TlačPoštaZväčšiZmenši

Exekučné konanie - inštitúty, postup a spôsoby vykonania exekúcie (v skratke)

14.6. 2018, 18:25 |  Mgr. Marek Gunič

Ak by sme exekučné konanie chceli nejakým spôsobom definovať, mohli by sme povedať, že ide o procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. V rámci vnútorného členenia civilného procesu predstavuje exekučné konanie druhú, avšak fakultatívnu, t.j. nepovinnú, fázu civilného procesu. Čo to znamená? Znamená to, že kým v rámci prvej etapy civilného procesu sa rozhoduje o subjektívnom práve alebo subjektívnej povinnosti, ktoré sú ohrozené alebo porušené, v rámci druhej etapy sa uskutočňuje samotný výkon subjektívneho práva alebo subjektívnej povinnosti. Zavŕšením prvej fázy civilného procesu je vydanie buď deklaratórneho rozhodnutia (t.j. rozhodnutia, ktorým sa „len“ konštatuje existencia resp. neexistencia určitého práva alebo povinnosti) alebo konštitutívneho rozhodnutia (t.j. takého rozhodnutia, ktoré priamo konštituuje, t.j. zakladá, mení alebo ruší určité právo či povinnosť), ktoré sa po nadobudnutí právoplatnosti a / a najmä vykonateľnosti môže stať exekučným titulom, čo predstavuje primárny predpoklad začatia druhej etapy civilného procesu – exekučného konania.[1]

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvotným predpokladom na začatie celého, často krát zdĺhavého a byrokraticky zaťažujúceho procesu vymáhania dlžného plnenia, prostredníctvom exekúcie, je existencia exekučného titulu. Exekučným titulom môže byť výlučne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (poprípade iného orgánu), ktorým bola povinnej osobe judikovaná určitá povinnosť. Pod výrazom „právoplatnosť rozhodnutia“ si je, zjednodušene povedané, potrebné predstaviť také rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať ďalší (riadny) opravný prostriedok. Pod výrazom „vykonateľnosť rozhodnutia“ si je potrebné predstaviť právoplatné rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty stanovenej za účelom jeho dobrovoľného plnenia. Načo však netreba zabúdať je skutočnosť, že o vykonateľnosti ako o vlastnosti rozhodnutia možno hovoriť len pri tých rozhodnutiach, ktoré majú vykonateľný obsah, t.j. ak zaväzujú niekoho aby niečo konal, niečo znášal alebo sa niečoho zdržal, inak povedané zaväzujú niekoho k určitej povinnosti. Ako sme už vyššie uviedli, povinná osoba je povinná plniť si svoju zákonom ustanovenú povinnosť tak, aby sa nedostala do omeškania. Osoba sa nedostane do omeškania, ak si svoju povinnosť plní riadne a včas. Pod riadnym plnením povinnosti treba rozumieť pravidelné uhrádzanie platieb vo výške určenej exekučným titulom. Pod včasným plnením judikovanej povinnosti treba rozumieť uhrádzanie platieb v lehote splatnosti určenej exekučným titulom. Právoplatný a vykonateľný rozsudok tak predstavuje účinný nástroj, na základe ktorého môže oprávnená osoba vymáhať svoj nárok prostredníctvom štátom vynútiteľnou mocou.[2]

Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako Exekučný poriadok) začína na návrh adresovaný exekučnému súdu.[3]

Návrh na vykonanie exekúcie predstavuje jednu zo základných procesných podmienok exekučného konania, bez ktorej (až na niekoľko zákonných výnimiek) nie je možné exekučné konanie začať. Nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je primárne oprávnená osoba, ktorá ho voči povinnej osobe môže podať výlučne z dôvodu, ak si „povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.“[4] Okrem oprávnenej osoby môže návrh na nútený výkon rozhodnutia podať aj iná osoba, tá však musí preukázať, že na ňu v súlade s  Exekučným poriadkom prešlo právo z exekučného titulu.[5]

Návrh na vykonanie exekúcie musí popri všeobecných náležitostiach obsiahnutých v ustanovení § 127 Civilného sporového poriadku[6] obsahovať aj osobitné náležitosti upravené v ustanovení § 48 ods. 3 Exekučného poriadku, a to najmä :

  1. označenie súdu, ktorému je návrh určený,
  2. označenie oprávneného a povinného,
  3. označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených,
  4. označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,
  5. označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému,
  6. opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov,
  7. označenie vymáhaného nároku,
  8. označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie,
  9.  uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom,
  10. vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti,
  11. vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená,
  12. dátum podania.[7]

Návrh na vykonanie exekúcie možno podať výlučne na jedinom, tzv. exekučnom súde, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.

Ďalšou dôležitou vecou, ktorá tvorí súčasť návrhu sú prílohy. Ak sa to vyžaduje, oprávnený je povinný k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť rovnopis exekučného titulu, t.j. rozhodnutia súdu, ktorý musí byť opatrený doložkou vykonateľnosti, ktorou exekučný titul opatrí ten orgán, ktorý daný exekučný titul vydal.[8]

Pokiaľ ide o formu podania návrhu na vykonanie exekúcie, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 7 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami je potrebné podať elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh taktiež musí byť autorizovaný oprávnenou osobou (prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu), inak sa naň neprihliada.[9] Exekučný poriadok počíta aj s prípadmi, ak oprávnený ním zvolený zástupca nemajú aktivované tzv. „e-konto“. V takom prípade možno návrh na vykonanie exekúcie podať prostredníctvom ktoréhokoľvek súdneho exekútora.[10] Netreba však zabúdať ani na skutočnosť, že s podaním návrhu na vykonanie exekúcie je spojená poplatková povinnosť.[11]

Skutočnosť, že celé exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, sa prejavuje tak v spôsobe jeho začatia ako aj v spôsobe jeho skončenia. To znamená, že oprávnený môže návrh na vykonanie exekúcie v zásade v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vziať späť a exekučný súd je povinný takýto úkon oprávneného akceptovať a exekučné konanie zastaviť.[12]

Z litery Exekučného poriadku možno vyčítať, že „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.“[13] V zmysle uvedeného súd návrh na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami preskúma a po oboznámení sa s ich obsahom rozhodne niektorým z nasledujúcich spôsobov:

  1. V prípade, ak súd po oboznámení sa s obsahom návrhu zistí, že nie je daný dôvod na uskutočnenie exekučného konania, návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Súd návrh na vykonanie exekúcie (celkom alebo z časti) zamietne v prípade, ak by zistil rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie, resp. exekučným titulom a Exekučným poriadkom.[14] Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne aj v prípade existencie niektorého zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ako aj v prípade, ak osoby nie sú právnymi nástupcami oprávneného alebo povinného, t.j. nie sú osobami, na ktoré  prešli práva a povinnosti osoby uvedenej v exekučnom titule.  
  2. V prípade, ak súd po oboznámení sa s obsahom návrhu návrh na vykonanie exekúcie nezamietne, do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a o tejto skutočnosti upovedomí oprávneného.

V zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vykoná ten súdny exekútor, ktorého exekučný súd poverí vykonaním exekúcie. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom.“[15]

Exekučné konanie sa síce začína okamihom doručenia návrhu na výkon exekúcie zo strany oprávneného Exekučnému súdu, súdny exekútor však môže začať uskutočňovať procesné úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej osoby až od okamihu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu.[16]

Výkonom jednotlivých exekúcii poveruje súdnych exekútorov výlučne exekučný súd. Robí tak prostredníctvom náhodného výberu, rovnomerne a bez možnosti ovplyvniť prideľovanie vecí.[17] V súčasnosti v Exekučnom poriadku rozlišujeme tri všeobecné a jedno osobitné pravidlo náhodného výberu súdneho exekútora. Prvé pravidlo je založené na územnom princípe, v zmysle ktorého sa veci prideľujú výberom tým exekútorom, ktorí boli vymenovaní pre územný obvod toho krajského súdu, v ktorom má povinný trvalý pobyt alebo sídlo. V prípade, ak nemožno zistiť adresu trvalého pobytu alebo sídla povinného na území Slovenskej republiky, v takom prípade sa bude vyberať exekútor tých obvodov, v ktorom mal povinný naposledy trvalý pobyt alebo sídlo. Ak súdneho exekútora výkonom exekúcie nie je možné poveriť ani na základe tohto postupu, výber sa uskutoční z exekútorov zo zberného obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici.[18] Druhé pravidlo výberu exekútora predstavuje výnimku z náhodného výberu exekútorov keď upravuje, ako sa má postupovať v prípade, že sa proti povinnom vedie exekúcia. V prípade, ak už je proti tomu istému povinnému vedená čo i len jedna exekúcia, v takom prípade bude každá neskoršia vec pridelená tomu exekútorovi, ktorý už vykonáva exekúciu proti tomuto povinnému.[19] Tretie pravidlo výberu exekútora má za cieľ zabezpečiť rovnomerné rozdelenie vecí medzi exekútorov, čo sa zákonodarca snaží dosiahnuť úpravou troch kritérií, ktorými sú: výška vymáhaných pohľadávok ako prvé kritérium,[20] povaha vymáhaných pohľadávok ako druhé kritérium[21] a počet pridelených vecí ako tretie kritérium.[22][23]

Exekučný poriadok však neupravuje len proces poverovania súdnych exekútorov vykonávaním jednotlivých exekúcií, ale taktiež upravuje aj poverenie samotné, resp. jeho náležitosti. V zmysle odseku 1 uvedeného ustanovenia poverenie na výkon exekúcie musí obsahovať najmä označenia:

a) súdu, ktorý ho vydal,

b) exekútora, ktorý bol náhodným výberom Exekučným súdom poverený vykonaním exekúcie,

c) exekučného titulu, ktorý obsahuje údaje o orgáne, ktorý ho vydal, ďalej spisovú značku alebo číslo konania a dátum vydania,

d) oprávneného a povinného a ich zástupcov,

e) vymáhaného nároku.[24]

Uvedené ustanovenie teda upravuje obligatórne náležitosti, ktoré musí poverenie na vykonanie exekúcie obsahovať. Pokiaľ ide o otázku preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zo strany Exekučného súdu, Krajský súd v Prešove judikoval, že je povinnosťou súdu pred prípadným vydaním poverenia na výkon exekúcie preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul nielen z obsahovej stránky, ale aj z hľadiska ich súladu zo zákonom a prípadný nesúlad „odmeniť“ nevydaním poverenia.[25]

Exekúcia sa začína dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Exekučného poriadku „po začatí exekúcie súdny exekútor zabezpečí jej vykonanie.“[26] Súdny exekútor po začatí exekúcie upovedomí účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného), tak o začatí exekúcie ako aj o spôsobe jej výkonu (v prípade, ak je ho už možné určiť). Exekútor sám určí, či bude viesť exekúciu výlučne jedným spôsobom alebo kombináciou viacerých spôsobov. Ešte pred samotným vymáhaním dlžného plnenia je však súdny exekútor povinný vyzvať povinného, aby vymáhaný nárok splnil dobrovoľne, a zároveň ho poučí, že ak si povinnosť nesplní z vlastnej vôle, bude k jej splneniu donútený. V prípade, že povinný predsa len nesplní svoju povinnosť dobrovoľne, súdny exekútor vydá a doručí najskôr príkaz na začatie exekúcie a neskôr aj exekučný príkaz .

Plnenia z majetku povinného sa bez ohľadu na stav vybavenia započítajú v nasledujúcom poradí:

a) trovy súdneho exekútora,

b) istina vymáhanej pohľadávky,

c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,

d) trovy oprávneného.[27]

Upovedomenie o začatí exekúcie predstavuje prvý významný procesný úkon súdneho exekútora smerujúci voči povinnému.[28] Pokiaľ ide o jeho doručovanie, právna úprava Exekučného vychádza pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie vychádza z ustanovenia § 106 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje doručovanie fyzickým osobám. V zmysle uvedeného (a s prihliadnutím na skutočnosti, že exekučné konanie má charakter nútené exekvovania majetku povinného, a že náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je pri doručení upovedomenia vylúčené), je zákonom upravený postup nasledovný: v prvom rade sa písomnosti doručujú na adresu uvedenú oprávneným. Ak sa písomnosti nepodarí povinnému doručiť na túto adresu, súdny exekútor vykoná povinné šetrenie (aspoň v rozsahu stanovenom vykonávacím predpisom) za účelom zistenia pobytu povinného. V prípade, ak sa súdnemu exekútorovi podarí zistiť miesto pobytu povinného, písomnosti mu doručuje na zistenú adresu. V prípade, ak sa súdnemu exekútorovi nepodarí zistiť adresu povinného na účely doručovania písomností, uskutoční oznámenie v Obchodnom vestníku a účinky doručenia nastanú uplynutím 30 dňovej lehoty odo dňa oznámenia.[29]

Pokiaľ ide o príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, rozdiel medzi týmito dvoma druhmi príkazov je taký, že kým na základe príkazu na začatie exekúcie dochádza „len“ k zablokovaniu peňažných prostriedkov povinného, na ktoré ma dosah tretí subjekt, t.j. adresát príkazu na začatie exekúcie, exekučným príkazom už dochádza priamo k uspokojovaniu nároku oprávneného z finančných prostriedkov povinného. Oba príkazy môže vydať výlučne súdny exekútor, avšak exekučný príkaz môže súdny exekútor doručiť až po riadnom doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Čo sa týka obsahových náležitostí príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, oba by mali obsahovať najmä označenie exekútora, ktorý ho vydal; označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal; označenie oprávneného, povinného ako aj ďalšie subjekty, ktorým sú adresované, označenie vymáhaného nároku a uvedenie spôsobu výkonu exekúcie. Tak voči príkazu na začatie exekúcie ako aj voči exekučnému príkazu nie je prípustný žiadny riadny opravný prostriedok.[30]      

Exekučný poriadku ukladá osobe, voči ktorej sa vedie exekúcia povinnosť „obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov“[31]Povinná osoba je povinná začať plniť uloženú povinnosť hneď po tom, ako jej zo strany súdneho exekútora bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Pod pojmom „bežné právne úkony“ si je, vo všeobecnosti, potrebné predstaviť také právne úkony fyzickej osoby, ktoré „sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej bežných životných potrieb, ako aj bežných životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.“[32] Inak povedané, nakladanie s majetkom nad rozsah bežných právnych úkonov zo strany povinnej osoby je zakázané.

Pokiaľ ide o započítavanie pohľadávok, v zmysle nanovo naformulovaného pravidla v texte Exekučného poriadku, povinný má aj naďalej možnosť uplatňovať si prípadné následky započítania, avšak je povinný tak urobiť v civilnom konaní (a nie až v exekučnom konaní) a bezodkladne po tom, ako sa pohľadávky stretli. Exekučný poriadok v novom znení uvedeného ustanovenia myslí aj na prípady, kedy si povinný (z určitého procesného dôvodu) nemôže nejakú okolnosť uplatniť. V takom prípade sa môže voči oprávnenému domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa ten podľa hmotného práva bezdôvodne obohatil.[33]

Pokiaľ ide o plnenie zo strany povinného, to sa neposiela oprávnenému ale výlučne exekútorovi. Ten po jeho obdŕžaní zo strany povinného odpočíta náklady na trovy exekútora a následne toto plnenie odovzdá oprávnenému za účelom splnenia jeho nároku. Pre povinného je tento spôsob taktiež efektívnejší, keďže exekútor vie bezodkladne zrušiť opatrenia, ktorými postihol majetok povinného.[34] Načo však netreba zabudnúť je aj povinnosť oprávneného oznamovať exekútorovi všetky plnenia, ktoré mu budú doručené zo strany povinného do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a to bez zbytočného odkladu.

V ustanovení § 61g Exekučného poriadku je zavedený nový inštitút obligatórneho povolenia plnenia povinného v splátkach, viažuci sa na splnenie zákonom presne stanovených podmienok.[35] V prípade, ak povinná osoba čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas, na povolenie splátok ako aj na povolenie odkladu exekúcie sa už nebude prihliadať. Nakoľko s povolením splátok je spojený odklad exekúcie, ak by povinný čo i len raz nesplnil svoju splátku v celom rozsahu a načas, táto výhoda sa mu zo zákona ruší. Osobitným prípadom plnenia v splátkach predstavuje prípad, keď exekútor plnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Súdny exekútor je však oprávnený tak urobiť jedine v prípade, ak s plnením v splátkach súhlasí oprávnený.

Pokiaľ ide o odklad exekúcie, o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor formou upovedomenia o odklade exekúcie. Exekučný poriadok taxatívnym spôsobom upravuje dôvody odkladu exekúcie. Novým inštitútom, ktorý zaviedla novela Exekučného poriadku je odklad exekúcie na žiadosť povinného. Povinný (výlučne ako fyzická osoba) môže iniciovať odklad exekúcie v prípade, ak podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada alebo v prípade, ak vyhlási, že sa prechodne ocitol v nepriaznivej sociálnej, životnej či zdravotnej situácii. Povinný (ktorým môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba) môže požiadať o odklad exekúcie v prípade, ak „na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.“[36]Exekučný poriadok v nasledujúcich ustanoveniach jasne vymedzuje následky jednotlivých odkladov vrátane ich trvania.

Exekučné konanie sa v zásade môže skončiť troma spôsobmi:

a) zastavením exekúcie Exekučným súdom (§ 61k a nasl. Exekučného poriadku),

b) zastavením exekúcie súdnym exekútorom (§ 61n a nasl. Exekučného poriadku),

c) zastavením exekúcie zo zákona (§ 61o a nasl. Exekučného poriadku).[37]

Skončenie exekúcie má za následok vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora Exekučnému súdu a to bez zbytočného odkladu.

V prvom prípade pôjde o zastavenie exekúcie na základe rozhodnutia súdu. Medzi zákonné dôvody, kedy súd pristúpi k zastaveniu exekúcie (vcelku alebo z časti) môžeme zaradiť napríklad okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; zrušenie exekučného titulu; alebo existencia iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

V druhom prípade pôjde o zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Exekučný poriadok taxatívnym spôsobom vypočítava dôvody, kedy je tak exekútor povinný urobiť. Pôjde o prípady, keď niektorý z účastníkov zanikol bez právneho nástupcu a keď je povinný nemajetný; alebo keď je voči fyzickej osobe vedená exekúcia a do zákonom stanovenej lehoty nemožno zistiť rozsah majetku povinného alebo aspoň iné príjmy, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora; ak oprávnený nezložil preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania; ak z osobitného predpisu[38] vyplýva, že sa exekúcia zastavila, alebo že jestvuje dôvod na jej zastavenie; alebo ak pri exekúcii na vymoženie odloženej pohľadávky na výživnom povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné.

V treťom prípade pôjde o ukončenie exekúcie v prípady, ak povinný sám a dobrovoľne splnil vymáhaný nárok a uhradil aj trovy exekúcie alebo v prípade, ak exekútor exekúciou vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.

Vo všetkých troch prípadoch vydá exekútor upovedomenie o ukončení exekúcie, súčasťou ktorého je konečné vyúčtovanie exekučného konania a toto upovedomenie zašle účastníkom konania a súdu. Okamihom doručenia upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie považuje za skončené.

Ak už raz bola exekúcia zastavená, pokračovanie v jej výkone zo strany súdneho exekútora za účelom vymoženia trov exekúcie a akceptácia tohto stavu zo strany súdu je nezákonná.[39]

Pokiaľ ide o rozsah exekúcie, Exekučný poriadok alebo osobitný predpis môžu určiť, že exekúcia voči určitému majetku, veci alebo právu nebude prípustná. Pred samotným výkonom exekúcie je potrebné skúmať, či majetok alebo právo povinného nie sú zo zákona vylúčené z exekúcie, resp. či jej podlieha alebo nie, alebo či je exekúcia prípustná alebo nie je prípustná. V prípade, ak by majetok, vec alebo právo povinného z exekúcie vylúčené boli / exekúcii nepodliehalo alebo by voči nim nebola exekúcia prípustná, súdny exekútor by bol ešte preskúmať exestenciu iného majetku povinného a v prípade, ak by žiadny iný majetok nevlastnil súdny exekútor by bol povinný exekučné konanie zastaviť[40]  

Ak sa bavíme o samotnej povinnosti uloženej v exekučnom titule (t.j. v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu, resp. iného orgánu), tá môže mať tak povahu peňažného plnenia ako aj povahu nepeňažného plnenia. Kým pod peňažným plnením si je nevyhnutné predstaviť povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu, pod nepeňažným plnením si je potrebné predstaviť povinnosť niečo dať (rozumej dať niečo iné, ako peňažné plnenie), niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. V závislosti od povahy plnenia možno exekúciu rozdeliť na tri základné druhy:

a) exekúciu na peňažné plnenia,

b) exekúciu na nepeňažné plnenia,

c) personálnu exekúciu.[41]

Pre každý jeden druh je charakteristický vlastný spôsob výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo má za následok ich vzájomné odlíšenie.

Exekúciu na peňažné plnenie možno uskutočniť nasledujúcimi spôsobmi:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky, ktoré sa môžu vykonať:

I.  prikázaním pohľadávky z účtu v banke,

II. prikázaním iných peňažných príjmov,

III.  postihnutím iných majetkových práv,

IV. exekúciou na obchodný podiel,

c)    predajom hnuteľných vecí,

d)   predajom nehnuteľných vecí (v rámci ktorých je subsumovaná aj právna úprava predaja spoluvlastnického podielu),

e)    predajom cenných papierov,

f)    zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach,

g)   predajom podniku,

h)   príkazom na zadržanie vodičského preukazu.[42]

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie na peňažné plnenia je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia spôsobilého byť exekučným titulom, v ktorom sa povinnému ukladá povinnosť niečo zaplatiť.

Exekúciu na nepeňažné plnenie možno uskutočniť nasledujúcimi spôsobmi:

a) vyprataním,

b) odobratím veci,

c) rozdelením spoločnej veci,

d) uskutočnením prác a iných výkonov.[43]

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie na nepeňažné plnenia je existencia takého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia spôsobilého byť exekučným titulom, v ktorom bola povinnému uložená iná povinnosť, než povinnosť platiť.

Exekúcia, ktorej predmetom sú buď peňažné plnenia alebo iné ako peňažné plnenia môže prebiehať výlučne spôsobmi upravenými Exekučného poriadku. Jedinú výnimku predstavuje výkon personálnej exekúcie ako osobitného druhu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorej úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 370 - § 391 Civilného mimosporového poriadku a ktorého právna úprava má prednosť pred právnou úpravou obsiahnutou v Exekučnom poriadku.[44]

Ako sme povedali už na začiatku, exekučné konanie predstavuje často krát veľmi zdĺhavý a byrokraticky zaťažujúci postup s neistým koncom. Cieľom tohto článku nie je poukázanie na jeho silné stránky, či naopak, na jeho nedostatky, účelom vyššie uvedených riadkov je priblíženie celého procesu exekúcie, čo sa nám, dúfam, aj podarilo.

Autor: Mgr. Marek Gunič
absolvent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave



[1] FICOVÁ, S. a kol. 2014. Exekučné konanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., 2014. s. 17.

[2] ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S. a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie.  Praha :  Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 88.

[3] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[4] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[5]  FICOVÁ, S. a kol. 2014. Exekučné konanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., 2014. s. 18.

[6] Všeobecnými náležitosťami podania podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú :  označenie, ktorému súdu je podanie určené; identifikácia osoby, ktorá podanie podáva; akej veci sa podanie týka; čo sa ním sleduje a podpis  podávateľa. [Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.].

[7] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[8] Pri potvrdení vykonateľnosti exekučného titulu sa bude postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné  súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. V zmysle ustanovení uvedenej vyhlášky, vykonateľnosť  na rovnopise rozhodnutia vyznačí súdny tajomník v deň, keď rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť a k takémuto vyznačeniu pripojí svoj podpis a dátum vyznačenia. Okrem súdneho tajomníka môže vykonateľnosť rozhodnutia vyznačiť aj pracovník súdu pripojením doložky vykonateľnosti na prvú stranu rozhodnutia odtlačkom pečiatky, spravidla do pravého horného rohu, a uvedenú skutočnosť potvrdí svojim podpisom s uvedením dátumu, kedy sa tak stalo. [Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom  poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.].

[10] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[11] Veľmi dôležitou podmienkou na prijatie návrhu na vykonanie exekúcie súdom je, aby podaný návrh neobsahoval žiadne vady. Pod vadami má Exekučný poriadok namysli také chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. V prípade, ak návrh na začatie exekúcie trpí právnymi vadami, súd určí lehotu (nie kratšiu ako 5 pracovných dní), ktorá začína plynúť odo dňa doručenia výzvy na opravu resp. doplnenie návrhu a v ktorej je podávateľ povinný svoj návrh opraviť alebo doplniť. Obligatórnou súčasťou výzvy je aj poučenie o tom, že v prípade, ak podávateľ vady podania neodstráni v lehote určenej súdom, exekučný súd návrh odmietne a konanie zastaví. [ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S.    a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 89-94.]. Súd však môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vady konania, ktorá pokračovaniu v konaní síce  nebráni, ale jej odstránenie by bolo pre ďalší priebeh konania účelné. Ak však podávateľ takejto výzve  nevyhovie, konanie sa nezastaví, nakoľko nepôjde o vadu, pre ktorú nemožno ďalej v konaní pokračovať. [Rozhodnutie 47/2000.].

[12] Ako však v našom právnom poriadku býva zvykom, aj v tomto prípade pripúšťa zákon niekoľko výnimiek. Ako príklad si môžeme uviesť späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 136 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré je však možné uskutočniť len do uverejnenia dražobnej vyhlášky. [ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S. a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 89.].

[13] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[14] O rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom by išlo napríklad v prípade, ak  by návrh obsahoval také vady, ktoré by nebolo možné odstrániť a o rozpor medzi exekučným titulom by išlo napríklad v prípade, ak by rozhodnutie súdu nemalo vykonateľný obsah, to znamená, že by nezaväzujú určitú osobu (povinného) aby niečo konal, niečo znášal alebo sa niečoho zdržal, inak povedané zaväzujú niekoho k určitej povinnosti.

[15] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene  a doplnení ďalších zákonov.

[16] FICOVÁ, S. a kol. 2014. Exekučné konanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., 2014. s. 21.

[17] Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[18] Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[19] Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene  a doplnení ďalších zákonov.

[20] Generátor náhodného výberu je nastavený tak, aby každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka mal  veci pridelené rovnomerne, a to aj s prihliadnutím na výšku vymáhaných pohľadávok (malé, stredné a veľké pohľadávky).

[21] Každý exekútor v rámci jedného kalendárneho roka má mať rovnaký počet exekúcií na vymoženie  osobitne nepeňažného plnenia a osobitne peňažného plnenia.

[22] Aj v tomto prípade je generátor náhodného výberu nastavený tak, aby každý exekútor v príslušnom  územnom obvode mal v reálnom čase pridelený rovnaký počet exekúcií, pričom sa zohľadní aj výkonnosť jednotlivých exekútorských úradov.

[23] Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene  a doplnení ďalších zákonov.

[24] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[25] Rozhodnutie 10CoE 12/2009.

[26] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[27] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[28] Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať náležitosti upravené v ustanovení § 61a Exekučného poriadku a tie musia byť prevzaté aj do jeho písomného vyhotovenia. Obligatórnymi obsahovými náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie sú:

a)     označenie exekútora, ktorý ho vydal,

b)     označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,

c)     označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov,

d)     označenie vymáhaného nároku,

e)     výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,

f)      výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e),

g)     poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok,  poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie splniť  vymáhanú povinnosť v splátkach.

[29] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[30] ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S. a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 237-243.

[31] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[32] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[33] Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[34] Z aplikačnej praxe je zrejmé, že niektorí povinní splnia svoju povinnosť priamo oprávnenému až pod hrozbou exekúcie, na čo však často zabúdajú je, že sú povinný okrem svojho záväzku zaplatiť aj trovy  exekúcie oprávneného alebo exekútora a práve týmto situáciám sa snaží predísť uvedené ustanovenie. Týmto opatrením sa zamedzuje zbytočným úkonom exekútora smerujúcim k už splneným nárokom povinného voči oprávnenému.

[35] Zákonnými podmienkami na povolenie plnenia v splátkach sú :

a)  povinný je fyzickou osobou,

b)  povinný vymáhaný nárok nespochybňuje,

c)  nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní,

d) vymáhaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2 000 eur, povinný vyhlási, že vymáhaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, ktoré s  výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté, povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 50 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky. [Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti  (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.].

[36] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[37] ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S. a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie.  Praha  : Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 155.

[38] Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[39] Rozhodnutie 5 Cdo 91/2004.

[40] ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S. a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 164-169.

[41] FICOVÁ, S. a kol. 2014. Exekučné konanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, s.r.o., 2014. s. 37.

[42] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[43] Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

[44] ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ. S. a kol. 2011. Exekučný poriadok : Komentár. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství C. H. Beck, 2011. s. 171.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1099
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Rady a vzory)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platné postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú ...

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Zaujímavé odkazy

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Projekt novej väznice napreduje, o výstavbu majú záujem štyri spoločnostihttps://www.webnoviny.sk/projekt-novej-vaznice-napreduje-o-vystavbu-maju-zaujem-styri-spolocnosti/

Výstavba novej väznice v Rimavskej Sobote ide zatiaľ podľa plánu.

Slovenského diplomata zvolili za podpredsedu Rady OSN pre ľudské právahttps://www.teraz.sk/slovensko/slovenskeho-diplomata-zvolili-za-podpre/434437-clanok.html

Členovia Rady OSN pre ľudské práva v piatok rozhodli o novom vedení tohto orgánu.

Rodné číslo je přežitek. Můžete skrz něj přijít o identitu, říká náměstekhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/rodne-cislo-obcansky-prukaz-identita-legislativa-mlsna.A191127_155157_domaci_lre

Rodná čísla se nebudou od roku 2022 zapisovat do občanských průkazů.

J. Čižnár dočasne pozastavil funkciu prokurátorovi B. Palovičovihttps://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-docasne-pozastavil-funkciu/434405-clanok.html

Čižnár pozastavil Palovičovi funkciu ešte v novembri na základe návrhu krajskej prokurátorky ...

Š. Harabinovi zanikne jeho funkcia sudcu na konci decembrahttps://www.teraz.sk/slovensko/s-harabinovi-zanikne-jeho-funkcia-sudc/434375-clanok.html

Národná rada SR prijala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá od 15. októbra zakazuje ...

V. Sklenka sa vzdal funkcie sudcuhttps://www.teraz.sk/slovensko/v-sklenka-sa-vzdal-funkcie-sudcu/434366-clanok.html

Sudca Okresného súdu (OS) Bratislava I Vladimír Sklenka sa vzdal funkcie sudcu.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 10/2019

Justičná revue 10/2019

Časopis pre právnu prax.

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: