Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Správa o základných otázkach justície

najpravo.sk • 18.12. 2012, 12:09

Prečítajte si kompletnú správu o základných otázkach justície, ktorá bola dnes na programe rokovania Národnej rady SR.

 

 

Správa o základných otázkach justície

I. Úvod

Vymožiteľnosť práva, dĺžka konania, efektívnosť konania majú vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Obzvlášť v období hospodárskej a finančnej krízy je nevyhnutné, aby výkon súdnej moci bol čo najefektívnejší pri súčasnom rešpektovaní ústavného trojdelenia moci a nezávislosti výkonu súdnictva.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení okrem iného zaviazala vytvoriť predpoklady na obnovenie dôvery v súdnictvo, zvýšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie prieťahov v súdnych konaniach.

Súdnictvo, obdobne ako iné oblasti spoločnosti, prešlo v predchádzajúcich rokoch viacerými zmenami, pričom niektoré priniesli do súdnictva určitý progres.

Po prijatí Ústavy Slovenskej republiky sa nezávislosť súdnictva stala jedným z pilierov právneho štátu na Slovensku. V roku 2000 bol prijatý zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nanovo definoval vzťahy v justícii.

V nadväznosti naň sa v nasledujúcich rokoch uskutočnila reforma súdnictva. Jej hlavnými prvkami bol vznik Súdnej rady Slovenskej republiky ako orgánu sudcovskej legitimity s rozsiahlymi právomocami, najmä v oblasti predkladania návrhov kandidátov na vymenovanie sudcov, a regionálnych sudcovských rád ako samosprávnych orgánov súdov.

V rokoch 2005 a 2009 došlo k podstatným zmenám v sústave súdov, keď v roku 2005 bolo zrušených 10 okresných súdov, pričom v roku 2009 bola obnovená činnosť deviatich z týchto pôvodne zrušených súdov.

Organizačné a legislatívne opatrenia postupne napomáhajú skracovaniu priemernej dĺžky súdneho konania. Pozitívne sú vnímané aj niektoré kroky z rokov 2010 až 2012, najmä v oblasti povinného zverejňovania súdnych rozhodnutí, ktoré prispievajú k vyššej transparentnosti súdneho konania.

Napriek určitým pozitívnym tendenciám však treba konštatovať, že hlavnými problémami justície ostáva nízka vymožiteľnosť práva, s ňou úzko súvisiaci problém prieťahov v súdnych konaniach, respektíve vysoký počet reštančných vecí a z toho prameniaca nízka dôveryhodnosť súdov.

Podľa prieskumu Eurobarometer majú Slováci najnižšiu dôveru spomedzi sledovaných inštitúcii k súdnemu a právnemu systému, ktorému dôveruje iba 29% občanov, čo je o 14 percentuálnych bodov menej ako je priemer EÚ 27. Obdobne podľa prieskumu FOCUS z júna 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dôverovalo 37 % a nedôverovalo 54 % respondentov. Všeobecné súdy na Slovensku považuje za dôveryhodné iba 28 % opýtaných a za nedôveryhodné 67 % z nich.

Zvyšovanie vymožiteľnosti práva a teda dôveryhodnosti súdnictva je možné dosiahnuť v prvom rade systematickými zmenami, ktoré však nie je možné pripraviť a zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov. Riešenie problémov justície si vyžaduje prijímanie zásadných reformných opatrení tak organizačného, ako aj legislatívneho charakteru. Legislatívnym procesom už prešlo viacero zmien, ktoré reagovali na aktuálne problémy, a ktoré sú spôsobilé prispieť k zlepšeniu fungovania súdov.

Systémové zmeny budú rozpracované v Koncepcii stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá zároveň podrobnejšie rozpracuje pripravované opatrenia legislatívnej i nelegislatívnej povahy

II.STAV SÚDNICTVA

A. Vývoj justície

1. Personálne zabezpečenie súdnictva

Počet sudcov sa od roku 2008 menil len mierne. K 30. júnu 2012 bolo vo výkone 1 224 sudcov na okresných a krajských súdoch (vrátane Špecializovaného trestného súdu). Do roku 2010 počet sudcov vo výkone postupne mierne stúpal (2008: 1231 sudcov vo výkone, 2010: 1258 sudcov vo výkone), následne došlo k miernemu poklesu (k 30. júnu 2012 bolo vo výkone 1224 sudcov). K 30. júnu 2012 bol vo výkone menší počet sudcov ako v roku 2008, a to pri trvalo sa zvyšujúcom nápade vecí.

Väčší počet funkčných miest sudcov bol neobsadený hlavne vinou zmien systému výberu sudcov. Neobsadenie funkčných miest sudcov spôsobuje problémy hlavne na menších súdoch, kde nápad vecí musí byť rozdelený medzi zmenšujúci sa počet sudcov, čo sa odráža aj v možnosti ich špecializácie, a aj v kvalite rozhodnutí.

Nezastupiteľnú úlohu pri výkone súdnictva majú aj zamestnanci súdov, keďže zabezpečujú podmienky pre každodenný výkon súdnej moci. K 30. júnu 2012 bolo na okresných a krajských súdoch (vrátane Špecializovaného trestného súdu) vo výkone 3 355 zamestnancov, čo je o 11,3 % viac ako v roku 2008.

S personálnym zabezpečením súdnictva bezprostredne súvisí aj systém vzdelávania sudcov, budúcich sudcov a zamestnancov súdov. V záujme vytvorenia priestoru pre odborné vzdelávanie justičných pracovníkov bola s účinnosťou od 1. septembra 2004 zriadená Justičná akadémia, ktorá je nezávislou vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou.

V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.PL. ÚS 16/95).

Nezávislosť súdnictva a nezávislosť sudcov sú späté s plnením tých úloh, ktoré im v právnom štáte zveruje ústava. V tomto smere ako nezávislosť súdov, tak ani nezávislosť sudcov nemôže byť nikdy nezávislosťou absolútnou a "samoúčelnou", keďže sa poskytuje funkčne pre potreby riadneho výkonu súdnictva (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 52/99).

Praktické skúsenosti poukazujú na nedokonalý systém vzdelávania sudcov, vrátane budúcich sudcov, ktorého následkom je protichodnosť a nejednoznačnosť niektorých súdnych rozhodnutí, a s tým súvisiace oslabovanie základného poslania súdnej moci.

2. Informačno-komunikačné technológie v justícii

Informačné a komunikačné technológie predstavujú pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky významný nástroj, pomocou ktorého je možné zefektívniť a zrýchliť súdne konanie, odstraňovať súdne prieťahy, prispieť k vyššej transparentnosti súdneho konania a k prehĺbeniu jeho dôveryhodnosti pre všetky zúčastnené strany. Napriek tomu je v súčasnosti situácia v rezorte spravodlivosti z hľadiska vybavenia informačno-komunikačnými technológiami a z hľadiska miery zavádzania elektronických služieb jednou z najhorších zo všetkých rezortov.

Pozitívnou výnimkou je informačný systém obchodného registra, ktorý je z hľadiska informačných technológií najvyspelejšou a najmodernejšou aplikáciou rezortu spravodlivosti.

Ostatné systémy ako aplikácia Súdny manažment, aplikácia Súdno-trestná agenda a aplikácia Jednotný automatizovaný systém právnych informácií dosahujú v súčasnosti vek okolo 10 rokov a sú morálne a technologicky zastarané.

Ich ďalší rozvoj a prevádzka sú finančne náročné a z hľadiska súčasného rozvoja technológií neperspektívne. Absolútnym anachronizmom je informačný systém na zabezpečenie personálnych a ekonomických agend, ktorý bol vyvinutý v polovici deväťdesiatych rokov a funguje na platforme MS DOS. Tieto informačné systémy vyžadujú zdĺhavé manuálne zadávanie údajov, neumožňujú v plnej miere prepojenie medzi sebou navzájom a tiež prepojenie na dôležité externé systémy, ako napr. Ústredný portál verejnej správy alebo základné registre.

Problémom nie je len existujúce aplikačno-programové vybavenie, ale aj zastaraná a nedostatočne dimenzovaná technická infraštruktúra (viac ako tretina všetkých osobných počítačov na súdoch je staršia ako 12 rokov).

Na nákup výpočtovej techniky v rezorte spravodlivosti bolo v roku 2008 schválených v rámci štátneho rozpočtu 86 238 eur, v roku 2009 – 80 134 eur, v roku 2010 – 122 399 eur, v roku 2011 len 44 115 eur a v roku 2012 – 114 986 eur, čo spôsobilo prehlbovanie problému zastaranosti výpočtovej techniky v celom rezorte justície, osobitne v súdnictve. Tento stav pritom predstavuje nie nezanedbateľnú prekážku v oblasti odstraňovania súdnych prieťahov.

3. Financovanie justície

Na rok 2008 bolo pre oblasť justície určených na čerpanie zo štátneho rozpočtu necelých 128,3 milióna eur, v roku 2009 o 9 % viac (140 114 376 eur), v roku 2010 o 5 % menej ako v predchádzajúcom roku (132 980 934 eur), v roku 2011 o 7 % viac ako v predchádzajúcom roku (141 903 221 eur). Pre rok 2012 bolo pre oblasť justície určených na čerpanie zo štátneho rozpočtu takmer 146,5 milióna eur, čo je o 3 % viac ako v roku 2011.

Na platy sudcov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme bolo z uvedenej sumu určených na platy 81,6 milióna eur. Suma bola prispôsobená skutočnému stavu čerpania v roku 2011.

Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky určené pre rezort spravodlivosti nekopírovali od roku 2008 ani vývoj inflácie a dochádzalo k finančnému poddimenzovaniu rezortu, čo sa negatívne odzrkadľovalo na stave infraštruktúry v justícii.

B. Efektívnosť súdnictva

1. Vývoj súdnej agendy

Organizácia súdov začiatkom 90. rokov zodpovedala predchádzajúcemu územno-správnemu členeniu. S účinnosťou od 1. januára 1996 bola aj súdna štruktúra prispôsobená novému územno-správnemu členeniu, pričom vzniklo viacero krajských a okresných súdov. Počet sudcov ostal nezmenený, čo vyvolalo výrazné problémy s rozvrhom práce sudcov a taktiež rýchly nárast prieťahov v konaní.

Od roku 2008 dochádza sústavne k miernemu zvyšovaniu nápadu nových vecí.[1] Nárast nápadu vecí na krajských súdoch predstavoval v rokoch 2008 až 2011 29,5 %, na okresných súdoch sa v rovnakom období zvýšil nápad vecí o viac ako 15 %. Trend vyššieho nápadu vecí je možné sledovať každý rok, a to vo všetkých agendách.

Hoci sa darí skracovať priemernú dĺžku súdneho konania, stále ostáva relatívne vysoký počet prípadov, ktoré nie sú rozhodované v primeranej lehote.

V súvislosti s nápadom vecí je potrebné sledovať aj množstvo vybavených a nevybavených vecí. Kým v počte vybavených bol zaznamenaný mierne stúpajúci trend (s jednorazovým prudkým nárastom na krajských súdoch v roku 2010), počet nevybavených vecí do roku 2010 stagnuje, pričom dochádza aj k medziročnému úbytku nevybavených vecí. V roku 2011 však začalo dochádzať k zmene trendu a prudšiemu nárastu počtu nevybavených vecí, čo úzko súvisí so zvýšeným nápadom vecí a miernym znížením počtu sudcov.

Spolu bolo v roku 2011 na okresné súdy v trestnej a občianskoprávnej agende, v ktorých sa sleduje viac ukazovateľov, doručených 289 235 vecí, čo predstavuje pokles oproti roku 2010 o 5 995 vecí. Okresné súdy oproti roku 2010 vybavili spolu o 12 639 vecí menej. V roku 2011 bolo v trestnej agende okresným súdom Slovenskej republiky doručených 33 188 vecí, čo je oproti roku 2010 menej o 1 515 vecí trestnej agendy. Vybavených vecí v tejto agende v roku 2011 bolo o 1 431 vecí menej ako v roku 2010.

V roku 2011 v civilnej agende bolo okresným súdom Slovenskej republiky doručených 104 905 vecí a 104 057 vecí bolo vybavených. V poručenskej agende napadlo v roku 2011 na súdy 47 063 vecí, vybavených bolo v roku 2011 v tejto agende 39 869 vecí. Údaje o vybavovaní civilnej a poručenskej agendy za rok 2011 nie je možné porovnať s údajmi za predchádzajúce roky. Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 148/2011 Z. z., ktorá zmenila a doplnila vyhlášku č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy s účinnosťou od 1. septembra 2011 sa totiž podania v pracovnoprávnych a obdobných sporoch vykazovali už v samostatnom, novozavedenom registri „Cpr" a registri „P". Poručenský register, dovtedy vedený len pre opatrovnícke veci a veci starostlivosti o maloletých, sa rozšíril o ďalšie veci podľa zákona o rodine.

V obchodnej agende bolo v roku 2011 doručených 24 296 vecí, čo predstavuje pokles nápadu oproti roku 2010 o 4 317 vecí, súčasne bolo v tejto agende vybavených 27 165 vecí, teda o 2 727 menej ako v predchádzajúcom roku.

V dedičskej agende bolo v roku 2011 prijatých na okresné súdy spolu 72 372 nových vecí, čo predstavuje pokles nápadu oproti roku 2010 o 1 882 vecí. Súdy vybavili v tejto agende v roku 2011 74 392 vecí, čo je pokles oproti roku 2010 o 4 899 vybavených vecí dedičskej agendy.

Najpočetnejšou agendou bola v roku 2011 exekučná agenda, v ktorej nápad žiadostí o poverenie súdu na vykonanie exekúcie predstavoval 552 093 vecí. Vybavených v tejto agende bolo v roku 2011 548 092 vecí, čo je o 95 426 vybavených žiadostí viac ako v roku 2010.

V odvolacej civilnej agende napadlo v roku 2011 na krajské súdy v Slovenskej republike 44 576 vecí, čo je o 8 237 vecí viac ako v roku 2010 a vybavených bolo v roku 2011 v tejto agende o 5 605 vecí viac ako v roku 2010. Vybavené veci civilnej agendy na krajských súdoch predstavovali v roku 2011 35 305 vecí. Obchodná agenda krajských súdov predstavovala nápad 6 107 vecí, teda pokles agendy o 90 vecí. Vybavených vecí obchodnej odvolacej agendy bolo v roku 2011 spolu 5 089, čo je o 914 vecí menej ako v roku 2010. Spolu bolo v roku 2011 na krajské súdy v Slovenskej republike v trestnej a občianskoprávnej agende, v ktorých sa sleduje viac ukazovateľov, doručených 67 331 návrhov a vybavených 63 719 vecí .

Krátko po nástupe nového vedenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky po voľbách v roku 2012 sa pristúpilo k zisťovaniu stavu a počtu reštančných vecí na všetkých súdoch Slovenskej republiky ku koncu prvého polroka kalendárneho roka 2012.

V konaniach týkajúcich sa občianskoprávnej agendy, teda agendy zahŕňajúcej civilnú, obchodnú a poručenskú agendu, bolo k 31. máju 2012 na okresných a krajských súdoch zistených 13 635 reštančných vecí, t.j. vecí starších ako jeden rok.

V rámci trestnej agendy bolo na okresných a krajských súdoch zaznamenaných 2 161 reštančných vecí. V civilných konaniach bolo najviac reštančných vecí evidovaných v bratislavskom, košickom a žilinskom kraji, v trestných konaniach bolo najviac reštančných vecí v obvode Krajských súdov Bratislava, Košice, Nitra a Trnava.

Porovnaním vecí došlých na súdy a veci vybavených vo všetkých súdnych agendách, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky konštatuje, že stav vecí je síce vyrovnaný (t.j. súdy vybavia nápad), ale na druhej strane počet nevybavených reštančných vecí stále neklesá.

2. Priemerná dĺžka súdneho konania

Všeobecne možno rozdeliť konania na súdoch na konania vo veciach občianskoprávnych, obchodných, trestných a na konania vo veciach starostlivosti o maloletých.

Priemerná dĺžka konania v občianskoprávnych veciach má klesajúcu tendenciu. Od roku 2004, keď priemerná dĺžka konania v uvedenej agende predstavovala maximum – 17,6 mesiacov, dochádza k jej znižovaniu: v roku 2005 – 16,9 mesiacov, v roku 2006 – 15,4 mesiacov, v roku 2007 – 15,1 mesiacov, v roku 2008 – 14,1 mesiacov, v roku 2009 – 13 mesiacov, v roku 2010 – 11,8 mesiacov a v roku 2011 – 11,4 mesiacov.

Priemerná dĺžka konania v obchodných veciach má rovnako klesajúci charakter, navyše rozdiel medzi rokmi 2004 a 2011 je ešte výraznejší ako v prípade konaní v občianskoprávnych veciach; v roku 2011 bola priemerná dĺžka konania 13,7 mesiacov, čo predstavuje pokles oproti roku 2004 o 8,9 mesiaca. V roku 2005 bola priemerná dĺžka konania v obchodných veciach 21 mesiacov, v roku 2006 – 18 mesiacov, v roku 2007 – 17 mesiacov, v roku 2008 – 15,7 mesiacov, v roku 2009 – 14,7 mesiacov, v roku 2010 – 14 mesiacov, v roku 2011 je to spomínaných 13,7 mesiacov.

Priemerná dĺžka konania vo veciach starostlivosti o maloletých dosahovala maximum v roku 2005 – 9,2 mesiacov. Od tohto roku dochádza k znižovaniu priemernej dĺžky konaní v uvedenej agende: rok 2006 – 8,1 mesiacov, rok 2007 – 7,7 mesiacov, rok 2008 – 6,9 mesiacov, rok 2009 – 6,3 mesiacov, rok 2010 – 6,1 mesiacov. V roku 2011 bol zaznamenaný mierny nárast priemernej dĺžky konaní o 0,1 mesiaca oproti roku 2010.

O konaniach v trestných veciach sa najdlhšie rozhodovalo v roku 2007 – 6 mesiacov; od tohto roku je možné sledovať každoročný mierny pokles v dĺžke konaní: v roku 2008 – 5,7 mesiacov, v roku 2009 – 5,2 mesiacov, v roku 2010 – 4,9 mesiacov a v roku 2011 – 4,8 mesiaca.

Skracovanie priemernej dĺžky konania v obchodnoprávnych veciach má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Tento pozitívny trend je potrebné udržať aj v budúcnosti a prijímať legislatívne i nelegislatívne opatrenia, ktoré zefektívnia súdne konania tak, aby sa pokračovalo v skracovaní priemernej dĺžky konania a neopakovala sa situácia z roku 2011, keď priemerná dĺžka konania v podstate stagnovala.

Dĺžka súdneho konania ostáva výrazným problémom slovenskej justície, hoci dochádza k postupnému skracovanie jej priemernej dĺžky.

Na druhej strane priemerná dĺžka konania nie je jediným indikátorom efektívnosti vedenia súdnych konaní. Dôležitým indikátorom je aj počet rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorých rozhodol o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tomto indikátore je stav naďalej neuspokojivý, a to hlavne pri prihliadnutí na fakt, že nie vždy sa účastníci reštančných konaní obrátia s podnetom na Ústavný súd Slovenskej republiky.

3. Prieťahy v súdnom konaní

Problémom pri plynulom vybavovaní súdnej agendy je zvyšujúci sa nápad vecí a nedostatočné obsadenie súdu. Prieťahy v súdnom konaní sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré ovplyvňujú vnímanie slovenskej justície verejnosťou.

Zistenie, či ide o prieťahy v konaní na súde, spočíva vo vyhodnotení troch faktorov ovplyvňujúcich súdne konanie, a to v posúdení zložitosti jednotlivých prípadov, efektívnosti úkonov súdu a správania sa účastníkov konania.

Problematike prieťahov v súdnom konaní od roku 2010 venuje v rámci projektu „Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb" osobitnú pozornosť aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Cieľom projektu je najmä efektívnejšie realizovať výkon rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, zabrániť opätovnému vzniku zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní, koordinovaným postupom so zainteresovanými subjektmi zabezpečiť precíznejšiu riadiacu a kontrolnú činnosť na všeobecných súdoch v konkrétnych prípadoch, podnecovať po splnení podmienok disciplinárnu zodpovednosť sudcov – subjektívne prieťahy a neodbornosť, napomáhať predchádzaniu uplatňovania právnej zodpovednosti proti Slovenskej republike v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva z dôvodu porušenia ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov.

Na základe zistení Ústavného súdu Slovenskej republiky možno k 30. júnu 2012 konštatovať, že predbežným výsledkom projektu za rok 2009 (po 30 mesiacoch od skončenia sledovaného obdobia) je 165 právoplatne skončených vecí, teda približne 65% z celkového počtu 252 nálezov, predbežným výsledkom projektu za rok 2010 (po 18 mesiacoch od skončenia sledovaného obdobia) je 102 právoplatne skončených vecí, teda približne 47% z celkového počtu 219 nálezov, predbežným výsledkom projektu za rok 2011 (po 6 mesiacoch od skončenia sledovaného obdobia) bolo 67 právoplatne skončených vecí, teda približne 32% z celkového počtu 209 nálezov.

Počet rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o porušení základného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov však neodráža celkový stav vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike. Okrem tejto významnej skutočnosti je potrebné zamerať sa aj na reštančnosť vecí v súdnom konaní a priemernú dĺžku súdneho konania. Pokiaľ ide o strednodobé tendencie, možno konštatovať, že priemerná dĺžka súdnych konaní sa vo všetkých súdnych agendách kontinuálne znižuje.

Európsky súd pre ľudské práva od roku 1993 do konca roku 2011 notifikoval vláde Slovenskej republiky spolu 714 sťažností. V roku 2011 došlo k poklesu počtu notifikovaných nových sťažností vláde oproti roku 2010. Prevažná časť notifikovaných sťažností sa týka namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), predovšetkým v súvislosti s neprimeranou dĺžkou súdnych konaní a v súvislosti s prístupom k súdu, prípadne s namietaným porušením článku 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy).

Napriek uvedenému počtu súdnych konaní, v ktorých je konštatované porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru Výbor ministrov Rady Európy, ktorý sleduje výkon rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, prijal záverečnú rezolúciu vo vzťahu k 110 prípadom týkajúcich sa neprimeranej dĺžky občianskych súdnych konaní v Slovenskej republike. Výbor považoval za dostatočné nielen individuálne, ale aj všeobecné opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni. V predbežnej rezolúcii vydanej k tejto problematike vyzdvihol predovšetkým početné organizačné reformy, ku ktorým došlo v rokoch 2007 až 2010 a dve zmeny Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosť v rokoch 2007 a 2008. Taktiež upozornil na skutočnosť, že po roku 2004 sa začala priemerná dĺžka súdnych konaní pravidelne znižovať už na skôr konštatovanú priemernú dĺžku súdneho konania 11, 35 mesiaca v roku 2011.

C. Dôveryhodnosť súdnictva

Z hľadiska celkovej dôveryhodnosti justície existuje viacero okruhov problémov, ktoré významným spôsobom znižujú dôveryhodnosť súdnictva a vyvolávajú pochopiteľnú kritiku zo strany verejnosti. Na jednej strane súdy rozhodujú absolútnu väčšinu prípadov v relatívne štandardnej kvalite, čo možno aj vzhľadom na nedostatky v organizačno-technickom zabezpečení súdov vnímať pozitívne. Avšak naďalej sa objavuje príliš veľké množstvo nepresvedčivých, poprípade protichodných rozhodnutí súdov.

Protichodnosť a nejednoznačnosť niektorých rozhodnutí úzko súvisí s komplikovanosťou legislatívy, rezervami v oblasti tvorby ustálenej judikatúry na vyšších stupňoch súdnej sústavy (vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), nedokonalým systémom vzdelávania sudcov a budúcich sudcov, ale aj s individuálnymi zlyhaniami sudcov. Tieto nedostatky sa logicky prejavujú aj pri rozhodovaní sporov s vysokou hodnotou, poprípade v prípadoch s vysokým spoločenským významom. Takéto rozhodnutia následne zhoršujú celkové vnímanie funkčnosti súdneho systému Slovenskej republiky.

Dôveryhodnosť súdov je ďalej pravidelne naštrbovaná aj procesnými chybami v trestnom konaní, ktoré osobitne v prípade rozhodovania o väzbe neraz vedú k ťažko obhájiteľným výsledkom. Časť problému je spôsobená pochybeniami sudcov, časť súvisí s komplikovanosťou a nejednoznačnosťou Trestného poriadku.

Je možné skonštatovať, že väčšiu časť prípadov súdy rozhodujú v relatívne štandardnej kvalite, čo možno aj vzhľadom na nedostatky v organizačno-technickom zabezpečení súdov vnímať pozitívne. Na druhej strane pochybenia, ktoré boli u sudcov objektívne zistené, mali za dôsledok podanie návrhu na disciplinárne konanie voči konkrétnym sudcom.

V roku 2012 (k 31. októbru) bolo podaných šesť disciplinárnych návrhov na začatie disciplinárneho konania voči sudcom, z toho tri disciplinárne návrhy boli podávané súčasným ministrom spravodlivosti.

Vinou dlhodobého zanedbávania tak z hľadiska zákonnej úpravy, ako aj organizačno-technického zabezpečenia vznikla kritická situácia v oblasti exekučného súdnictva a s tým úzko súvisiacej témy rozhodcovských konaní. Na súdy v poslednom období napadli desaťtisíce žalôb o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, ktoré majú súvis s vydávaním poverení na výkon exekúcií. Tento trend bude najbližšie mesiace pravdepodobne pokračovať, čo v kombinácii so stagnáciou počtu sudcov a zamestnancov súdov môže viesť do budúcnosti k vážnym problémov v podobe zahltenia súdov. Riešenie tejto situácie predstavuje obrovskú výzvu vo vzťahu k napĺňaniu priority zvyšovania vymožiteľnosti práva a zefektívňovania súdneho konania.

Súvisiacou témou, ktorá má vplyv na dôveryhodnosť súdnictva je aj nízka dôveryhodnosť v oblasti prokuratúry. Ide o dôsledok spolitizovanej voľby kandidáta na generálneho prokurátora a opakovaných pokusov o politické ovládnutie prokuratúry (z tohto dôvodu sú časti novely zákona o prokuratúre v súčasnosti predmetom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky).

Vláda Slovenskej republiky rešpektuje postavenie prokuratúry ako samostatnej sústavy štátnych orgánov. V záujme zvýšenia dôveryhodnosti prokuratúry však bude potrebné modernizovať prokurátorskú samosprávu a vhodne ju prepojiť so systémom verejnej kontroly. Javí sa ako vhodné, aby bola prokurátorská samospráva posilnená o členov z externého prostredia (zástupcovia iných právnických profesií, akademickej sféry a pod.). Takto zreformovanú prokurátorskú samosprávu by bolo následne možné zapojiť do procesu výberu nominantov na kandidáta na generálneho prokurátora. Nanovo bude potrebné definovať vnútorné kontrolné mechanizmy a v súlade s medzinárodnými odporúčaniami vyriešiť otázku procesnej nezávislosti prokurátorov.

Nezanedbateľná časť objektívnych problémov justície je dôsledkom nevhodných justičných experimentov a politického zasahovania do systému súdnictva z minulých období. Osobitné škody spôsobuje najmä presadzovanie takzvanej mediálnej justície, keď politici vytvárajú tlak na rozhodovanie v konkrétnych kauzách, ako aj pokusy rozdeliť sudcov na „koaličných" a „opozičných". Ak sa majú riešiť súčasné problémy, je nevyhnutné odstrániť aj ich príčiny. Preto vláda Slovenskej republiky pristúpila k stratégii dôsledného odpolitizovania súdnictva. Možno konštatovať, že vďaka tomu sa vytvoril priestor aj na prípravu dlhodobých systémových riešení, ktoré sú v záujme občanov Slovenskej republiky i podnikateľského prostredia.

III. VÝBER LEGISLATÍVNYCH OPATRENÍ USKUTOČNENÝCH MINISTROM SPRAVODLIVOSTI V VI. VOLEBNOM OBDOBÍ

Nové vedenie Ministerstva spravodlivosti pristúpilo krátko po nástupe k realizovaniu vlastných legislatívnych zmien, ktoré v súlade s programovým vyhlásením vlády majú napomôcť ďalšiemu zefektívneniu súdnictva a posilňovať práva občanov na včasné súdne rozhodnutie.

V rámci novelizácie Občianskeho súdneho poriadku sa nanovo upravila otázka pojednávania v drobných sporoch, pričom s účinnosťou od 1. januára 2013 nebude potrebné na prvom stupni pojednávať drobné spory. Potreba pojednávať v drobných sporoch bude obligatórna len na odvolacom súde, a to iba v prípade, ak súd prvého stupňa rozhodne podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania a odvolací súd bude skutkovo posudzovať danú vec. Tieto opatrenia povedú k skráteniu a zefektívneniu súdnych konaní.

V snahe eliminovať problémy, ktoré vznikajú pri aplikácii Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, sa rozšírili vstupové oprávnenia prokurátora aj vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, čo prispeje k väčšej právnej ochrane detí.

Súčasne sa zaviedla úprava smerujúca k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch. V samotnom súdnom konaní dochádza často k prieťahom v dôsledku nesprávne vedeného laického zastúpenia.

Zákonom č. 388/2011 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2012 upravila v odvolacom konaní v § 214 osobitná úprava týkajúca sa doručenia rozsudku. Aplikačná prax ukazuje, že táto osobitná právna úprava sa neosvedčila. Vykonanou zmenou sa zrovnoprávňuje koncepcia vyhotovenia a doručenia rozsudku v prvom i druhom stupni. V odvolacom konaní nie je právny dôvod na odchýlenie sa od prvostupňového 30-dňového mechanizmu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku.

V rámci tzv. sudcovských zákonov došlo k zmene právnej úpravy inštitútu dočasného pridelenia sudcu, a to tým spôsobom, že bola obnovená možnosť dočasného pridelenia sudcu aj na súd vyššieho stupňa. Umožňuje sa tak reagovať na nerovnomernosť zaťaženosti súdov a účinne napomáhať odstraňovaniu stavu právnej neistoty v konaní na súdoch bez zbytočných prieťahov. Nová úprava účinne vytvára predpoklady personálneho posilňovania zaťažených súdov sudcami, so súhlasom ktorých je možné zabezpečiť výpomoc súdom nižšieho, toho istého i vyššieho stupňa.

V rámci zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novelizácii a úprave niektorých inštitútov občianskeho práva procesného a k úprave inštitútov upravujúcich status sudcu.

V rámci novelizácie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy sa opätovne rozšíril rozsah vecí zapisovaných na okresných súdoch do registra C tak, že veci podľa zákona o rodine, ktoré sa od 1. septembra 2011 (t. j. od účinnosti novely vykonanej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 148/2011 Z. z.) zapisovali do súdneho registra okresného súdu P, sa od účinnosti tejto právnej úpravy, teda od 1. januára 2013, budú zapisovať do súdneho registra C, nakoľko špecializácia tzv. rodinných sudcov, najmä na malých okresných súdoch vzhľadom na nízky počet sudcov, nie je dobre možná.

V súčasnosti sa v legislatívnom procese nachádza novela Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a odstraňuje nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky sa kreovali v roku 2012 rekodifikačné komisie pre oblasť civilného práva a novelizačné komisie v oblasti trestného práva. Na prácu týchto komisií sú naviazané aj hlavné pripravované legislatívne zmeny.

IV. Ďalšie Pripravované opatrenia

A. Stabilizácia súdnictva

Na politizáciu súdnictva na Slovensku upozornili tento rok aj autori štúdie „Aktuálny stav slovenského súdnictva a jeho výzvy" Lukasz Bojarski a Werner Stemker Köster: „Jasný dojem, ktorý sme získali počas návštevy Slovenska v marci 2011 a z dokumentácie, ktorú sme analyzovali, je, že slovenské súdnictvo je rovnako spolitizované ako slovenská spoločnosť."

Osobitnú kategóriu v oblasti odpolitizovávania justície predstavuje nový prístup ministra spravodlivosti vo vzťahu k výberovým konaniam na miesta sudcov a predsedov súdov. Kandidátov na členov výberových komisií za Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky menoval minister po dohode s orgánmi sudcovskej samosprávy (kolégia predsedov sudcovských rád). Vďaka tomuto kroku sa odstránili podozrenia z možného politického zasahovania do výberu sudcov a fakticky sa spriechodnili výberové konania, keďže zástupcovia výkonnej moci už nedominujú výberovým komisiám. Vďaka tomu možno očakávať, že dôjde k postupnému obsadeniu voľných miest sudcov, čo prispeje k zrýchleniu súdneho konania ako jednému z predpokladov efektívnej vymožiteľnosti práva a zvyšovania dôveryhodnosti justície.

V prebiehajúcom období sa začala riešiť dlhodobo neuspokojivo riešená problematika odmeňovania zamestnancov justície. V tejto oblasti sa podarilo dosiahnuť výnimočné úspechy, ktorých výsledkom by malo byť plánované zmrazenie valorizácie platov sudcov na rok 2013, pričom takto získané finančné prostriedky sa použijú v prospech zamestnancov súdov a udržania sociálneho zmieru.

V rozsahu ekonomických možností sa vláda, svojím programovým vyhlásením, prihlásila aj k potrebe zlepšiť priestorové podmienky na výkon súdnictva na súdoch, v prospech všetkých zamestnancov justície, nakoľko sú výrazne poddimenzované.

B. Efektívnosť súdnictva

1. Kontrola dĺžky súdnych konaní

Jednou z príčin nízkej vymožiteľnosti práva a nízkej dôveryhodnosti justície je zdĺhavosť a neprehľadnosť súdneho konania. V oblasti dĺžky súdneho konania pristúpilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky k novému prístupu vo vzťahu k odstraňovaniu reštančných vecí. Namiesto výlučne pasívneho reagovania na podnety účastníkov súdneho konania sa v letných mesiacoch 2012 uskutočnilo rozsiahle aktívne zisťovanie stavu reštančných vecí a prijatých opatrení.

V konaniach týkajúcich sa občianskoprávnej agendy bolo zistených k 31. máju 2012 13 635 reštančných vecí. V rámci trestnej agendy bolo na okresných a krajských súdoch zaznamenaných 2 161 reštančných vecí. V civilných konaniach bolo najviac reštančných vecí evidovaných v bratislavskom, košickom a žilinskom kraji, v trestných konaniach bolo najviac reštančných vecí v obvode Krajských súdov Bratislava, Košice, Nitra a Trnava.

Predsedovia súdov dostali pokyn, aby dohliadali na riešenie týchto vecí, pričom prijaté opatrenia budú vyhodnocované vždy na polročnej báze. V prípade zistenia pochybení na strane konkrétnych sudcov, boli predsedovia súdov vyzvaní, aby dôsledne uplatňovali svoju právomoc v oblasti disciplinárnej zodpovednosti, respektíve túto právomoc využije minister spravodlivosti.

V záujme čo najefektívnejšieho postupu vo vzťahu k súdnym prieťahom bude v krátkom čase zriadený poradný orgán ministra spravodlivosti, ktorý bude pravidelne vyhodnocovať prijaté opatrenia. Členmi poradného orgánu budú predsedovia krajských súdov, predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky a verejná ochrankyňa práv. Zároveň vznikne na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky osobitný odbor na dohľad nad riešením reštančných vecí.

2. Revízia tzv. sudcovských zákonov

V nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky dôjde k prehodnoteniu nastavenia tzv. sudcovských zákonov, teda zákon o sudcoch a prísediacich a zákon o súdoch (v súlade s prioritami Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v nadväznosti na očakávané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bude novelizovaný aj zákon o prokuratúre), ktoré v minulom volebnom období prešli zásadnými zmenami. V záujme snahy vyhnúť sa prehlbovaniu právnej neistoty, je nevyhnutné poznať jasné stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky k jednotlivým sporným oblastiam vzťahu výkonnej, respektíve zákonodarnej moci k moci súdnej.

V každom prípade bude potrebné v záujme zvyšovania kvality budúcich súdnych rozhodnutí obnoviť systém výchovy nových sudcov prostredníctvom obnovenia inštitútu justičného čakateľa, avšak za súčasného zachovania otvorených výberových konaní. V oblasti vzdelávania súčasných sudcov a vyšších súdnych úradníkov dôjde k lepšej koordinácii s Justičnou akadémiou Slovenskej republiky.

V nadväznosti na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bude na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložená Koncepcia stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá bude okrem iného obsahovať aj rozpracované zámery v oblasti vytvorenia čo najobjektívnejšieho hodnotenia sudcov a dôslednejšieho vyvodzovania zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania sudcov. V oblasti ochrany nezávislosti sudcov pri rozhodovacej činnosti ako aj v oblasti zákonnej regulácie vyvodzovania zodpovednosti bude vláda Slovenskej republiky dôsledne vychádzať z princípov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky a z odporúčaní medzinárodných inštitúcii (najmä Benátska komisia). Svoje nenahraditeľné miesto v činnosti justície musí mať aj vyvodzovanie zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania.

3. Odbremeňovanie civilného súdnictva

Cieľom civilného procesu je najmä zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky sa v roku 2012 kreovali rekodifikačné komisie pre oblasť civilného práva

Rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku je najambicióznejší projekt na zefektívnenie súdneho konania v histórií samostatnej Slovenskej republiky. Nový komplex právnych úprav vytvorí predpoklady na priblíženie spravodlivosti občanom a na účinný boj proti súdnym prieťahom. Dôraz bude kladený na zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, keďže odbremenenie od neefektívnych či obštrukčných úkonov prispeje k jeho zrýchleniu a skvalitneniu.

Súčasne s prácami na rekodifikácii procesného práva bude dokončená aj rekodifikácia občianskeho práva hmotného, aby nový Občiansky súdny poriadok so súvisiacimi predpismi nadobudol účinnosť súčasne s novým Občianskym zákonníkom, ktorý bude obsahovo vychádzať z legislatívneho zámeru schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2009.

Rozhodcovské konanie je ďalšou formou civilného procesu, ktorý predstavuje odklon od konania na všeobecnom súde, a ktoré dokáže zabezpečiť flexibilnejšie a rýchlejšie vyriešenie sporov medzi účastníkmi konania. V súčasnosti však oblasť rozhodcovského konania vykazuje vážne nedostatky. V tejto súvislosti sa plánuje upraviť rozhodcovské konanie, aby funkčné rozhodcovské súdy boli spôsobilé citeľne odbremeniť všeobecné súdy od náporu vecí a zefektívniť celý systém súdnictva.

Uskutočňovanie zmien civilného práva vychádza najmä z nasledovných zásad:

  • vyčlenenie správneho súdnictva do nového samostatného právneho predpisu. Odčlenenie úpravy správneho súdnictva je nevyhnutný krok, po ktorom volajú odborníci a má oporu aj v právnych úpravách iných štátov. Okrem toho je potrebné odčleniť senáty rozhodujúce veci správneho práva od ostatných vecí, ktoré sa rozhodujú na krajských súdoch. Tým sa zaručí istota sudcov venujúcich sa správnemu súdnictvu, že sa môžu tejto agende venovať naplno a nebudú presúvaní medzi kolégiami, čo povedie k zvýšeniu kvality súdnych rozhodnutí, a teda prehĺbeniu dôveryhodnosti súdnictva a jeho rozhodovacej praxe;
  • oddelenie nesporovej agendy (najmä rodinnoprávne veci, statusové veci, veci týkajúce sa obchodného registra) do samostatného celku. V tejto fáze prebieha odborná diskusia, či sa právna úprava vyčlení do osobitného zákona alebo bude tvoriť iba samostatnú časť v rámci rekodifikovaného Občianskeho súdneho poriadku;v oblasti sporového konania je hlavným cieľom odstrániť prieťahy v konaní, zrýchliť a zefektívniť súdne konanie pri rešpektovaní práva na spravodlivý súdny proces. Navrhujú, resp. zvažujú sa nasledovné opatrenia:

- koncentrovať vybrané procesné úkony (napr. navrhovať dôkazy, podávať prípadné námietky a pod.) do určitej časti konania. Po skončení príslušnej časti konania už nebude možné procesný úkon zrealizovať;

- zvýšiť požiadavky na procesnú zodpovednosť účastníkov konania so sankčnými dôsledkami, ak budú v konaní pasívni. Ak sa účastníci vyhýbajú konaniu, spôsobujú obštrukcie a nespolupracujú so súdom, takýchto účastníkov konania by malo byť možné „potrestať" nástrojom upraveným novým civilným procesným kódexom, napr. ak by účastník konania lehotu zmeškal a úkon neurobil, stratil by možnosť úkon urobiť neskôr;

- v určitých druhoch súdneho konania sa bude vyžadovať povinné právne zastúpenie (napr. vo veciach nekalej súťaže, hospodárskej súťaže, vo veciach priemyselných práv a pod.). Konanie vedené profesionálnymi právnymi zástupcami odbúra mnohé procesné úkony, napr. odstraňovanie vád podaní;

- na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy sa v niektorých druhoch konania (napr. v drobných sporoch) zavedie písomná forma konania a pojednávania nebudú povinné, čím sa súdne konanie zrýchli;

- rozdelenie rozhodovacej právomoci súdu medzi vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa a sudcu povedie k zefektívneniu súdnictva a k zrýchleniu konaní tak, ako proklamuje programové vyhlásenie vlády;

- systém opravných prostriedkov sa zefektívni zavedením nových inštitútov, ktoré zrýchlia aj opravné konanie.

  • zaviesť špecializované exekučné oddelenia na súdoch, čo sa prejaví v odstránení prieťahov v exekučnom konaní;
  • nové nastavenie základných inštitútov exekučného práva, najmä inhibitória (zákaz nakladať s majetkom povinného z exekučného konania). V súčasnosti je totiž absolútne neprijateľný koncept generálneho inhibitória, teda zákazu nakladania s akýmkoľvek majetkom povinného;
  • zohľadniť potrebné zmeny v exekučnom konaní s ohľadom na ochranu spotrebiteľa, a posúdiť podmienky primeranosti exekúcii, aby nemohlo dochádzať k situáciám, keď dlžník príde o bývanie pre pohľadávku v rádovo stovkách eur;
  • nadstaviť inštitúty rozhodcovského konania tak, aby bola zabezpečená lepšia vymožiteľnosť práva, nakoľko v súčasnosti sa vyskytujú problémy v procese exekúcie rozhodcovských rozsudkov v súvislosti s rozhodcovskými doložkami.

4. Spravodlivejšia trestná politika

Trestné právo prešlo v roku 2005 zásadnými zmenami, keď bol prijatý rekodifikovaný Trestný zákon a Trestný poriadok. Napriek nespornému prínosu nových trestných kódexov, skúsenosti s platnou právnou úpravou poukazujú na potrebu upraviť súčasné nastavenie trestnej politiky. Z toho dôvodu pracujú pod vedením ministra spravodlivosti na zmenách oboch kódexov dve novelizačné komisie pre trestné právo hmotné a trestné právo procesné, ktoré sú zložené zo zástupcov všetkých právnických stavov vykonávajúcich trestné právo. Predpokladom akýchkoľvek zmien bude dôsledné štatistické analyzovanie vývoja trestnej činnosti a uložených trestov.

Základným cieľom novelizovania trestných kódexov je vytvoriť spravodlivejší Trestný zákon a účinnejší Trestný poriadok, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, zvyšovať autoritu súdov a obmedzovať obštrukcie zo strany obvinených a obžalovaných.

Osobitnú výzvu predstavuje riešenie kritickej situácie vo väzenstve, kde okrem priebežne realizovaných organizačných opatrení musí dôjsť aj k zmenám legislatívneho rámca.

Uskutočňovanie spravodlivejšej trestnej politiky vychádza najmä z nasledovných priorít:

  • efektívne ukladanie alternatívnych trestov, čo môže významne prispieť k zrýchleným konaniam a aj k riešeniu otázky preplnených väzníc. Súčasne platná legislatíva bude precizovaná s cieľom vytvorenia zákonných, organizačných a technických predpokladov na podstatné zvýšenie podielu ukladania alternatívnych trestov. Súčasťou týchto opatrení bude predloženie návrhu zákona o výkone trestu domáceho väzenia;
  • dôsledná analýza činnosti probačných a mediačných úradníkov, ktorých výkon úzko súvisí s aplikáciou alternatívnych trestov a zanalyzovanie možnosti širšieho využívania ukladania trestov s probačným dohľadom. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky finalizuje štúdiu a systém možností zavedenia elektronického monitoringu, pričom rezort spravodlivosti vypracováva komplexnú analýzu legislatívnej, finančnej aj technickej stránky;
  • dôsledné uplatňovanie zásady, podľa ktorej sa inštitúty trestného práva, osobitne trest odňatia slobody, majú považovať za najkrajnejšie riešenia, teda aby nedochádzalo k „nadužívaniu" trestného práva;
  • znovuobnovenie činnosti Rady pre probáciu a mediáciu, ktorá v posledných rokoch nevykazovala žiadnu činnosť. Posilnenie a podpora činnosti probačných a mediačných úradníkov úzko súvisí s celkovou podporou ukladania alternatívnych trestov, ochranných opatrení a odklonov v trestnom konaní, čo má spätosť a súvislosť v konečnom dôsledku so zrýchlením trestných konaní;
  • predloženie právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb;
  • nutnosť upraviť Trestný poriadok tak, aby nedochádzalo k interpretačným nejasnostiam najmä pri rozhodovaní o väzbe. Cieľom je predchádzať procesným pochybeniam v trestnom procese, ktoré vážnym spôsobom znižujú dôveryhodnosť súdnictva;
  • prijatie hĺbkovej zmeny legislatívy týkajúcej sa znalcov a znaleckej činnosti. Cieľom je najmä zrýchliť a zefektívniť súdne konanie;
  • upraviť súčasné zakotvenie postavenia poškodeného v trestnom konaní s cieľom zlepšiť jeho postavenie v trestnom konaní (napr. častejšie rozhodovanie o náhrade škody priamo v trestnom konaní).

7. Prieťahy v súdnom konaní

Ministerstvo spravodlivosti má ambíciu pokračovať v organizovaní pravidelných medzirezortných konferencií zameraných na riešenie problematiky prieťahov v súdnom konaní, a to za účasti predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, zástupcu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zástupkyne Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, predsedov krajských súdov a zástupcov ministerstva spravodlivosti. Prvá konferencia sa uskutočnila v novembri 2012 a jej výsledkom boli konkrétne návrhy, ktoré bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky realizovať v dohľadnom čase. Ide o zriadenie medzirezortnej komisie na posudzovanie príčin prieťahov v súdnych konaniach ako stáleho poradného orgánu ministra a zriadenie odboru reštančných vecí na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky s kompetenciami identifikovania súdov s nadpriemerným počtom reštančných vecí, zisťovania príčin reštančnosti tejto agendy, realizácie opatrení v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na odstránenie nepriaznivého stavu reštančnej agendy.

Ministerstvo spravodlivosti bude ďalej pokračovať vo svojej aktivite smerujúcej ku personálnemu a materiálnemu posilneniu okresných súdov v sídle krajských súdov s tým, že správu a riadenie týchto súdov rozšíri o druhého podpredsedu súdu.

Pravidelne v stanovených intervaloch bude ministerstvo spravodlivosti prerokovávať na poradách predsedov krajských a okresných súdov stav znižovania reštančných vecí, odbúravanie prieťahov v súdnom konaní, vybavovanie väzobných vecí.

Ministerstvo spravodlivosti predovšetkým cestou svojej špecializovanej vzdelávacej organizácie bude zvyšovať profesnú kompetentnosť sudcov vzdelávaním sudcov. V rámci zefektívnenia organizácie práce súdov pracuje ministerstvo aj na zmene zásad hodnotenia rozhodovacej činnosti sudcov a celkovej odbornej úrovne sudcu.

Jednotlivým predsedom súdov sú dané zákonné možnosti a oprávnenia, ktorých realizácia vedie spravidla k zníženiu počtu reštančných vecí na súde. Tieto zákonné možnosti spočívajú predovšetkým v pravidelných kontrolách spisov, ukladaní povinností sudcom predkladať správy o stave reštančných vecí spolu s dôvodmi nečinnosti, v dohľade predsedu súdu nad konaním, v osobných pohovoroch so sudcami, realizácii návrhov riešení jednotlivými kolégiami alebo grémiami, v prípade nerealizovaných EZR, MZR a príkazoch na zatknutie starších ako jeden rok v odporúčaní začať konanie proti ušlému, v upozornení sudcov na ich zákonnú povinnosť konať bez prieťahov v konaní, v prijatí disciplinárnych opatrení voči sudcom a v možnosti zrušiť prácu v domácom prostredí. V uvedenom zmysle bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na poradách predsedov súdov vyhodnocovať aj opatrenia prijímané jednotlivými predsedami súdov vo vzťahu k riešeniu reštančných vecí v súdnej agende.

C. Dôveryhodnosť súdnictva

1. Zvyšovanie komfortu účastníkov súdneho konania

Pred Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky stoja v blízkej budúcnosti dôležité úlohy týkajúce sa elektronizácie a informatizácie jeho agend. Realizácia týchto úloh je podriadená prioritám v oblasti zefektívňovania súdneho konania, zrýchľovania súdneho konania, približovania súdnictva a právneho poriadku občanom, ako aj v oblasti zvyšovania transparentnosti súdneho konania a legislatívneho procesu.

Hneď po uvedení do funkcie bola zo strany ministra spravodlivosti vykonaná revízia projektov informatizácie justície, pričom v zmysluplne a efektívne navrhnutých projektoch sa bude pokračovať, resp. boli navrhnuté úpravy vychádzajúce predovšetkým z rozpočtového krytia v súčasnej finančnej situácii. Zároveň boli do stratégie informatizácie justície doplnené ďalšie relevantné projekty, ktoré stransparentnia a zefektívnia fungovanie justície.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa bude usilovať o zabezpečenie finančného krytia týchto projektov prioritne zo zdrojov Európskej únie.

2. Informatizácia súdnictva:

Vybrané projekty v oblasti modernizácie justície:

  • SLOV-LEX – Elektronická zbierka zákonov (eZbierka) prinesie bezplatný prístup k právne záväzným zdrojom práva pre všetkých občanov. Zároveň bude vytvorený informačný systém pre riadenie procesov vo všetkých fázach legislatívneho procesu (eLegislativa);
  • Elektronický súdny spis – cieľom projektu je vytvorenie komplexného informačného systému súdov pre vedenie a správu civilnej a trestnej agendy tak, aby bolo umožnené vedenie spisu počas celého jeho životného cyklu v plne elektronickej forme, implementácia zaručeného elektronického podpisu na všetkých úrovniach vedenia elektronických dokumentov a zmena zastaranej technologickej platformy a vytvorenie pre súdnictvo účinného a efektívneho informačného nástroja, ktorý významnou mierou posilní rezort inštitucionálne a zlepší jeho kapacitu vo vzťahu k zainteresovaným orgánom a občanom. Očakávaným výsledkom vybudovania komplexného informačného systému je výrazné zníženie súdnych prieťahov a nárast produktivity práce súdov prostredníctvom informatizácie;
  • Elektronické doručovanie – zrýchlenie a zefektívnenie doručovania súdnych rozhodnutí a písomností účastníkom konania a zamedzenie možnosti vyhýbať sa preberaniu súdnych zásielok, čo povedie k zrýchleniu súdneho konania;
  • Projekt otvorený súd – zvýšenie transparentnosti justície prostredníctvom prístupu odbornej aj širokej verejnosti k relevantným informáciám o práci a rozhodovaní súdov;
  • Elektronický monitoring odsúdených – v súvislosti s podporou a rozvojom ukladania alternatívnych trestov sa musia vytvoriť technické podmienky pre ukladanie takýchto trestov;
  • Rozvoj obchodného registra – rozvoj funkcionalít a zlepšenie robustnosti Obchodného registra ako zdrojového registra pre register právnických osôb. Rozvoj Obchodného registra je kontinuálna záležitosť, pričom v súčasnosti je najvýznamnejším prínosom zabezpečenie on-line výpisov z obchodného registra na pracoviskách Slovenskej pošty a u notárov. Cieľom služby je rozšírenie elektronických služieb a miest, na ktorých je možné získať výpis z obchodného registra. Do roku 2014 sa má počet pracovísk, na ktorých bude možnosť získať výpis z obchodného registra, zvýšiť na 800.

V. Záver

Programové vyhlásenie vlády v oblasti súdnictva stanovilo pre vládu záväzok zefektívňovať súdnictvo, čoho naplnením je prijímanie systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia.

Cielenými úpravami v oblasti trestnej politiky sa rezort spravodlivosti bude usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, aby sa zvyšovala autorita súdov a obmedzovali sa obštrukcie zo strany obvinených.

Vláda za dôležité považuje tvoriť legislatívu, v ktorej bude vytvárať priaznivejšie podmienky pre slobodné a bezpečné podnikanie, odstraňovať administratívne bariéry v podnikaní a bude chrániť spotrebiteľa.

Ďalšie systémové zmeny budú rozpracované v Koncepcii stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá zároveň podrobnejšie rozpracuje pripravované opatrenia legislatívnej i nelegislatívnej povahy. Podkladom pre dokončenie koncepcie budú aj výsledky prebiehajúcich diskusií na pôde novelizačných a rekodifikačných komisií zriadených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky podporuje vedenie kultivovaného dialógu o stave justície, ktorého výsledky môžu významne prispieť k zvýšeniu dôvery občanov v právny štát.

Svoje nenahraditeľné miesto v činnosti justície musí mať aj vyvodzovanie zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania.

Vďaka presadzovaniu konštruktívnej atmosféry v rezorte justície sa vytvoril priestor na odbornú diskusiu so zástupcami súdnej moci, jednotlivých právnických profesií, akademickej obce ako aj širšej odbornej verejnosti.

Poznámka:

[1] Pri zisťovaní stavu sa upriamila pozornosť na agendy, ktoré sú vybavované priamo sudcami, a neboli zahrnuté agendy, ktorých vybavovaním sú poverení vyšší súdni úradníci (ide najmä o agendy Ro, Rob, OR, Er, D, ...). 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1642
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: