TlačPoštaZväčšiZmenši

Rok 08 slovenskej mediácie: výzvy a očakávania

15.3. 2012, 19:56 |  Martin Dubníček

„Vyzývam členské štáty, aby boli ambiciózne a začali bezodkladne uplatňovať pravidlá EÚ v oblasti mediácie: základom je umožniť urovnávanie cezhraničných sporov v priateľskom duchu. Ale prečo by sme nemohli ísť ešte ďalej? Prečo by sme nemohli zaviesť rovnaké opatrenia na vnútroštátnej úrovni? V konečnom dôsledku z toho budú ťažiť nielen občania a podniky, ale aj spoločnosť a hospodárstvo či samotný právny systém."

Viviane Redingová, komisárka EÚ pre spravodlivosť

K aktuálnemu stavu

Prijatím zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii sa Slovensko zaradilo medzi európske krajiny, ktoré pochopili nevyhnutnosť legislatívneho ukotvenia tejto jedinečnej a perspektívnej metódy alternatívneho riešenia sporov (ďalej len ARS).[1] Počas necelých ôsmich rokov účinnosti citovanej právnej normy dostala mediácia príležitosť sa prezentovať ako fenomén s ambíciou:

■ rozšíriť register možností riešenia sporov a konfliktov aj mimo adjudikatórnej platformy,

■ zrekonštruovať optiku občana pri pochopení vlastnej pozície v procese hľadania vzájomne výhodného a ústretového konsenzu riešenia sporov a konfliktov,

■ pomôcť mu hľadať východisko aj mimo rozhodovania autorít [2].

Mediácia ako dominantný prvok v portfóliu ARS[3] sa zároveň začala profilovať ako jeden z pilierov formujúcej sa restoratívnej justície v civilnom práve[4]. Vstup kvalifikovaného a kompetentného mediátora predstavuje v tomto procese nový moment, ktorý, na rozdiel od adjudikatórnosti, znamená nastavenie vzájomných pozícii na úplne inej báze – na báze ústretovosti, dobrovoľnosti, rovnoprávnosti, dôvernosti, orientovania sa do budúcnosti... čo sú vlastne piliere mediácie. Nehovoriac o racionálnejších pozíciach mediácie oproti súdnemu konaniu, počínajúc nízkymi finančnými nákladmi, cez rýchlosť a časovú úsporu[5], až napríklad po skutočnosť, že výsledná mediačná dohoda nepredstavuje prekážku „res iudicata". To všetky boli argumenty, ktoré zákonodarca nadizajnoval mediácii predovšetkým v úsilí odbremeniť súdy rozšírením ponukového portfólia ARS. Dovtedy totiž pred začatím konania súdy používali ustanovenia §§ 67 až 69 OSP – zmierovacie konanie, ktoré sledovalo prevenciu (takzvaný prétorský zmier), s účinkami právoplatného rozsudku.

Mediácia na Slovensku rok 08

Pri hodnotení slovenskej mediácie si položme otázku, čo sa podarilo. Predovšetkým sa mediácia dokázala organizačne etablovať. V zmysle citovaného zákona bolo Ministerstvom spravodlivosti SR certifikovaných 582 mediátorov, akreditovaných 18 vzdelávacích inštitúcii a 31 mediačných centier (stav k 12.3.2012). V mediačnej praxi bol cítiť vyslaný signál zo strany štátu, že mediáciu podporuje, vníma jej význam, a že účinky mediácie sú jasným a nespochybniteľným spôsobom zakotvené v slovenskom právnom systéme.[6] Čo je pozoruhodné, systém nastavenia slovenskej mediácie zaujal aj v zahraničí, naše know-how (mediácia v Centrách právnej pomoci, resp. mediácia pre samosprávy [7]), a skúsenosti sú inšpiratívne nielen pre krajiny postsovietskeho a balkánskeho priestoru , ale napríklad aj pre českých kolegov.

Propagácia mediácie

Mediácia dostala priestor na zaujatie pozície v slovenskom právnom systéme krátko po účinnosti zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii projektom „Propagácia mediácie v civilných veciach pre odbornú a laickú verejnosť", ktorý bol spolufinancovaný zo strany EÚ. Jeho cieľom bolo zvýšiť informovanosť a právne vedomie odbornej a laickej verejnosti o novej forme riešenia sporov, čím by sa mala zvýšiť účinnosť súdnictva, znížiť preťaženosť súdov a zefektívniť súdne konanie. Projekt bol zameraný na vytvorenie propagačných a vzdelávacích materiálov, o.i. videofilmov pre televízne vysielanie a študijné účely mediátorov, „skladačky" pre potreby súdov, špecializované odborné publikácie pre súdy, profesné komory, účastníkov konania a pre študentov. Jeho prednášková časť bola orientovaná na študentov stredných a vysokých škôl, pre profesné organizácie (advokáti, notári, psychológovia, lekári...), ale samozrejme aj pre sudcov, vyšších súdnych úradníkov a súdny personál. O niekoľko mesiacov pokračovala akcia Týždeň mediácie na vybraných súdoch Bratislava II. a III., Banská Bystrica, Prešov a Košice I. Samotný priebeh „TÝŽDŇA MEDIÁCIE" spočíval v aktívnej spolupráci súdu, resp. vybraných sudcov, ktorí v tomto termíne mali vytýčené pojednávania v civilných konaniach. Prítomných účastníkov konaní priamo na pojednávaniach v zmysle § 99 ods.1 OSP poučili o možnosti mediácie, podali stručné informácie a vo vhodných sporoch mediáciu odporučili. Z dôvodu hospodárnosti a účelnosti bola na súde v týchto dňoch vo vyhradenej miestnosti zabezpečená účasť mediátorov, ktorí boli so stranami takéhoto sporu okamžite pripravení začať mediáciu. [8] Mediátori zároveň mali v priestoroch súdu príležitosť oboznamovať s mediáciou i iné fyzické osoby. Týmto projektom sa však akéľkovek aktivity podobného druhu skončili a propagácia mediácie sa obmedzuje už len na sporadické, nekoordinované a individuálne promo akcie jednotlivých mediátorov, resp. mediačných centier.

Výsledkom tejto váhavosti a možno aj v neschopnosti vyvinúť aktivity v legislatívnom zastrešení vlastnej práce a predovšetkým v definovaní cieľov, bolo vyhlásenie zákona č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2010.

K novele zákona o mediácii

Hlavným účelom novely bola transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach. Novela, ktorá bola v radoch mediátorov prijatá rozpačito, až s nevôľou[9] o.i. rozširuje konanie aj na cezhraničné spory, upravuje povinnosť mlčanlivosti, mení ustanovenia týkajúce sa začiatku a konca mediácie a zavádza povinnosť ďalšieho vzdelávania mediátorov.

Z hľadiska našich občanov, najmä cez optiku otvárajúcich sa pracovných trhov v susednom Rakúsku a Nemecku, bude zrejme najdôležitejšie rozšírenie pôsobnosti zákona aj na cezhraničné spory, vymedzenie pojmu cezhraničný spor podľa miesta bydliska, resp. obvyklého pobytu, právna regulácia pre fyzické osoby, a pre právnické osoby, resp. združenia fyzických a právnických osôb, a s tým súvisiace otázky aplikácie právneho poriadku konkrétneho štátu EÚ.

Nemenej dôležitou skutočnosťou je určenie začiatku mediácie (jej ukončenie novelou dotknuté nebolo) s čím súvisí ustanovenie povinnosti úradného osvedčenia pravosti podpisov osôb zúčastnených na mediácii alebo ich zástupcov na dohode o začatí mediácie. Doteraz sa totiž mediácia, ak sa zúčastnené osoby nedohodli inak, začínala dňom, keď sa osoby zúčastnené na mediácii písomne dohodli na mediácii konkrétneho sporu a tiež na osobe mediátora. Citovaná novela túto možnosť ruší a stanovuje, že podľa § 14 ods. 2 zákona sa mediácia začína uložením dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín, čo bude mať pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zákonodarca tým chcel odstrániť znevýhodnenie osôb zúčastnených na mediačnom konaní, pretože podľa platnej právnej úpravy, ak bolo mediačné konanie začaté pred termínom súdneho konania, premlčacie a preklúzne lehoty plynuli a mohlo prísť k prípadnému uplynutiu týchto lehôt. Novela ustanovuje aj pôsobnosť práva iného štátu EÚ na plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt v prípade, ak v tomto štáte prebiehala mediácia pred súdnym alebo rozhodcovským konaním tak, že sa plynutie lehôt bude posudzovať podľa práva štátu EÚ, v ktorom sa vykonávala mediácia. Dôvodom je regulovanie plynutiu prekluzívnych alebo premlčacích lehôt, ak sa vykonáva mediácia v štáte EÚ, a súdne alebo rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa slovenského právneho poriadku[10]

Komunitárne právo a mediácia

Zrejme treba veľmi pozorne sledovať signály smerujúce najmä na využitie potenciálu, ktorý prinášajú pravidlá EÚ v oblasti mediácie pri cezhraničných právnych sporoch, ktoré v ostatnom období prichádzajú z Bruselu. [11] Vďaka elektronickému urovnávaniu sporov sa mediácia stáva čoraz prístupnejšou aj pri dlhých vzdialenostiach. Chýbajú však cezhraničné pravidlá, na základe ktorých by strany sporu získali istotu ohľadne tohto procesu a jeho vykonateľnosti.
Ich spoločným menovateľom je snaha o podporu mediácie pri riešení cezhraničných sporov a zároveň tlak na ich zavedenie na vnútroštátnej úrovni. „Tieto opatrenia EÚ sú mimoriadne dôležité, pretože umožňujú ďalší, alternatívny prístup občanov k spravodlivosti. Vďaka justičným systémom sa môžu ľudia dožadovať svojich práv. Efektívny prístup k spravodlivosti je zaručený Chartou základných práv Európskej únie. Občanov ani podnikateľskú verejnosť nemožno pozbaviť práv len preto, že je pre nich náročné využívať justičný systém a že si to nemôžu dovoliť, alebo že nemôžu čakať na súdne konanie či jednoducho preto, že nie sú schopní čeliť byrokratickej záťaži", uviedla Viviane Redingová, komisárka EÚ pre spravodlivosť.[12]

Napríklad v Nórsku, jednej z kolísok mediácie, je zvlášť pregnantne právne regulovaná starostlivosť o maloletých. O veciach výchovy, výživy, styku s deťmi do 16 rokov rozhoduje celá komisia mediátorov.

Vo Francúzsku môže sudca so súhlasom účastníkov v ktorejkoľvek fáze konania menovať tretiu osobu - mediátora, aby „vypočul strany a porovnal ich pohľady na vec s cieľom nájsť riešenie sporu v ktorom obaja stoja proti sebe". Takýto vstup mediátora však v žiadnom prípade neznamená, že sudca hrá druhé husle. Naopak sudca považuje aktivitu mediátora ako impulz , ktorý proces humanizuje a snaží sa nachádzať riešenie viac v oblasti ex aequo et bono a dobrých mravov ako strohú reč paragrafov. Sudca určí trvanie mediácie, pričom táto lehota nesmie prekročiť 3 mesiace a len raz môže byť obnovená.

V Slovinsku až do roku 2000 nebola žiadna tradícia alebo prax mediácie. Po pilotných projektoch sa v roku 2002 podarilo doplniť občiansky súdny poriadok o mimosúdne riešenie sporov tak, že dnes je miera úspešnosti mediácie v občianskoprávnych prípadoch asi 52%, v rodinných prípadoch je to 70% a obchodných 42%. Pritom viac ako 90% strán bolo spokojných, alebo veľmi spokojných.

Aký je postup v Slovinsku:

■ súd navrhuje stranám pokus o mediáciu štandardným vyzývacím listom a priloženou informáciou, ktorá popisuje postup a jeho výhody

■ výzva na mediáciu sa opakuje na začiatku sporu pri výmene podkladov navrhovateľa a odporcu

■ mediátorov školí a monitoruje súd a vydáva im licencie

■ mediácia funguje v rámci súdov, personálne ju obsadzuje a financuje súd (napr. na ľubľanskom mestskom súde ako mediátorov využívajú emeritných sudcov)

■ súd poskytuje stranám mediáciu bezplatne (súdy v Slovinsku fungujú na báze samostatných rozpočtov, takže úsporu, ktorú prinesie mediácia môžu využiť v rámci inej vlastnej rozpočtovej kapitoly)

■ v prípade dosiahnutia urovnania si strany vyberú formou dohody (zmluva alebo záväzné a vykonateľné súdne nariadenie vyrovnania) a sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

V USA sa vďaka nariaďovaniu mandatórnej mediácie zo strany súdov dostane do fázy meritórneho pojednávania s dokazovaním len 2% podaných žalôb. [13]

V Holandsku v rámci pilotného projektu z 2200 mediačných prípadov dospelo k dohode 61%, mediácia trvala v priemere trvala 6,3 hod., počas priemerne 95-dňového obdobia. Jednotlivé strany boli spokojné a uviedli, že v budúcnosti by opäť volili cestu mediácie. Po 3 mesiacoch sa mediačné dohody úplne splnili v 66 % prípadoch a čiastočne splnili v 22 % prípadoch.[14]

Úvahy o mediačnom zákone de lege ferenda [15]

Vyššie naznačený vplyv komunitárneho práva jednoznačne nastavuje pozície na začatie príprav nového zákona o mediácii, ktorý by definitívne zavŕšil emancipačný proces tohto moderného a perspektívneho spôsobu ARS. Štát by zároveň vyslal jasný signál, že mediáciu nielen podporuje a pripraví jej primeraný priestor, ale zároveň zohľadní skúsenosti z právnych noriem venovaných mediácii, najmä zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Výsledkom by mala byť moderná,jasná, zrozumiteľná a primeraná právna regulácia mediácie, ktorá by sa na jednej strane vyhla rigidným a zväzujúcim ustanoveniam, ale súčasne by vyvážene akcentovala pravidlá a zásady rámcujúce jej praktickú realizáciu. Osobne by som privítal, keby nový zákon o mediácii dokázal zakotviť a právne regulovať nasledovné momenty:

■ vytvorenie Komory mediátorov Slovenska, ktorá by o.i.:

  • garantovala ukladanie relevantných listín (vlastný register, nahradenie uloženia listín v Notárskom centrálnom registri listín)
  • organizovala pravidelné a povinné vzdelávanie mediátorov
  • zabezpečovala kontrolu mediátorov – disciplinárna komisia, etická komisia
  • komunikovala s orgánmi štátnej a verejnej správy, s partnerskými komorami a organizáciami, vytvorila systém podpory a propagácie mediácie,
  • spolupracovala so zahraničím.

■ vymedzenie povinnej mediácie na určitý, presne vymedzený okruh sporov, napr. rodinná mediácia s účasťou maloletého, pri ktorej je predpoklad účasti špecializovaného mediátora na tieto problémy. Zároveň by nebolo vhodné, aby bol okruh prípadov „povinnej mediácie" príliš široký z dôvodu možnej formálnej účasti , pred samotným sporovým konaním. Témou na diskusiu môže byť skôr motivačná pozícia pre využitie mediácie formou bonusov, „napr. nižšími poplatkami za následné súdne konanie v prípade neúspechu mediácie, resp. právom na rýchlejšie prerokovanie sporu."[16]

■ zakotvenie účinkov mediačnej dohody ako úspešného výsledku mediácie. Predmetom diskusie môže byť skutočnosť, či a za akých okolností bude mediačná dohoda vyhotovená certifikovaným mediátorom exekučným titulom priamo, alebo by jej vykonateľnosť mala byť zabezpečovaná,podľa platnej právnej úpravy, až sprostredkovane.[17]

■ rozšírenie a pregnantnejšie definovanie dôvernosti, ktorá je garantovaná najmä povinnosťou mlčanlivosti s tým, že akékoľvek skutočnosti zistené pri mediácii nemôžu byť novými dôkazmi a nemôžu byť predmetom dokazovania. [18]. Otázkou zostane či bude tendencia rozšíriť mlčanlivosť aj na tzv. predmediačné aktivity, kedy sporové strany často oznamujú mediátorovi citlivé informácie.

■ definovanie spolupráce so sudcom, napríklad podľa francúzskeho modelu (viď vyššie), alebo podľa anglosaského práva.

Záver

Prijatie komplexného, moderného a „európskeho" zákona o mediácii, ktorý určite privíta celá spoločnosť, môže naštartovať pozitívny proces smerujúci nielen k odbremeneniu súdov a zrýchleniu rozhodovania, ale určite bude mať širší záber. Nielen v oblasti právneho, ale aj spoločenského vedomia znamená nastavenie mediácie aj príklon k formovaniu čoraz dôležitejšej súčasti sociálneho kapitálu spoločnosti. Stereotypy v myslení ľudí sú však obrovské a žiaľ na Slovensku to platí dvojnásobne. Aj tu sa však lámu ľady, veď kto by si pred niekoľkými rokmi dokázal predstaviť všetky inštitúty, ktoré priniesli nedávne kodifikácie trestného zákona a poriadku, v rámci restoratívnej justície v trestnom práve. Verme, že podobne je k úspechu „odsúdená" aj mediácia. Napríklad tak, aby známa veta na Slovensku: počkaj stretneme sa na súde zaznela v trochu modifikovanej podobe: počkaj stretneme sa pred mediátorom. Poviete si, právna utópia. Systém sa však môže nastaviť tak, že o pár rokov možno ani nie. Záleží však len na nás, či základné zásady mediácie, aj ako životnej filozofie, dokážeme postupne ponúknuť aspoň nastupujúcim generáciam, pre ktoré by to o niekoľko rokov mohla byť - aspoň dúfam - samozrejmosť.

 

František Kutlík

František Kutlík
autor pôsobí ako mediátor, viceprezident Svetového mediačného fóra (WMF), člen výkonného výboru European Mediation Network Initiative (EMNI) a mediátor – rozhodca pri Arbitrážnej komore v Miláne.
E-mail: fkconcept@gmail.com  

Citácie a vysvetlivky:

[1] Členské štáty EU nemajú podrobné rámcové predpisy o mediácii. Vo väčšine z nich sa právna regulácia ARS pohybuje od možnosti jeho použitia (Belgicku, Francúzsku), cez motivovanie jeho použitia (Taliansko, Švédsk, Anglicku) až po zákonom stanovenú alebo sudcom uloženú povinnosť použiť najprv ARS (napríklad v Nemecku, Belgicku či Grécku).

[2] Popredný nórsky mediátor Dag Hareide vo svojej knihe „Conflict Mediation – a Nordic Perspective", Oslo 2006, tvrdí, že konflikt je majetkom (kapitálom) znepriatelených strán , ktorí by s ním mali naložiť podľa vlastného uváženia a až v krajnom prípade ho dať vyriešiť autorite.Podľa názoru viacerých severských mediátorov je táto voľba zároveň prejavom občianskej demokracie a slobody.

[3] Patria k nim aj facilitácia, konciliácia , negociácia, expertíza, mini-trial, partnerstvo, ale aj zmiešané typy ,najmä med-arb( mediácia-arbitráž) a medaloa (mediácia a" last- offer arbitration").

[4] zásady restoratívnej justície v civilnom práve intenzívne formuluje tím právnikov okolo časopisu CARDOZO JOURNAL OF CONFLICT RESOLUTION, New York, www.cardozojcr.com

[5] Napríklad Parížske centrum pre mediáciu a rozhodcovské konanie (CMAP) uvádza ako priemernú dobu trvania mediačného procesu cca 15 hodín, maximálne 6 mesiacov.

[6] Motiváciou k využitiu mediácie ako mimosúdneho riešenia sporov mala byť aj zmena zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov, ktorú zavádza čl. IV zákona, ktorý sa dopĺňa § 11 zákona o súdnych poplatkoch ods. 7 , ktorý znie : „ Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru na začiatku pojednávania, vráti sa im 90% zo zaplateného poplatku. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, vráti sa im 50% zo zaplateného poplatku. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmieromv zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu

[7] bližšie František Kutlík, Možnosti mediácie v samospráve, alebo od richtára k mediátorovi, Nadácia otvorenej spoločnosti, Slovenský inštitút pre mediáciu a Združenie miest a obcí Slovenska, 2008

[8] Skúsenosti sudcov na záver projektu:

- účastníci sami trvajú na vyriešení ich sporu súdom z dôvodu vidiny väčšej autority. Mnohí sú názoru, že zložitejšie právne problémy mediátor nedokáže vyriešiť, veď oni sami „vyhľadali pomoc sudcu", aby spor rozhodol.

- mediátori nemajú právnické vzdelanie a právne minimum získané počas odbornej prípravy nestačí na správne posúdenie niektorých právnych problémov - nedôvera sudcov aj účastníkov konaní.

- mediáciu vidia sudcovia ako vhodnejšiu formu riešenia sporu pred začatím súdneho konania. Odporúčajú, aby sa týmto smerom uberala aj propagácia. Väčšina účastníkov konaní, ktorý už súdne konanie začali, chcú ho i na súde ukončiť.

- sudcovia navrhli, aby mediácia tak ako v iných štátoch bola v zákone zavedená ako povinná prvotná forma vyriešenia určitého typu sporu. Ak sa účastníci nedohodnú, môžu sa obrátiť na súd.

- sudcovia navrhujú, aby mediátori absolvovali viac vyučovacích hodín zo základov právneho poriadku.

Bližšie: httptp://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=l35&htm=l5/l57tms.htm

[9]bližšie: http://mediacia.blog.sme.sk/c/224698/Nesuhlasime-s-novelou-zakona-o- mediacii.html#ixzz1NLcwU6lE

[10] bližšie v komentári k novele zákona o mediácii, bulletin ULC Čarnogurský BONO 03/2010.

[11] Smernica EÚ o mediácii sa uplatňuje v prípade, keď sa obe strany cezhraničného sporu dohodnú na urovnaní sporu prostredníctvom nestranného mediátora. Členské štáty musia zabezpečiť vykonateľnosť mediačných dohôd. Z nedávnej štúdie financovanej EÚ vyplýva, že v dôsledku nevyužitia mediácie došlo v EÚ k strate času zodpovedajúceho v priemere 331 až 446 dňom, pričom dodatočné právne náklady sa pohybovali v rozmedzí 12 471–13 738 € na prípad. Bližšie tlačová správa EK 20.august 2010.

[12] bližšie domovská stránka Viviane Redingovej, podpredsedníčky Komisie a komisárky pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo: http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/reding/index_en.htm

[13] Zbyšek Kordač, Zkušenosti se současnou právní úpravou a praxí alternatívních metodřešení sporů v USA, Právní fórum 3/2010, str.134

[14] bližšie František Kutlík: Mediácia-príručka pre účastníkov konania, Ministerstvo spravodlivosti SR, 2006

[15] hovoríme výlučne o mediácii v civilnoprávnych veciach, preto tieto úvahy nebudú súvisieť s trestnoprávnymi aspektami v zmysle zákon 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch

[16] Horáček Tomáš, Mediace v soukromoprávních věcech jako předmět samostatní právní úpravy, Právní fórum 3/2010, str.123

[17] tamtiež, str.126

[18] Robert Cholenský, Nové pojetí povinnosti mlčenlivosti a legislativní předpoklady mediace, Právni fórum 3/2010, str.131 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1863
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Odmietnutie súdu vymenovať určitú osobu za poručníka len z dôvodu jej zadlženia

Prekážkou pre ustanovenie fyzickej osoby za poručníka maloletého dieťaťa nemôže byť samotné zadlženie tejto osoby bez zohľadnenia ...

Rozhodnutie sudcu v prípade, ak zákon zveruje rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi

Iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, keď zákon ukladá rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, nemôže ...

Nárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, kumulácia s úrokom z omeškania

V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník ...

Nekalá súťaž, neopodstatnené oznámenie prevádzkovateľovi sociálnej siete

Ak súťažiteľ neopodstatnene oznámi prevádzkovateľovi komunikačného kanálu na internete (prevádzkovateľovi siete Facebook), že iný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Mazák: Súdna rada sa bude venovať sudcovi Trubanovi aj bez listovhttps://www.teraz.sk/slovensko/j-mazak-sudna-rada-sa-bude-venovat/480219-clanok.html

Mazák v tej súvislosti pripomenul, že byť nestranným sudcom znamená, že ak má sudca čo i ...

Novela Zákonníka práce má riešiť gastrolístky aj výkon práce z domuhttps://www.teraz.sk/ekonomika/novela-zakonnika-prace-ma-riesit-g/480144-clanok.html

Ministerstvo práce pripravuje novelu Zákonníka práce, ktorá má riešiť výkon práce z ...

Mazák: Nezávislosť súdnictva je na historicky najnižšom hodnoteníhttps://www.teraz.sk/slovensko/mazak-nezavislost-sudnictva-je-na-h/480038-clanok.html

Nelichotivý výsledok a posledné miesto vo vnímaní nezávislosti by mali podľa Mazáka ...

Právnu pomoc počas pandémie potrebovali ľudia najmä pre stratu zamestnania či bývaniahttps://www.webnoviny.sk/pravnu-pomoc-pocas-pandemie-potrebovali-ludia-najma-pre-stratu-zamestnania-ci-byvania/

Počas pandémie koronavírusu potrebovali ľudia najčastejšie právnu pomoc v súvislosti so ...

Nominovať do súdnej rady zo strany ústavných činiteľov len nesudcov, je podľa právnika dobrý krokhttps://www.webnoviny.sk/nominovat-do-sudnej-rady-zo-strany-ustavnych-cinitelov-len-nesudcov-je-podla-pravnika-dobry-krok/

Nominovať do Súdnej rady SR zo strany najvyšších ústavných činiteľov len nesudcov, je ...

Via Iuris chce prísnejšie kritériá na šéfa prokuratúryhttps://www.teraz.sk/slovensko/via-iuris-chce-prisnejsie-kriteria-n/479888-clanok.html

Najvhodnejším kandidátom je pre Via Iuris prokurátor, bývalý prokurátor alebo sudca.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 6/2020

Bulletin slovenskej advokácie 6/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 5/2020

Justičná revue 5/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Právny obzor 3/2020

Právny obzor 3/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 3/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: