznáva oslobodenie určitému subjektu len v stanovených veciach. Sme však toho názoru, že v prípade oslobodenia správcu tak tomu nie je.

Na otázky, ktoré sa objavili v praxi, a teda, či môže byť zákonné oslobodenie priznané správcovi vecne obmedzené len na speňažovanie majetku do konkurznej podstaty, preto existuje podľa nás jednoduchá odpoveď. Oslobodenie správcu nie je zákonom vecne obmedzené. Pokiaľ požíva účastník súdneho konania status správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. nie je toto zákonné oslobodenie vecne obmedzené. Ak by malo byť, vyjadril by to zákonodarca obdobne ako pri oslobodení obcí a vyšších súdnych celkov od súdnych poplatkov v § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sú od poplatku oslobodené obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. 

Hlbšia analýza

Čitateľom, ktorí majú záujem o hlbšiu analýzu uvedenej problematiky, odporúčame oboznámiť sa s rozhodnutiami súdov uvedenými v spodnej časti tohto článku medzi Súvisiacimi článkami, ktoré obsahujú celé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako aj zaujímavé právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Trnava.  

Doplnené dňa 28. 3. 2011:

Portál najprávo.sk dnes obdržal od erudovaného čitateľa tip na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 6/2010, ktoré spochybňuje v článku tvrdenú konštantnosť judikatúry Najvyššieho súdu v otázke zákonného oslobodenia správcov ustanovených podľa starého konkurzného zákona.

V tomto rozhodnutí bol zaujatý názor, že zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní vedených podľa oboch zákonov je rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom ustanovený a pod jeho dozorom vykonávajúcich osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z.. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. 

Uvedené rozhodnutie je dostupné v spodnej časti článku medzi Súvisiacimi článkami v plnom znení. Nášmu čitateľovi týmto ďakujeme.  

Doplnené dňa 18. 4. 2011:

Medzi súvisiace články sme pridali k danej téme aktuálne rozhodnutie Krajského súdu Žilina, ktorého nosnou myšlienkou je, že súd, ako garant súdnej ochrany, sa nemôže uspokojiť len s doslovným znením zákona a v záujme „ľahšieho" rozhodnutia vedome opomenúť všetky preukázané skutočnosti a súvislosti.

Doplnené dňa 27. 6. 2011:

K téme sme obdržali ďalšie zaujímavé rozhodnutie, tentokrát rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 269/2010 , ktorého záver znie tak, že pokiaľ požíva účastník súdneho konania status správcu ustanoveného do funkcie podľa zákona č. 7/2005 Z. z., nie je toto zákonné oslobodenie zákonom nijako vecne obmedzené. Celé znenie rozhodnutia si pozrite dole medzi súvisiacimi článkami alebo v sekcii Judikatúra. 


Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 3036

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: