musím reagovať na časť predchádzajúceho príspevku. Nerozumiem, ako komentujúci myslel túto časť:"Ak sa to ujme, nárokujem si trovy právneho zastúpenia, ak sa neujme, vystúpim z konania a nechám všetko na žalovanom". Neviem o tom, že by sa dalo z konania len tak jednoducho vystúpiť (to by robil asi každý, kto by cítil, že jeho spor ide dole vodou). Takže ak by sa aj nejaké to združenie "na ochranu spotrebiteľa" rozhodlo ísť spolu so svojim "kamošom advokátom" do spotrebiteľských vecí, tak riskujú, že ak by aj niečo čiastočne ustáli, tak by súd zrejme náhradu trov konania nepriznal nikomu a plný úspech v spotrebiteľských veciach býva málokedy (aspoň istinu priznávajú skoro vždy). takže nemyslím si, že je to až taký "no risk bussiness".
Ochrana spotrebiteľa je v slovenskej legislatíve a súčasnej súdnej praxi pomerne viditeľná. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana má byť nepochybne chránený proti nečestným praktikám, no otázne je, či sa táto ochrana už neotočila proti spotrebiteľovi samotnému resp. či sa spotrebiteľ nedostáva na druhé miesto pred inými záujmami. Poďme sa pozrieť na jednu čisto hypotetickú situáciu, ktorá by eventuálne na slovenských súdoch mohla nastať.
Spotrebiteľské združenia ako vedľajší účastníci
Novela Občianskeho súdneho poriadku 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. októbra 2008 zakotvila do § 93 nový odsek 2, podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom poznámka 10a k tomuto ustanoveniu uvádza ako príklady týchto osobitných predpisov Obchodný zákonník, antidiskriminačný zákon, zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Špecifikom tejto skupiny vedľajších účastníkov je, že na rozdiel od „tradičných" vedľajších účastníkov, ktorí musia preukázať svoj právny záujem na výsledku konania, týmto „novým" vedľajším účastníkom postačuje preukázať, že existujú ako právnická osoba (napríklad občianske združenie) a že ich predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania Občiansky súdny poriadok nevyžaduje, vychádzajúc zrejme z toho, že spotrebiteľ asi nevie adekvátne posúdiť, čo je pre neho dobré a svojim neodborným prístupom by si mohol priťažiť. Javí sa, že súd aj pri prípadných námietkach účastníkov konania so vstupom takéhoto vedľajšieho účastníka nemá asi inú možnosť, ako v prípade naplnenia vyššie uvedených podmienok jeho účasti o prípustnosti takéhoto vedľajšieho účastníctva rozhodnúť kladne. Dokonca Števček v komentári k Občianskemu súdnemu poriadku (Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, 2 vydanie, Praha, C. H. Beck, 2012, strana 329) zastáva názor, že námietka neprípustnosti je v takýchto prípadoch zrejme vylúčená.
Súd však má možnosť o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka rozhodnúť aj sám, pokiaľ je toho názoru, že pre vstup vedľajšieho účastníka neboli splnené podmienky (zoberme napríklad situáciu, ak by oznámila vstup do konania právnická osoba, ktorá by nepreukázala, že jej predmetom činnosti je ochrana zákonných práv účastníka). Súd teda nie je v tomto smere len štatistom, ale už pri oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania skúma zákonné podmienky vyžadované pre jeho vstup. Pokiaľ ich existenciu skonštatuje, nevydáva o tom rozhodnutie, len s vedľajším účastníkom koná. O prípustnosti rozhodne v takom prípade len na vznesenú námietku účastníka, kde vlastne „prehodnocuje" svoje prvotné (písomne nevydané) rozhodnutie. Samotný nesúhlas, či už navrhovateľa alebo odporcu nemá na prípustnosť účastníctva žiadny vplyv, a to ani v prípade účastníctva podľa § 93 ods. 1 ani v prípade účastníctva podľa § 93 ods. 2 OSP.
Z judikatúry:
O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania. O námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa je odvolanie prípustné (môže ho podať aj vedľajší účastník). Do doby, než bude o prípustnosti vedľajšieho účastníka právoplatne rozhodnuté, nemožno v konaní pokračovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 Cdo 93/2009).
Aj vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania
Spotrebiteľské združenia, resp. aby sme boli exaktní občianske združenia založené s cieľom ochrany práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, rovnako ako aj iné právnické osoby, ktoré sa môžu zúčastniť konania podľa § 93 ods. 2 OSP majú po svojom vstupe do konania (ku vstupu do konania dochádza už samotným dôjdením oznámenia tohto vstupu zo strany združenia, prípadné súdne rozhodnutie o prípustnosti, ktoré súd vydáva len v prípade námietky neprípustnosti, len deklaruje už vzniknutý stav) v zásade rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, avšak konajú sami za seba. Pokiaľ ich úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje (teda spotrebiteľa), posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Inak povedané, spotrebiteľské združenie môže podávať odpory, podávať odvolania, dovolania (ak môže dovolanie podať samotný účastník) a i., pričom treba zdôrazniť, že nie je obmedzované poplatkovou povinnosťou, keďže požíva podľa § 4 ods. 2 písm. c/ neobmedzené oslobodenie od súdnych poplatkov. Vystavuje sa tým však hrozbe prípadnej náhrady trov konania v prípade neúspechu. Otázka predražovania súdneho konania ostáva samozrejme vo svetle ochrany práv spotrebiteľa nepodstatnou.
Právo spotrebiteľského združenia na udelenie plnomocenstva na zastupovanie v konaní advokátovi nie je ničím obmedzené, rovnako ako účastník konania, aj spotrebiteľské združenie má právo byť zastúpené advokátom, s čím je samozrejme spojený vznik trov právneho zastúpenia s eventuálnou hrozbou ich náhrady neúspešnou protistranou. Hrozba náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia spotrebiteľskému združeniu môže byť nepochybne silným tlakom na podnikateľské subjekty vymáhajúce svoje nároky voči spotrebiteľom a môže sa stať efektívnym spôsobom boja proti nekalým podmienkam. Položme si však otázku, prečo by spotrebiteľské združenie, ktorého samotná existencia predpokladá dostatok odborných vedomostí a znalostí potrebných pre ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní (rovnako ako aj iné právnické osoby predpokladané v § 93 ods. 2 OSP), keďže jeho predmet činnosti predsa spočíva v ochrane spotrebiteľských práv, malo byť zastúpené advokátom? V takom prípade by sa predsa spochybňovala samotná podstata vstupu takejto právnickej osoby do konania.
Z judikatúry:
Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 OSP aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je aj námietka premlčania), nakoľko procesné právo tieto námietky v konaní uplatniť nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19. februára 2009, sp. zn. 25 Cdo 539/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júla 2005, sp. zn. 21 Cdo 2313/2004, citované z publikácie Horváth, E.: Judikatúra vo veciach premlčania v súkromnom práve, IURA EDITION, 2010)
Zásah do osobnosti účastníka
Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
Pokiaľ sa spotrebiteľské združenia za pomoci nejednoznačného zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostanú k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, majú svojim vstupom do týchto konaní dvere otvorené k citlivým údajom týkajúcim sa spotrebiteľa ako účastníka konania. Informácia o tom, akú zmluvu uzavrel, aká je jeho platobná disciplína, či iné citlivé údaje, ktoré môžu byť predmetom súdneho spisu, ako sú miesto aktuálneho pobytu, zamestnanie, rodinné väzby, ktoré môžu vyjsť najavo pri zisťovaní miesta pobytu a podobne, nepochybne osobnými údajmi sú. Prístup k týmto údajom získa spotrebiteľské združenie ex lege samotným vstupom do prebiehajúceho súdneho konania bez ohľadu na stanovisko osoby, ktorú v konaní podporuje, teda spotrebiteľa. Súhlas osoby s nakladaním s osobnými údajmi, inak prísne vyžadovaný (pod hrozbou uloženia sankcií pri nakladaní s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby viď § 49 a nasl. zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov), sa v občianskom súdnom konaní postupom podľa § 93 ods. 2 OSP flagrantne ignoruje.
Rozpor § 93 ods. 2 OSP s Ústavou Slovenskej republiky
Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa odseku 3 citovaného článku každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Spotrebiteľské združenie by malo súhlasom spotrebiteľa, ktorého mieni v konaní podporovať, disponovať už pri svojom oznámení vstupu, inak súd spotrebiteľskému združeniu neprimerane umožní disponovanie s osobnými údajmi spotrebiteľa, pričom pokiaľ pomeríme ústavou garantované právo na ochranu súkromia a ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o svojej osobe s právom na ochranu spotrebiteľa, o výsledku zrejme nepochybuje nikto.
Vzhľadom k ústavou garantovanému právu na ochranu osobných údajov sme toho názoru, že ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, keďže neakcentuje toto právo, je v rozpore s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a na tento nedostatok by mali reflektovať aj sudcovia slovenských súdov buď postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, teda prerušením konania a predložením veci Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, prípadne nepripustením vstupu spotrebiteľského združenia do konania z dôvodu, že okrem § 93 ods. 2 OSP je pre ich účasť v konaní nevyhnutý aj súhlas spotrebiteľa ako osobitný predpoklad ich účasti vyplývajúci zo zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Rešpekt k poctivej práci
Týmto článkom sme určite nemienili negovať či spochybňovať činnosť a aktivity poctivých právnických osôb, ktoré nezištne bránia na slovenských súdoch práva slabších, zmysel bol len poukázať na existujúcu medzeru v legislatíve, ktorá by mohla eventuálne spotrebiteľa poškodiť zneužitím jeho osobných údajov resp. by sa mohol zneužiť samotný inštitút na iné, než legislatívou predpokladané ciele.
Nový príspevok
Know-how: Založím si OZ, splnomocním kamoša advokáta, zistím si prebiehajúce súdne konania v spotrebiteľských veciach za pomoci zákona o slobode informácií, oznámim vstup do týchto konaní podľa 93o2 OSP, vznesiem v každom konaní nejakých pár rovnakých a nekonkrétnych námietok - úroky a zml. pokuta sú neprimerane vysoké teda neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne nejakú námietku premlčania. Ak sa to ujme, nárokujem si trovy právneho zastúpenia, ak sa neujme, vystúpim z konania a nechám všetko na žalovanom. Žiadne riziko, len možnosť získať na trovách právneho zastúpenia v prípade plného úspechu (ak sa chytí premlčanie alebo niečo čo prinesie zamietnutie celého alebo väčšiny uplatneného nároku). Keď v tisíckach vecí sú opatrovníci - teda žalovaní sú na neznámom mieste alebo si žalovaní nepreberajú zásielky, tí ani nevedia, že niekto sa na ich konaní nabaľuje. Ako druhotný efekt môže nastať nejaký úspech aj v prospech spotrebiteľa, no v drvivej väčšine ide o nevymožiteľné pohľadávky, takže zmysel tej ochrany ako aj vstupu združenia do konania sa stráca. Nehovorím o tom, že nemajetní častokrát zmluvy uzatvárajú v skutočnosti pre tretie osoby (aj organizovane), s vedomím, že od nich nikto nič nevymôže, a teda súdy pri snahe ochrany spotrebiteľa krátením úrokov, pokút, trov... vyzerajú skôr ako šaškovia v cirkuse, ktorí zabávajú len sami seba.