Milujem túto dobu. Dobu plnú „zjemnenín", kedy je až nevhodné povedať veci priamo bez obalu a slovo upratovačka sa nahrádza slovným spojením - dekoratérka podlahových krytín. Kedy v hlavnom televíznom spravodajstve slovo zomrel nahrádzajú jeho jemnejším výrazom - následkom zranenia podľahol. Doba, kedy nám politici vládnu skrz eufemizmy. V takej dobe, navonok peknej, vo vnútri akej však v ľuďoch drieme pocit krivdy a naučenej nevedomosti.
V práci môjho manžela, keď sa ho pýtali, čo robí jeho manželka, odpovedal: „Mediátorku". Nastalo ticho, nazvime ho priestor pre uznanlivé pokyvkávanie hlavou na znak súhlasu, len aby nik nespoznal, že nevedia, o čom hovorí. Po dlhých 15 sekundách ticha (pre tých, ktorí neveria, že 15 sekúnd je dlhých, skúste si napríklad na taký čas vypnúť rádio, keď vyhlasujú víťazov a vy ste jedným z účastníkov súťaže), manžel začal vysvetľovať, kto je mediator/ka a čo je mediácia, nakoľko ako vnímavý človek pochopil význam 15tich sekúnd trápneho ticha. A potom prišla tá prudko inteligentná otázka spoločnosti, ktorej pozlátko sa blyští len na povrchu: „To vcelku vynáša, nie?" Ešte pred pár sekundami tí ľudia nemali ani potuchy, čo je to mediácia. Odpoveď môjho manžela na seba nenechala dlho čakať: „Ako môže vynášať niečo, o čom ľudia ešte takmer nič nevedia?!"
Mediácia musí človeka baviť, to nie je ako chodiť do roboty, lebo tak sa zarába. Cit pre empatiu, toleranciu, nezaujatosť, tieto a iné cnosti má človek, ktorý chápe, že nie je na svete sám a každý píše históriu vesmíru. Avšak vďaka konfliktu vo vesmíre pred miliónmi rokov by sme neboli svedkami napríklad takého futbalového fanúšika z nejakého tvrdého jadra fanklubu, ktorý rieši konflikty s ďalšími fanúšikmi po svojom. Množstvo policajtov na futbalových štadiónoch vôbec nepotrebuje komentár. Pritom stačí pochopiť, že futbal je hra, práca, za ktorú hráči dostávajú zaplatené. Hráči v súkromí navzájom normálne komunikujú aj napriek tomu, že v hre sú súperi.
Veľa ľudí si často myslí, že k riešeniu svojho sporu nebude potrebovať tretiu – nezaujatú osobu. Nuž, netreba ... A preto sú médiá plné káuz a nespokojných ľudí, či už s úradmi, zamestnávateľmi, nebankovými subjektmi, alebo hlučnými susedmi a ich domácimi miláčikmi. To preto, lebo nepotrebujú mediátora/ku a vedia situácie riešiť sami, jednoducho a podľa slovenskej zásady AKO TY MNE, TAK JA TEBE.
Mnohí ľudia nie sú ochotní zaplatiť niekomu, kto vedie dialóg a dovedie spor k vzájomnej dohode bez víťazov a porazených. Mnohí sú naopak ochotní platiť za alkohol, cigarety, „kultúrne vyžitie" nie raz okorenené vážnymi konfliktami. Mnohí neustále fňukajú nad kvázi neriešiteľnými situáciami, mnohokrát to však vyzerá tak, že ich sebadehonestovanie a sebatrýzeň v konečnom dôsledku zdanlivo uspokojuje.
Milujem dobu, keď sú ľudia k sebe otvorení, asertívni a empatickí. Dobu, keď na seba ľudia myslia v dobrom a ponúkajú možnosti tým, ktorí potrebujú pomoc vo svojom nešťastí či naučenej nevedomosti.
PhDr. Zuzana Almáši Koreňová
mediátorka
J. Kozačeka 11
960 01 Zvolen
e-mail: mediatorkazv@gmail.com
tel.: +421 915 505 055
Súvisiace články
- Mediácia a rodina
- RENÁTA DOLANSKÁ: Ľudia už mediáciu uprednostňujú
- Mať vedomosť o možnosti
- Analýza aktuálnej právnej úpravy mediácie
- Máte spor so susedom?
- JAROSLAV MAGURA: V mediácii nejde o právne riešenie sporu
- Spor nemusí byť boj
- MARCELA SZABÓOVÁ: Občan si môže vybrať, buď súd alebo mediácia
- RUDOLF FORGÁČ: Je prirodzené, že sa právnická obec bráni
- Ako pripraviť klienta na mediáciu
- Rozvod a mediácia
- Akou cestou by ste sa snažili vyriešiť váš prípadný spor?
- Ako sa stať mediátorom
- Mediovať možno aj spory so zahraničným obchodným partnerom
- Uplatnenie práva v mediácii – aplikačné problémy