Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Spor nemusí byť boj

najpravo.sk • 27.11. 2011, 14:25

Začiatky sú všade ťažké... Možno takto nejako by som chcela začať svoj článok o mediácii a hoci sa veľmi snažím vyhnúť klišovitosti, v tomto prípade je to jednoducho komentovanie očividnej a na vlastnej koži okúsenej situácie.

Na všetko čo je nové sa ľudia pozerajú spočiatku s nedôverou, odmietajú sa vybrať inými chodníkmi ako sú tie už vyšlapané, v tom lepšom prípade zobďaleč sledujú tých prvých, ktorí sa predsa len odhodlajú, striehnuc na každý ich krok, hľadajú aj tie najmenšie náznaky chýb, v prípade že nie je všetko celkom podľa ich predstáv, s uspokojením povedia: „ja som Ti to hovoril!"

Súd je konečné štádium 

Mediácia a riešenie problémov prostredníctvom tretej nestrannej osoby je na Slovensku niečo nové, niečo na čo nie sme zvyknutí. Pre ľudí akoby bolo prijateľnejšie akceptovať rozhodnutie autority, zmieriť sa s tým, že niekto určil za nich ako sa má čo vyriešiť-ukončiť, než aby túto zodpovednosť prevzali na seba. Nebolo by na tom samozrejme nič zlé, nie sme všetci asertívni, rozhodní a silní, obhájiť si svoje potreby a práva. Smutné je však to, že s rozhodnutím autority často krát nie sme spokojní a naše vzťahy so sporiacou sa stranou, sa po súdnom konaní výrazne zhoršujú, spokojný býva len jeden, ten druhý pociťuje krivdu, zlosť a celú situáciu hodnotí ako životný neúspech až prehru.

Celkovo, súdne konanie býva vnímané ako konečné štádium, to najhoršie možné vyústenie dlhotrvajúcich neriešených problémov, niekedy dokonca až ako podraz a potupa a podľa toho sa potom k sebe obe sporiace sa strany, správajú.

Uvediem príklad kamaráta, ktorý sa rozviedol so ženou a na delení majetku sa s ňou chcel dohodnúť vedomý si svojej viny, tak aby boli spokojní obaja, ona sa však „zaťala". Rozhodla sa celú záležitosť riešiť súdnou cestou.

Vzájomné vzťahy mali výrazne naštrbené a tak celý ten akt delenia majetku poňala ako osobnú pomstu. No a jeho prirodzená reakcia samozrejme nebola iná. Celé to nakoniec vyzeralo ako boj „kto z koho", s cieľom zvýšiť si pri súdnom rozhodovaní šance, povyťahovali tam na seba všetko možné aj nemožné, zbytočne sa navzájom oficiálne dourážali a na konci tohto celého boli dvaja do krajnosti rozzúrení ľudia, ktorí odvtedy na seba nemajú pekné slovo. Kedže sú však rodičmi spoločných detí a v kontakte ostávať musia, ich nútené občasné stretnutia sú z kategórie melodramatických až hororových epizód.

No veď počkaj!

Ale aby som neodbočovala. Nechcem aby bol tento článok v duchu „každá líška svoj chvost chváli" o výhodách mediácie v porovnaní so súdnym konaním toho už bolo popísaného veľa, pokúsim sa ale čo najúprimnejšie objasniť, prečo som sa rozhodla pre mediáciu ja.

V prvom rade tomu verím. Naozaj verím že mediácia ma svoje pole pôsobnosti a nájde si na trhu práce svoje uplatnenie, ale od začiatku mi je jasné, že ľahko to nepôjde. Tak ako ideme k zubárovi, keď nás bolí zub a k chirurgovi, keď si zlomíme nohu, ľudia majú jednoducho vžité, že keď nás už niekto fakt ale dlhodobo, (povedzme že) hnevá a strpčuje nám život tak, že sa cítime až bezmocní, dáme ho na súd! Tak ako to robili naši starí rodičia, aj tí pred nimi.

"Nedá sa s tebou, no veď počkaj. Na súde Ti to vysvetlia, budeš platiť, veď ešte uvidíš!"

A pritom naozaj nemusíme. Aj tie najväčšie problémy sa predsa dajú riešiť kultivovane, cestou dohody, cestou väčších, či menších ústupkov. Dá sa to a pre mňa je táto práca niečo ako výzva. Pôjde to, určite, len si na to musia ľudia zvyknúť. Vkladom dobrého mediátora „do ringu" je mix jeho psychologických-právnických-sociálnych a iných vedomostí a zručností a najmä obrovská dávka empatie a schopnosti počúvať. Vedieť prejaviť záujem, občas aj súcit, dokázať prečítať myšlienky spomenuté medzi riadkami, odhadnúť podľa neverbálnej komunikácie človeka jeho autentickosť a úprimnosť, či vedieť kedy neproduktívnu debatu nenásilne odviezť iným smerom. Všetko toto je svojím spôsobom umenie a úprimne píšem, že ma to baví. Baví ma na tom aj rôznorodosť prípadov a najmä ten pocit, že to má naozaj význam a že tento spôsob vzťah dvoch sporiacich strán nezhoršuje, naopak, pomáha im lepšie pochopiť jeden druhého.

Na záver by som rada odkázala kolegom mediátorom, aby vydržali, naskočili sme všetci na vláčik, ktorý sa len rozbieha, ide to pomaly, ale pôjde to, cieľom je predsa krásna myšlienka-pomáhať iným nájsť spoločnú reč a dosiahnuť konsenzus.

Mgr. Magdaléna Hudecová Veselovská
mediátorka

Kremnická 2531/13
960 01 Zvolen
Kontakt 
e-mail: mediatorkamhv@gmail.com

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1330

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: