Utorok, 3. december 2024 | meniny má Oldrich , zajtra Barbora
Predplatné
Utorok, 3. december 2024 | meniny má Oldrich , zajtra Barbora

Judikatúra

⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Organizačná zmena ako výpovedný dôvod zamestnanca zastávajúceho funkciu v odborovej organizácií

Zamestnanec zastávajúci funkciu v odborovej organizácií nepožíva „vyššiu“ ochranu pred výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Iba zamestnávateľ rozhoduje, ktorý zo zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, sa stane pre neho nadbytočný.
1. December 2024Pracovné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Adresa zamestnanca na doručovanie písomností a spôsob jej oznámenia

Podstatné písomnosti doručované zamestnancovi do vlastných rúk, musí zamestnávateľ doručovať na poslednú známu adresu zamestnanca, v opačnom prípade bude doručovanie právne neúčinné.
28. November 2024Pracovné právo

Ochrana slabšieho v pracovnom práve, zisťovanie „procesnej pravdy“ v konaní

Aj napriek ústavnej zásade voľného hodnotenia dôkazov nemôže všeobecný súd bez náležitého odôvodnenia „uveriť“ a stotožniť sa s jedným dôkazom (konkrétnymi svedeckými výpoveďami) a bez ďalšieho „neuveriť“ a odmietnuť iné dôkazy (iné svedecké výpovede). Všeobecný súd je povinný zistiť procesnú pravdu v konaní, k čomu má slúžiť práve dokazovanie. Ochrana zamestnancov má navyše aj svoju ústavnoprávnu dimenziu v čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky a konkrétne ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Základné práva a slobody sa pritom neuplatňujú len voči štátnym orgánom, ale aj v horizontálnych vzťahoch, keď pôsobia sprostredkovane prostredníctvom podústavného práva, ktoré prežarujú (por. aj I. ÚS 106/2016, bod 6). Všeobecné súdy majú povinnosť toto prežarovanie brať pri svojom rozhodovaní do úvahy tak, aby základné práva a slobody pri výklade a aplikácii práva chránili. Aj podústavné právo, v tomto prípade Civilný sporový poriadok, vo viacerých ustanoveniach vyžaduje osobitný prístup v situácii, keď existuje faktická nerovnosť medzi procesnými stranami. Je úlohou všeobecných súdov, aby konkrétnym procesným postupom túto nerovnosť dorovnali, a tak zabezpečili funkčnú rovnosť procesných strán.
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Pracovný pomer na dobu určitú a kolektívna zmluva

Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú možno reťaziť nad dva roky, resp. viac než dvakrát výlučne na základe vecného dôvodu preukazujúceho dočasnosť, iba odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy nie je dostačujúci.
14. Máj 2024Pracovné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Pracovnoprávne vzťahy a prokúra

Prokurista, vymenovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je oprávnený konať za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch: Oprávnenie na konanie zamestnávateľa je potrebné odvodzovať od ustanovení § 9 Zákonníka práce.
6. Máj 2024Pracovné právo
⁋ Premium

JUDIAKTÚRA: Preukázateľné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nie je bezprávnou vyhrážkou zamestnancovi

Právo zamestnávateľa upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny nemôže byť kvalifikované ako bezprávna vyhrážka zamestnancovi.
2. Február 2024Pracovné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Vulgárne správanie ako dôvod pre skončenie pracovného pomeru

Odpoveď na otázku či vulgárne a agresívne správanie zamestnanca na pracovisku k tretím osobám je závažným porušením pracovnej disciplíny nemožno judikátorne uzavrieť.
9. November 2023Pracovné právo
⁋ Premium

JUDIKATÚRA: Evidencia práce vedená zamestnávateľom

Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu, z evidencie pracovného času zamestnancov musí byť zrejmé, kedy si jednotliví zamestnanci čerpali prestávku na odpočinok a jedenie.
28. September 2023Pracovné právo
⁋ Premium

Povinnosť náležitého vyčíslenia trov konania

Princípu spravodlivosti sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany, ktorá sa sťažnosťou podľa § 239 a nasledujúcich CSP domáha nápravy rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, bola dodatočne na základe podania učineného až v rámci konania o takto podanej sťažnosti priznaná protistrane náhrada trov konania, ktorých výšku táto protistrana opomenula preukázať, a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP, a to za stavu, keď okolnosti veci neindikujú, že by protistrane vo včasnom preukázaní a vyčíslení trov bránila objektívna prekážka.
21. September 2023Trovy konania
⁋ Premium

Náhrada trov konania pri zastavení konania, procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP)

I. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.
21. September 2023Trovy konania
⁋ Premium

Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru

Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť (do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na prideľovanie a vykonávanie práce a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu pracovnoprávneho vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska § 61 ods. 1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. V zmysle § 262 ods. 1 Zákonníka práce právo na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle § 263 ods. 1 Zákonníka práce na uplatnenie tohto nároku. Z ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten – ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná.
⁋ Premium

Určovanie miestnej príslušnosti pri kauzálnej príslušnosti súdu. Zmena alternatívnej miestnej príslušnosti

I. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá. II. Alternatívna miestna príslušnosť v zmysle § 19 CSP je daná na výber žalobcovi, ktorý je uskutočňovaný podaním žaloby na vybratý súd, pričom táto voľba nemôže byť následne žalobcom menená s poukazom na § 36 ods. 2 CSP.
PoUtStŠtPiSoNe
: