Mediácia v rezorte zdravotníctva, jej možnosti, využitie a dohody

S napätím a nádejou som tak ako obyvatelia na celom Slovensku sledoval udalosti v rezorte zdravotníctva. Nie len ako občan, ktorý deň čo deň, minútu čo minútu môže byť v situácii, kedy bude odkázaný na pomoc lekárov a sestričiek, ale aj ako zdravotník a hlavne ako profesionálny mediátor. Možno dnes keď lekári a vláda SR dospeli k dohode by som k počítaču nezasadol a nepísal, avšak ma k tomu donútili dva dôvody. Prvým dôvodom je podeliť sa s názorom na situáciu, ktorá vznikla v rezorte, druhým je článok ktorý vyšiel v denníku SME Mediátor šancu v dohodu s lekármi už nevidí.

Nie nejdem tento článok hodnotiť a ani kritizovať. Čitatelia si urobili názor sami. Účelom môjho článku je poukázať na správnu pozíciu mediátora v tomto druhu konfliktov, ako aj možnosti a spôsoby akým mediáciu a mediátora možno použiť nie len v týchto situáciách.

V prvom rade sa chcem ako mediátor poďakovať a gratulovať obom stranám, ako aj zúčastneným v konflikte zdravotníctva k dohode. O dohode nemožno mať pochybnosť, pretože situácia bola vážna a podľa môjho názoru obe strany si uvedomovali, že iné ako dohoda nemôže pomôcť. Rovnako musím na základe informácií, ktorými disponujem vyzdvihnúť skutočnosť, že sa pokúšali o dohodu do poslednej chvíle vlastnými silami. Potešiteľnou skutočnosťou ostáva, že aj vďaka zaslaniu ponuky zo strany centra (pre LOZ a Slovenskú komoru lekárov) na riešenie sporu mediáciou, ako aj v ostatnom čase intenzívnejšej osvete boli oslovení mediátori a mali ich v takpovediac strany sporu v zálohe. Tí boli pripravení v tíme okamžite do celej situácie vstúpiť a použiť nie len skúsenosti, ale aj riadne využiť celú škálu mediačných techník na riešenie tak závažného sporu akým bol problém v rezorte zdravotníctva.

Čo to v praxi znamená?

Je nutné povedať, že konflikt je v samotnej podstate dobrá vec. Je signálom, že niečo nie je v poriadku a signálom iniciatívy niečo zmeniť. Záleží však na mnohých okolnostiach či konflikt je deštruktívny, alebo konštruktívny. V tomto prípade intenzívne zlyhávala komunikácia, snáď podcenenie skutočných rizík atď. Neprislúcha mi ako mediátorovi hodnotiť tieto skutočnosti. Uvádzam ich len ako úvod do možných riešení, dnes už teoretických a možno ako východiská pre budúcnosť. Mojou úlohou je ostať nestranný, nezaujatý, nehodnotiť, ale vytvoriť s kolegami priestor pre čo najširšie pole možností dohody.

Pokiaľ sú v nevyrovnanej pozícii obe strany, komunikácia sa ťažko udržuje v rovine bez emócií, orientovaná na podstatu sporu. Zdá sa, že niektorá strana sa nechce dohodnúť, nemá záujem na dohode, atď. V takýchto prípadoch je možné použiť pri mediačnom konaní jednu zo základných konfigurácii riešenia sporu a to je oddelená forma mediácie. Táto konfigurácia pri použití viacerých mediátorov (tzv. komediátorov) umožní naorientovať bez ovplyvnenia druhou stranou účastníka konania na samotnú podstatu sporu. Rovnako umožní motivovať jednu aj druhú stranu, aby sa sústredili len na spor a ostatné nepodstatné aby išlo do úzadia. Znížia sa emócie, vyrovnáva sa pozícia medzi oboma stranami, pripravujú sa obe strany na spoločnú konfiguráciu mediačného procesu. Sú rovnako intenzívne motivovaní ku konštruktívnej komunikácii. Po tejto časti je možné pristúpiť k spoločnej forme mediácie za jedným mediačným stolom. Tu je potom možné z už vytvoreného základu tvoriť finálnu mediačnú dohodu. V celom procese je samozrejme možné použiť aj prvky negociácie (vyjednávania), avšak prioritou je, aby mediátor ostával v pozícii neutrálneho člena vedúceho strany sporu k dohode.

V prípade zdravotníckej krízy bolo možné mediáciu použiť podľa môjho názoru v ktorejkoľvek fáze rokovaní, a samozrejme úplnou výhodou by bolo zákonom stanovenou formou, čiže dohodou oboch strán, že spor idú riešiť formou mediácie. Tá by bola uložená do centrálneho notárskeho registra a výsledkom mediačného konania by nebolo memorandum, ale záverečná mediačná dohoda o vyriešenom spore. Dohoda o riešení sporu mediáciou by stanovila definitívne nastavenie oboch strán k dohode, čím by sa pravdepodobne zažehnali emócie a občanom by sa dalo jasne najavo, že problém je riešený. Ak sa záverečná mediačná dohoda uzatvorí podľa zákona o mediácii, je platná a záväzná pre obe strany a tie sa majú podľa nej riadiť.

Mediáciu je možné v rámci rezortu použiť nie len v tejto forme, ale aj ako starostlivosť a servis pre zamestnancov. Je možné riešiť a pomôcť aj v súkromných problémoch zamestnancov a netýka sa to len rezortu zdravotníctva.

Zo skúseností zo zahraničia vieme, že v takýchto situáciách, kedy už len hrozí konflikt a spor, povoláva sa mediátor. Dôvodom je, že nie je záujmom dôjsť až do podobných rozmerov. V zahraničí tento spôsob a servis pre zamestnanca je normálny, je podporované riešenie sporov touto cestou a ja pevne verím, že aj Slovensko raz dôjde do doby, kedy toto bude u nás pravidlom a nie výnimkou.

Mgr. Martin Dubníček
riaditeľ Mediačno konzultačného centra SOVA
MKC SOVA pristupujúci člen WMF / World Mediation Forum/  a EMNI / European Mediation Network Initiative/
podpredseda prípravného výboru medzinárodnej konferencia EMNI 2012 Bratislava SR