Oslobodenie podnikateľov od súdnych poplatkov

Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 6Sžo/248/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.10.2010, č. k. 2S/23/09-60, nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi by viedlo k neprípustnému prenášaniu jeho podnikateľského rizika na štát. Podľa názoru súdu nemožno žalobcu podrobiť rovnakému spôsobu posudzovania majetkových pomerov ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nevlastní žiaden majetok väčšieho rozsahu. Skutočnosť, že u žalobcu bola nepriaznivá finančná situácia, podľa jeho tvrdenia, zapríčinená situáciou, ktorá sa týkala administratívneho konania, neskôr označovaného za konanie nezákonné, nemožno podľa konajúceho súdu považovať za okolnosť, ktorá by nemala pôvod v podnikaní.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že prizná žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odvolaní opakovane uviedol dôvody, pre ktoré požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázal na záporný hospodársky výsledok, ktorý vykázal v niekoľkých zdaňovacích obdobiach, ktorý je podľa jeho názoru v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami žalovaného. V podstate súhlasil s odôvodením súdu o nemožnosti prenášať podnikateľské riziko na štát. Zastával však názor, že ak žalovaný spôsobí škodu žalobcovi a na druhej strane, ak sa chce žalobca domôcť náhrad proti štátu, tak musí tomu, kto mu škodu spôsobil platiť súdny poplatok. Záverom žalobca konštatoval, že uloženie pokuty má pre spoločnosť likvidačný charakter a súčasná insolventnosť spoločnosti by nemala brániť žalobcovi v práve na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal.