Fyzické osoby, Právnické osoby

Subjektívne hodnotiace úsudky požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú charakter skutkových tvrdení. Pri hodnotiacich úsudkoch sa totiž dôkaz pravdivosti nepripúšťa, zatiaľ čo skutkových tvrdeniach sa naopak, dôkaz pravdivosti pripúšťa.

Novinári (vydavateľ) nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu (a teda aj vysokými funkcionármi Policajného zboru, pozn.), pretože to je ich úloha a poslanie. Naopak, je na orgánoch štátu, aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov (masmédií) verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi.

Novinári (či vo všeobecnosti médiá) sú sprostredkovateľmi nielen kritiky a kontroly verejnosti voči politikom, ale tiež názorov a reakcií, ktoré politici adresujú verejnosti. Tí majú súčasne omnoho väčšiu možnosť informovať verejnosť o svojich stanoviskách prostredníctvom médií, než to je v prípade iných osôb. Ak preto verejne činná osoba považuje úvahu o svojej možnej protekcii za spôsobilú vzbudiť u časti verejnosti mylný dojem, má nepochybne možnosť sa proti takejto interpretácii vhodnou formou verejne ohradiť a viesť v tomto smere prípadne polemiku s uvedeným hodnotiacim úsudkom. Z ústavného hľadiska je neakceptovateľné, aby všeobecné súdy privilegovali pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy predstaviteľov verejnej moci pred inými („bežnými") občanmi s odôvodnením, že u nich je spôsobená ujma (automaticky) závažnejšia.

Verejnosť má právo vedieť o okolnostiach, ktoré sa týkajú osoby verejne činnej, aj keď sa jedná primárne o prípad jej manžela. Samotný fakt existencie vážnej dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol manžel osoby verejne činnej má v sebe potenciál ovplyvniť správanie a konanie takejto osoby vo výkone jej funkcie. Spôsob referovania o takejto udalosti môže byť vedený takým spôsobom, že dôjde k zásahu do osobnostných práv verejne činnej osoby, a to bezdôvodným zdôrazňovaním faktu rodinnej väzby medzi osobou, majúcou účasť na trestne postihnuteľnom konaní a touto osobou, a to takým spôsobom, že sa v skutočnosti z podávanej správy vytráca jej informačná podstata a stáva sa z nej prostriedok dehonestácie verejnej osoby, vedúci až k vyvolaniu pocitu o jej zodpovednosti za konanie blízkej osoby, hoci pre takýto záver nie sú žiadne indície.