Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Začalo sa rokovanie o novele zákona o advokácii

najpravo.sk • 13.9. 2012, 09:16

Včera sa začalo rokovanie o vládnom návrhu novely zákona o advokácii z dielne Ministerstva spravodlivosti SR. Pôvodne sme mali zámer pripraviť z rokovania „výcuc" najzaujímavejších výrokov a argumentov, avšak nakoniec sme dospeli k záveru, že máte nárok vedieť, ako rokovanie o budúcnosti študentov práva, advokátskych koncipientov a advokátov prebieha. Neurobili sme teda článok, ktorý by mohol byť ovplyvnený subjektívnym názorom autora, ale prinášame vám prepis z rokovania zverejnený na stránke Národnej rady SR. Niektoré časti prepisu sú síce nekompletné, avšak ide o presné znenie prepisu, ktorý bol dnes ráno zverejený na stránke národnej rady a do ktorého sme nijako nezasahovali.

Pohodlne sa usaďte, ide síce o rozsiahlejšie, avšak veľmi zaujímavé čítanie, v ktorom sa okrem novely rozoberá aj vymožiteľnosť práva, vyšší súdni úradníci, ale a aj to, pri akej rýchlosti sa prevracajú staré a pokazené autá.

Borec, Tomáš, 2012.09.12 09:27 - 09:29

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie a skvalitnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory , sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona naznačených v oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje právnu platnú úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažuje, ktoré sťažujú dosiahnutie účelu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012. Ďakujem pekne.

Brixi, Otto (SMER-SD), 2012.09.12 09:29 - 09:31

Ďakujem pekne pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ctený pán minister,

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15 dňovej lehote

pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 178 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhujem ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Žitňanská, Lucia (SDKÚ-DS), 2012.09.12 09:32 - 09:51

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi na úvod musím dať zadosť zákonu o konflikte záujmov a povedať, že som zapísaná v zozname advokátov aj keď momentálne s pozastaveným výkonom aj keď z toho čo dnes poviem to bude možno vyzerať tak, že som v konflikte v záujme s tým, že možno raz si ešte tú činnosť obnovím, ale čo už niekedy to tak býva. Dovoľte, aby som začala trošičku zo širšia pretože, pretože stále si myslím, že jednotlivé návrhy zákonov treba posudzovať aj trošku v kontexte situácie, v ktorej sa nachádzame. Na úvod chcem zdeliť alebo sa podeliť o svoj pocit, ktorý mám pol roka po voľbách a niečo po štyroch mesiacoch fungovania tejto vlády z ministerstva spravodlivosti. Mám pocit, že stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktoré majú vplyv nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho.

Som presvedčená ale, že naopak toto prostredie potrebuje zmeny, potrebuje pokračovať v zmenách, potrebuje pokračovať v otváraní verejnej kontrole, potrebuje pokračovať vo vytváraní podmienok ale aj tlaku na jeho efektívne fungovanie. Teda potrebuje zmeny v záujme toho, čomu hovoríme prístup k spravodlivosti alebo vymožiteľnosti práva. Zmeny v takomto prostredí samozrejme vždy znamenajú krik, pretože keď nefunguje nejaké prostredie tak vždy je skupina ľudí, ktorí z toho profituje, tí, ktorí v tom vedia chodiť. Sú spravidla vplyvní a vedia kričať. Preto pokoj a ticho je práve v záujme týchto ľudí, ktorí vedia chodiť v tomto nefungujúcom systéme, ale nie je v záujme občanov. Naopak. Prečo to hovorím, hovorím to preto, pretože vymožiteľnosť práva je problém a samozrejme, že všetci vieme, že je to problém dlhodobý. A čím dlhšie tento stav trvá, tým viac sa negatívne podpisuje jak na kvalite podnikateľského prostredia, tak na ekonomickom prostredí na Slovensku vôbec. A v časoch ekonomickej krízy je to ešte väčší problém, pretože pochopiteľne v časoch ekonomickej krízy investori, podnikatelia investujú menej a vyberajú si pritom prostredie a do ktorého investovať budú.

A jedným z kritérií na základe, ktorého sa rozhodujú je samozrejme aj to, kde je ich investícia bezpečná a či vstupujú do bezpečného, istého právneho prostredia alebo nie. Dokážem chápať, ak nová vláda nový minister spravodlivosti nezačne súkať justičné zákony hneď na druhý deň ako nastúpi do svojej funkcie. Rozumiem tomu o to viac, že Smer nemal vo svojom volebnom programe žiaden ucelený koncept ako zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku. Je to síce ťažko pochopiteľné, že jedna strana, ktorá mala jasne vládne ambície, nemá v takej oblasti ako je spravodlivosť žiaden konfekt, ale je to proste fakt. Smer išiel do volieb s kritikou toho čo robila predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v tejto oblasti, ale bez toho, že by zároveň prezentoval nejakú alternatívu ako to robiť inak a lepšie pochopiteľne. Rozumiem tomu, že minister spravodlivosti, ktorý nevedel pred voľbami, že bude ministrom spravodlivosti potrebuje čas sa zorientovať vo svojom rezorte. Nechápem ale a nemôžem akceptovať ak pol roka po voľbách minister spravodlivosti nepredloží aspoň koncept ako si predstavuje zlepšiť vymožiteľnosť práva a fungovanie súdov na Slovensku.

Pretože, všetci vieme, že nielen rýchlosť konania je na Slovensku problém, všetci vieme, že na Slovensku je problémom aj pomery, ktoré vládnu v justícii. A je to problém nielen justície, je to dnes už problém fungovania štátu ako takého, jeho demokratických inštitúcií a prekážkou podnikania na Slovensku, čiže aj ekonomickou brzdou. Sú len tri možnosti, ktoré má táto vláda a ministerstvo spravodlivosti. Môže pokračovať v zmenách, v reformách, ktoré začala predchádzajúca vláda, to znamená pokračovať v tlaku na otvorenie súdov verejnej kontrole, pokračovať vo vytváraní podmienok a v tlaku na efektívnosť súdov. Je legitímne povedať nie, to neboli dobré riešenia, musia prísť lepšie riešenia. Potom má táto vláda a minister spravodlivosti druhú možnosť. Musí doniesť koncept ako to chce urobiť. Keď tak neurobí, tak potom je len tretia možnosť. A síce, neurobiť nič. Ale neurobiť nič, znamená zachovať status quo. A status quo znamená, že naozaj tí chlapci z baru Bonano ak si to ešte pamätáte, sa dnes cítia veľmi veľmi dobre. Pretože potichúčku môžu robiť to, čo vždy robili. A to je pre mňa neprijateľné, pretože to nie je cesta ako zlepšiť fungovanie justičného systému na Slovensku.

Prečo to hovorím v súvislosti so zákonom o advokácie. Hovorím to preto, pretože v tejto situácii o ktorej vieme, že je, jeden z prvých vážnejších zákonov, ktoré ministerstvo spravodlivosti predkladá je zákon o advokácii. Ako keby to bol naozaj ten najväčší problém, ktorý dnes v oblasti spravodlivosti máme. Aj keď nepopieram, aj ten treba novelizovať. Ale zároveň, je to zákon v tej podobe ako je predložený, za ktorý sa Advokátska komora pred svojimi členmi nemusí hanbiť, za to vzbudzuje otázku prepáčte pán minister, či minister spravodlivosti je minister spravodlivosti alebo predseda Advokátskej komory ešte stále. Zopakujem, áno zákon o advokácii potrebuje zmeny. Otázka, že aké? Začnem trošku dozadu, pretože aj pod mojim vedením sa začalo pracovať na novele zákona o advokácii. Keď som sa stala v roku 2010 ministerkou spravodlivosti, tak som sa stretla aj s vtedajším vedením ministerstva aj s vtedajším vedením Advokátskej komory, zhodli sme sa na tom, že áno, zákon o advokácii treba novelizovať. Informovala som vtedy vedenie komory, že prioritu majú zmeny v justičných zákonov, otvorenie justície verejnej kontrole a že právnej úprave, ktorá sa bude týkať všetkých právnických profesií sa chcem venovať niekedy na jeseň v roku 2012 - na jar v roku 2013. A dohodli sme sa samozrejme a úplne normálne aj na komunikácii a spolupráci pri príprave tohto zákona. Niekedy v roku 2012 Slovenská advokátska komora doručila na ministerstvo spravodlivosti svoju predstavu novely zákona a na jeseň v roku 2012, na jar v roku 2013. A dohodli sme sa samozrejme a úplne normálne aj na komunikácii a spolupráci pri príprave tohto zákona. Niekedy v roku 2012 Slovenská advokátska komora doručila na ministerstvo spravodlivosti svoju predstavu novely zákona a súčasne ju rozposlala aj všetkým advokátom. Samozrejme každý môže mať svoje predstavy, aj advokátska komora môže mať svoje predstavy, to čo si pamätám dodnes je, že ma vtedy pomerne dosť nahnevalo, že ten e-mail ktorý išiel všetkým členom advokátskej komory evokoval dojem, že je to znenie na ktorom sa advokátska komora dohodla s ministerstvom spravodlivosti. Pamätám si aj to, že sa mi podarilo vtedy to čo nemám veľmi vo zvyku napísať aj pomerne sprostý e-mail vedeniu advokátskej komory a potom sme sa stretli a sme sa na tu tému rozprávali, musím povedať že veľmi korektne a veľmi rozumne a dohodli sme. Dohodli sme sa na tom, že určite sú časti kde sa zhodneme, že vieme že ten zákon treba novelizovať. Zároveň sme sa dohodli aj na tom, že sú ale veci na ktorých sa nikdy nedohodneme, pretože a jasne som vtedy deklarovala, že ja ako ministerka spravodlivosti nikdy nepredložím na vládu a do parlamentu zákon, ktorý by predlžoval koncipientsku prax z troch na päť rokov a že nikdy nepredložím zákon, ktorý by stanovoval že Slovenská advokátska komora musí dať pred zápisom obchodného mena advokátskej kancelárie súhlas s obchodným menom do obchodného registra. A zároveň som deklarovala aj to, že máme záujem zo strany ministerstva spravodlivosti sa venovať aj takej téme, aby sa zverejňovali disciplinárne rozhodnutia advokátskej komory, kvôli tomu aby proste aj klienti mali prístup k tomu a vedeli posúdiť či je v poriadku, aké správanie advokáta a aké správanie advokáta už je za hranou a disciplinárna advokátska komora takéto správanie disciplinárne stíha.

Vytvorili sme pracovnú skupinu, tá začala pracovať, práca nebola dokončená. Dnes máme na stole novelu zákona s päťročnou koncipientskou praxou, obmedzeným počtom koncipientov na jedného advokáta, čo do istej miery dáva racia a komora má vydávať akési potvrdenia k obchodnému menu advokátskej komore v právnej forme obchodnej spoločnosti a samozrejme že disciplinárne rozhodnutia sa plánovať, zverejňovať neplánujú aspoň v návrhu zákona to nie je.

Rozprávali sme sa vtedy aj s advokátskou komorou o tom, že áno kvalita právnického vzdelávania by mohla a mala byť lepšia. Ja učím obchodné právo na vysokých školách asi 25 rokov a viem, že sú študenti, ktorí už počas štúdia využívajú všetky možnosti na to, aby zvýšili svoju odbornosť a kvalifikáciu, chodia po celom svete, poctivo študujú a praxujú v advokátskych kanceláriách už keď sú na škole. Títo možno niektorí sú tak schopní, že keď skončia školu možno by ani nepotrebovali tú trojročnú koncipientsku prax, ale hravo ju zvládnu a zvládnu samozrejme aj advokátske skúšky.

Sama veľmi dobre viem, že sú študenti, ktorým nepomôže žiadna koncipientska prax a pravdepodobne nikdy nebudú mať šancu prejsť ani advokátskymi skúškami. A sú študenti, Gábor Gál pokýval hlavou, podľa toho od čoho to závisí že, a potom sú študenti kde áno ich šanca závisí od toho, či sa im advokát naozaj bude venovať alebo či sa im venovať nebude a podľa toho budú dobrí advokáti alebo nebudú dobrí advokáti a spravia advokátske skúšky alebo nespravia advokátske skúšky.

A nie to naozaj problém nespočíva v tom, či troj alebo päťročná koncipientskya prax. A myslím si, že pokiaľ veci fungujú, trojročná koncipientskya prax stačí. Ja rozumiem tomu, že trh právnych služieb je plný, ja rozumiem tomu a to viac v kríze, že ten koláč sa nezväčšuje a že čím viacej je advokátov a čím rýchlejšie pribúdajú, tak tým ten konkurenčný tlak je väčší, ale naozaj si nemyslím že riešenie je v uzatváraní sa a spomaľovaní prílevu nových, mladých advokátov do systému, to si naozaj nemyslím že je to správne riešenie. Znovu poviem, rozumiem advokátskej komore, keď toto presadzuje, rozumiem jej v tom zmysle že áno ona má na starosti záujmy svojich členov, advokátov. Nerozumiem ale v tomto ministerstvu spravodlivosti a ministrovi spravodlivosti pretože jeho svätou povinnosťou je mať na starosti iné záujmy. Inak možno ešte taká drobnosť, ktorú možno ste ešte nezaregistrovali, v pripojenej novele Občianskeho súdneho poriadku sa rozširuje okruh občiansko-právnych sporov, v ktorých môže zastupovať účastníka konania len advokát a nie ten tzv. laik. Inak toto isté znenie, ktoré dnes je v návrhu zákona, presadzovala v parlamente Slovenská komora advokátov pri jednej noviel Občianskeho súdneho poriadku vlani v parlamente. Len podotýkam, že bez úspechu, v ústavnoprávnom výbore to vtedy nedostalo ani hlasy kolegov zo Smeru. Tak teraz som naozaj zvedavá.

Téma je širšia, ale keď už hovoríme o komorách, tak téma je podľa mojej mienky širšia. Téma je širšia, pretože sa netýka len právnických profesií. Ja si pamätám na obdobie rokov 2002 až 2006, keď sa vtedajšia vláda zaoberala témou rôznych komôr komplexne, skúmala opodstatnenosť jednotlivých komôr zriadených zákonom a skúmala opodstatnenosť povinného členstva v jednotlivých komorách. Vtedy vznikol aj taký komplexný materiál, v ktorom sa navrhlo aj zrušenie niektorých komôr, zrušenie povinného členstva v niektorých komorách a v niektorých zákonoch aj povinné členstvo zrušené bolo, aj niektoré komory zo zákona ktoré boli zriadené zo zákona zrušené boli. Ale pamätám si aj na tú atmosféru, v akej bol prerokovávaný tento materiál, pretože to bol veľmi konfliktný materiál, sám o sebe bol kompromisom, lebo tie tlaky jednotlivých záujmových skupín boli obrovské už vtedy, ale tá vláda do toho išla a to čo ma mrzí je, že tento typ diskusií a vládnych materiálov ako keby už prestal existovať. Rozumiem tomu v tom zmysle, že áno, politické náklady obmedzovania vplyvu záujmových skupín cez rôzne komory a povinné členstvá, politické náklady takýchto diskusií sú pomerne veľké, ale podľa mňa tie diskusie stoja za to, pretože vylepšujú prostredie na Slovensku a vylepšujú aj podnikateľské prostredie na Slovensku. Áno, treba pri ňom zviesť súboj so záujmovými skupinami. Ako vidíme ale dnes sa súboj so záujmovými skupinami nevedie. Dnes sa záujmové skupiny uspokojujú aj v rámci rôznych rád solidarity a rozvoja a pod., pretože uspokojené záujmové skupiny neprotestujú proti vláde a potom je kľud a pokoj.

Takže, aby som sa vrátila na začiatok. Mám pocit, že v súlade s celkovou stratégiou vlády Roberta Fica, aj stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktorí majú nejaký vplyv. Skrátka je to stratégia nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho. A ja tvrdím, že tento pokoj a ticho nie je v záujme občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Martvoň, Anton (SMER-SD), 2012.09.12 09:52 - 09:53

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská v tomto momente vás chcem znova uistiť, aby sme predišli k nejakým nedorozumeniam, že ministerstvo spravodlivosti spolu s poslancami z poslaneckého klubu strany Smer budú pracovať ešte na nejakých zmenách pripravovaného návrhu. Dovolím si povedať, že znova prebieha aj u nás v rámci strany diskusia, konštruktívna diskusia s pánom ministrom, ktorý prichádza ešte so svojimi vlastnými nápadmi, ktoré v podstate by tam mohli v tejto novele zákona byť. Čiže vás chcem iba upozorniť, že takto predložený návrh, nebude celkom takto aj v druhom čítaní vyzerať, čiže z tohto dôvodu v podstate aby ste iba vedeli, že aj my myslíme na všetkých ľudí, ktorých ste spomínali, nie je to iba o advokátskej komore. No a na druhej strane mal som trošku taký pocit, že ako väčšina vášho vystúpenia bola skôr o tom, ako odprezentovať niečo čo ste vy asi nemali možnosť v minulosti urobiť alebo s čím ste boli vnútorne bola uzrozumená, len ste sa do toho nemohli pustiť, tak mi to pripadalo. Ďakujem.

Susko, Boris (SMER-SD), 2012.09.12 09:53 - 09:54

Ďakujem pekne pani predsedajúca. Ja sa len v krátkosti chcem dotknúť pani poslankyňa toho čo ste hovorili o príleve nových advokátov z hľadiska predlžovania doby a o vymožiteľnosti práva. Ono prílev nových advokátov, či bude v trojročnej lehote alebo päťročnej lehote, bude ten istý, akurát sa to o dva roky posunie, takže tam nevidím nejakú zásadnú zmenu. Skôr naopak, hovorili ste o tom, že treba niečo robiť s vymožiteľnosťou práva. Ja si myslím, že kvalita poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov občanom, je jedným z dôležitých nástrojov posilňovania vymožiteľnosti práva a práve preto je to otázka samozrejme názoru, že či tri, štyri alebo päť rokov, ale čím dlhšia tá príprava toho koncipienta na výkon advokátskeho povolania bude, tým bude ten advokát neskôr kvalitnejší si myslím s viac praktickými skúsenosťami a tým bude môcť aj kvalitnejšie tie právne služby poskytovať a tým sa aj prispeje samozrejme nie je to jediný nástroj a nie je to ani recept na úspech, ale tým sa určite aj pomôže k vymožiteľnosti práva. Ďakujem.

Brixi, Otto, 2012.09.12 09:54 - 09:56

Pani Žitňanská niekoľko momentov a postrehov, tak ako si vážim vás ako dlhoročnú pedagogičku docentku, ktorá v oblasti obchodného práva pôsobí, tak si veľmi vážim aj pána ministra a jeho úprimný záujem robiť niečo so stavom dnešnej advokátskej komory a toho počtu koncipientov, ktorých sa do neho hlásia. Hovorím to z pohľadu seba, ako človeka ktorý ešte pred polrokom aktívnym koncipientom bol. Všetci, ktorí tu sedíte a si to možno uvedomujete, tí ktorí ste v systéme robili, problém nie je v tom koľko ľudí do systému vychádza, ale koľko ľudí do systému prichádza. Či už zo škôl štátnych alebo zo škôl súkromných, ktoré prijímajú neúmerný počet uchádzačov o štúdium, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. To je zásadný problém. Problémom ako ste už spomínali je, že ten koláč je príliš malý a jednoducho toľko právnikov a koncipientov sa jednoducho nevie uplatniť a nie je možné vychovávať toľko študentov, ktorí by takúto potom možnosť praxovania u advokáta mali. Čomu však nerozumiem je to, že ste hovorili, že cieľom akýchkoľvek zmien nie je pokoj a ticho. No ja si myslím pravý opak, cieľom akejkoľvek legislatívnej zmeny je pokoj, ticho a spokojný ako občan, tak aj záujmová organizácia ktorá háji jeho záujmy. Ďakujem pekne.

Kaník, Ľudovít (SDKÚ-DS), 2012.09.12 09:56 - 09:57

Myslím, že netreba byť nejaký špecialista v tejto oblasti, aby sme mohli úplne zdravým rozumom vycítiť, že zavedenie povinnej koncipientskej praxe, alebo predĺženie tej povinnej na päť rokov, je návrat alebo smer tam, kde sme vyšli a kde sme začínali v stredoveku. Stredovek bol typický cechovými zriadeniami, obmedzeniami pre vstupy do možnosti podnikať v nejakej oblasti. Ako toto je taký inovatívnejší nástroj ako tým, ktorí skončia školu, niekedy naozaj veď čo si tu budeme nahovárať za podmienok, ktoré sú absolútne zneužívaním pracovnej sily a využívaním tejto mladej a vzdelanej pracovnej sily dosiahnuť ochránenie trhu, tých ktorí na tom trhu fungujú, advokátom ktorí už skúšky majú, ktorí majú svoje kancelárie a ktorí nechcú mať novú konkurenciu. A to nie je správne, naozaj to sa Zneužívaním pracovnej sily a využívaním tejto mladej a vzdelanej pracovnej sily dosiahnuť ochránenie trhu tým, ktorý na tom trhu fungujú, advokátom, ktorí už skúšky majú, ktorí majú svoje kancelárie a ktorí nechcú mať novú konkurenciu. A to není správne, naozaj to sa týka princípu tak isto to platí na všetky povinné členstvá v komorách akých koľvek, ktoré majú potom nárok posudzovať, rušiť oprávnenia, obmedzovať výkon činnosti jednotlivých vecí. Je to zásah proti konkurencii, proti skvalitňovaniu služieb, proti slobodnému výberu a toto určite nie je správne, naozaj myslím si, že to je absolútna cesta v protismere a ako som povedal na začiatku stredovek bol typický cechovým zriadením, kde tento princíp bol zavedený.

Hlina, Alojz (OľaNO), 2012.09.12 09:57 - 09:59

Ďakujem veľmi pekne, pani Žitňanská hovorila o stave justícii, nedá mi aby som znova nespomenul jeden príbeh zo života. Strelili mi do môjho psa mal myslím 40 vnútorných, 70 vonkajších stehov, to znamená bolo z neho rešeto, človek ktorý to urobil je známy ale samozrejme nič sa mu nestalo. V tejto krajine fušujú do remesla advokátom už aj policajti, aj prokurátori aj sudcovia častokrát ani si netreba najať toho advokáta, čiže to dávam taký podnet že by ste si mali chrániť svoju prácu a to keď hovoríme o tom stave tej justície, čiže niekto bol schopný sa podpísať a uznať to, že ten človek vypovedal že z dvoch metrov strelil do toho psa smerom k tomu psovi ale nie si je istý či ho trafil, výsledok je teraz som spomínal 110 stehov, čiže v tejto krajine je pod takúto výpoveď ju schopný uznať policajt aj prokurátor, to znamená že ma napadá otázke, že kto všetko v tejto krajine už disponuje okrúhlou pečiatkou a pod čo všetko je u nás niekto schopný sa podpísať, ja sa na to budem pýtať tuná aj pána Tichého ktorý bude prednášať správu o prokuratúre až potom sa človek dozvie, znova keď teda vychádzam z toho, že v akom stave je naša justícia že ten daný prokurátor, že to je už dynastia, že to ani není, že to už je úplne dynastický spôsob, že jeho brat je prokurátor v inom meste, jeho mama je sudkyňa v inom meste a jeho otec sudca v inom meste a už len to že teda tu informáciu som dostal len sprostredkovane, hovorím že ten človek ma emelko mercedes, bejzbalovú pálku v ňom a bundu Hort Schteinar, čiže toto je tiež vec ktorej sme sa mi postupom času dopracovali a v takomto stave naša justícia je a pani Žitňanská ale aj iní ľudia ktorí myslím si predstavujú taký veľký projekt čo by sa malo diať niekedy mám pocit, ako keby z Marsu ich tá sonda sem poslala a oni to zistili, že v akom stave tá justícia je, lebo podľa mňa čiastočne toho tí ľudia boli aj účastníkmi. Ďakujem.

Žitňanská, Lucia, 2012.09.12 09:59 - 10:00

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky a ja možno zareagujem len na pána poslanca Martvoňa, teším sa, musím povedať pán poslanec Martvoň, že dávate zmysel mojej poslaneckej opozičnej práci lebo keď sa do niečoho naozaj obujeme a tak nám dávate záruku, že potom to v rámci druhého čítania vylepšíte a chcem vás ubezpečiť že mne potom je jedno či je to náš pozmeňovací návrh, alebo váš, dôležité je, že ten návrh v konečnej podobe bude lepší, takže ďakujem vám za tento spôsob spolupráce. Ďakujem.

Borec, Tomáš, 2012.09.12 10:00 - 10:05

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja by som chcel zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tunak boli. Jednak pani poslankyňa Žitňanská ma trochu prekvapila to akým spôsobom vnútorne rozporne vyjadrila určité, určité tézy, na jednej strane hovorí že sa venuje justícii veľmi podrobne a ju sleduje na druhej strane tvrdí, že nevie o ničom čo by malo z dielne ministerstva spravodlivosti vyjsť vo vzťahu k vymožiteľnosti práva. Tak to som naozaj veľmi prekvapený, pretože pokiaľ bolo dostatok podľa môjho názoru dostatok informácií k tomu, že čo ministerstvo spravodlivosti chystá k téme zvýšenia vymožiteľnosti práva. Je to zásadná rekodifikácia občianskeho súdneho poriadku, zmena zásadná v zákone o exekútoroch v zákone o notároch a ďalšie predpisy samozrejme trestný zákon, sama dobre viete že to nejde rýchlo, naopak ja sa chcem spýtať, čo ste pre vymožiteľnosť práva v tejto republike urobili vy, ako sa skrátilo súdne konanie, takže ja by som naozaj v tomto smere nesúhlasil s vami so všetkou úctou. Čo sa týka zákona o advokácii a iných zákonov, napríklad o sudcoch no iste zákon o sudcoch, zákon o prokurátoroch to sú veľmi dôležité zákony ale veď predsa tieto zákony momentálne sú prejednávané ústavným súdom. Takže ja mám veľmi limitovanú možnosť a to som aj povedal na začiatku že kým ústavný súd nerozhodne tak nemám možnosť v tomto smere konať, nebola to naša, alebo nie je to moja práca takže v tomto smere tiež by som dával toto do pozornosti. Čo sa týka zákona o advokácii, tiež vnímam veľmi rozporne vaše vyjadrenie a to jednak ste vyjadrili, že tá spolupráca v čase keď som bol predseda advokátskej komory bola veľmi korektná, navyše ten zákon v rámci komisie prejednávali mimo legislatívneho plánu vlády pretože ste uznali, že naozaj tie problémy, ktoré tam sú, sú vážne a treba ich riešiť, teraz nie celkom rozumiem tomu, čo ste jedným dychom povedali, že to je divné, že práve prichádzam týmto zákonom no bol nachystaný, bol pripravený v podstate a vážnu výhradu ste mali len v dvoch veciach, ktorú ste aj vlastne pomenovali dnes, takže nie celkom rozumiem tomu vyjadreniu na jednej strane áno, na druhej strane nie, takže v tomto si treba urobiť poriadok. Čo sa týka témy dĺžky koncipientskej doby, ja vás chcem upozorniť, že dĺžka koncipientskej doby nie je novinka v tejto krajine, nie je to z čias stredoveku je to obdobie rokov 1990 až rok 1996 kedy doba koncipientska bola 5 rokov, sú tu advokáti, ktorí túto dobu absolvovali a nemali žiadny problém s tým, že ju absolvovali a nemajú žiaden problém s tým, že ju absolvovali, sú veľmi spokojní, pretože sa veľa naučili. Mojim cieľom naozaj si uvedomte nie je aby som ja nadržiaval nejakému zužovaniu trhu práce pre advokátov, pre budúcich advokátov to určite nie. Mojim cieľom je zvýšiť kvalitu advokátov. To je prvoradý cieľ pretože advokáti ako poskytujú služby, tak aj sú spokojní klienti, občania. To je podstatné a to akých máme absolventov zo škôl povedala to aj pani poslankyňa Žitňanská je veľmi rôznorodé áno, slušne povedané, takže v tomto smere treba urobiť a občania sú na konci tohto reťazca, reťazca, či sú spokojný, nie sú a či dostanú kvalitnú právnu službu, alebo nedostanú a môžme sa baviť o tom, že koľko ich kvalitných a môžu ísť hneď potom trojročnej lehote, alebo vôbec, alebo nie. Ale systém musí byť nastavený tak, pretože keď máte rýchlosť obmedzenú v jazde na 50 km za hodinu v nejakom úseku tak to nie je kvôli tým dobrým autám, ktoré tade vedia prejsť aj 80 ale kvôli tým starým a pokazeným, ktoré sa pri 60 prevrátia, takže na to sa nastavujú zákony. Takže to som ešte chcel povedať a samozrejme nebránim sa vecnej diskusii, ale naozaj vecnej. Ďakujem pekne.

Žitňanská, Lucia, 2012.09.12 10:05 - 10:07

Ďakujem veľmi pekne, možno krátkou poznámkou pán minister v programovom vyhlásení vlády máte uvedené že pripravíte koncepciu ja sa na ňu veľmi teším, lebo bez koncepcie sa nedá pracovať a ale tá koncepcia musí byť na začiatku na stole, pretože v opačnom prípade netušíme, že či kroky, ktoré robíte dávajú spolu nejaký zmysel, alebo nie. Koncepcia sa nedá predložiť v druhom, treťom alebo v štvrtom roku vládnutia. Rozumiem tomu, že chcete novelizovať hmotno právne a procesné predpisy, ale uvedomme si, problém justície dnes nie je len rýchlosť konania, ale pomery v nej. Pre rýchlosť konania platí, že od roku 2004 na prelome rokov 2004 - 2005 keď začali vstupovať do systému vyšší súdny úradníci a postupne k 1200 sudcom pribudlo 800 dnes už 900 vyšších súdnych úradníkov tak sa každý rok kontinuálne skracuje dĺžka súdneho konania. Ja som pyšná na to, že keď som bola štátna tajomníčka toto sa nám podarilo presadiť, som rada, že sme pridali do systému vyšších súdnych úradníkov v minulom roku a som rada, že tak ako aj po minulé roky aj predchádzajúci rok tento trend každoročného skracovania dĺžky súdnych konaní pokračoval. Ďakujem pekne.

Poliačik, Martin (SaS), 2012.09.12 10:07 - 10:26

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Gábor, hostia, keď sme na začiatku tohto volebného obdobia sa dozvedeli meno pána ministra spravodlivosti, tak sme mnohí až tak poskočili tým príjemným prekvapením, že sa vôbec také niečo mohlo stať a že strana SMER nominovala tak kvalitného človeka na tento pôst. Len to je tak jak malé dieťa keď vidí čokoládový bonbón tiež na začiatku poskočí ale s pána ministra sa nám pomaly stáva taká chilli paprička v čokoláde keď ju človek dostatočne dlho okúsi tak ona začne pomaličky štípať a ja verím tomu, že z toho prostredia z toho prostredia z tej advokátskej komory je veľmi ťažké teraz byť v situácii, keď na každej jednej káve a na každom jednom obede tí starí kolegovia hovoria tak už ťa tam máme, tak pre nás niečo sprav, ale myslím si že v pozícií ministra jednoducho týmto veciam treba odolať a ak odolávate pán minister tak odolávate málo, treba odolávať viac. Ale budem sa venovať zákonu samotnému. Podľa mňa hlavným zámerom tohto zákona je zakonzervovať súčasné súčasné pomery v advokátskom biznise. Zakonzervovať pomery pri ktorých.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

Pán Gábor prosím vás o kľud.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR

Zakonzervovať pomery pri ktorých veľké advokátske kancelárie majú ten najväčší biznis, zakonzervovať pomery pri ktorých doteraz sa vytvorila nejaká štruktúra a bude ťažšie do nej znovu vstúpiť a jednoducho zhoršiť prístup.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

Naozaj vás poprosím o kľud v sále.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR

zhoršiť prístup nových advokátov do trhu s advokátskymi službami. Hlavne je to čo sa týka úpravy okolo advokátskych koncipientov päťročná prax, advokátskym koncipientom môže byť len osoba, ktorá má právnické vzdelanie na prvom aj druhom stupni, advokát môže zamestnať najviac troch koncipientov a musí mať za sebou aspoň päť rokov advokátskej činnosti a to už aj ako samostatný aj v spoločenstve advokátov, toto celé bohužiaľ ale nezabezpečí kvalitu pán minister, zabezpečí iba inú skupinu vybraných ľudí, ktorí do toho trhu budú môcť vstúpiť ale určite to nebudú tí najkvalitnejší.

Po prvé ak budú platiť tieto opatrenia tak ako koncipient, tak či tak bude päť rokov vykonávať presne tie isté činnosti, ako vykonáva teraz tri a jedine ak by zmenil jednu kanceláriu za druhú tak by sa na tom niečo zmenilo a keď si pozrieme napríklad mám tu jeden inzerát na pozíciu advokátskeho koncipienta prečítam vám, že čo taký človek robí. Práca s PC, korešpondencia, pisárske práce, vybavovanie úradných vecí na súde, katastrálnom úrade, živnostenskom úrade, polícií ďalších úradoch a organizáciach, to stále teda dáva zmysel, vypracovanie jednoduchých právnych podaní, preto tam zrejme sedí, vedenie registrov kancelárie to už som si není úplne taký istý. Nákup kancelárskych potrieb a pomôcok, upratovanie priestorov kancelárii zamestnávateľa, starostlivosť včítane bežnej riadnej údržby o motorové vozidlá a technické zariadenie zamestnávateľa a ďalšie práce podľa pokynov zamestnávateľa. Takže v podstate taký advokátsky koncipient v tej kancelárii je taký malý otrok na všetko. Za častokrát 300-350 eur mesačne. A práve vďaka tomu, že školy na Slovensku produkujú tak obrovské množstvo právnikov a každá jedna advokátska kancelária alebo každý samostatný advokát si môže vyberať tak z obrovského množstva, tak jednoducho tí študenti, ktorí nemajú otca advokáta alebo stýka advokáta a nejdú priamo do nejakého rodinného biznisu majú naozaj veľmi ťažkú situáciu, pretože za naozaj mizerné peniaze musia pracovať a robiť pre toho svojho zamestnávateľa prakticky čokoľvek len, aby tú prax mohli nejakým spôsobom získať.

Toto nové upravenie nezaručuje to, že sa medzi koncipientov dostanú len tí najkvalitnejší absolventi a právnici a už vôbec nezaručuje to, že len tí najkvalitnejší sa stanú advokátmi. Dôvodov je viacero. Advokát tak ako v iných povolaniach uprednostní vlastné dieťa pred inými koncipientov, preto sa môže práve posilniť rodinkárstvo v tomto segmente právnických povolaní a hlavne pokiaľ bude platiť pravidlo traja koncipienti na advokáta, tak skôr budeme vidieť tie narastajúce rodinné línie v advokátskych kanceláriách ako vyberanie najkvalitnejšieho možného z toho, čo nám právnické školy ponúkajú. Prax koncipienta závisí aj od toho aké prípady mu advokát mu prideľuje. Okrem obmedzení, ktoré som popísal vyššie, ak koncipient robí len návrhy na platobné rozkazy za nezaplatené faktúry a zakladá sročky a živnosti, tak je úplne jedno, či to robí päť rokov alebo tri roky. Naozaj, tá kvalita jeho vzdelávania v advokátskej kancelárii sa nijakým spôsobom nezmení. A ak advokát nechce školiť koncipienta a robí si z neho upratovačku a starostlivosť o svoje vlastné auto, takisto iba predlžujeme otročinu tohto človeka v tej advokátskej kancelárii, ale ku kvalite jeho vzdelávania to nijakým spôsobom neprospieva. Zvlášť, keď kvalitu vzdelávania má hlavne na starosti komora a nie ten advokát samotný.

Kvôli pretlaku mnohí študenti práva pracujú v advokátskych kanceláriách už pred skončením právnickej fakulty, takže de facto už teraz pracujú v praxi dlhšie ako tri roky. Tí najšikovnejší, o ktorých hovorila kolegyňa Žitňaská predo mnou, robia všetko preto, aby sa vzdelávali na čo najvyššej úrovni už keď sú študentmi a keď k tomu potom pripočítame tú trojročnú prax, tak si myslím, ak ten mladý človek pracuje naplno, tak naozaj je to obdobie postačujúce. Koncipienti sú v súčasnosti veľmi zle platení ako som hovoril, pretože právnikov je tak veľa, že ak nechcú pracovať za nízku odmenu advokáti si môžu vyberať spomedzi obrovského množstva uchádzačov. Navyše túto veľmi nízku mzdu budú teraz dostávať nie tri roky, ale päť rokov po škole, čo v podstate spôsobí, že aj kvalitní právnici sa rozhodnú hľadať možno iné povolanie, lebo si to jednoducho nebudú môcť dovoliť normálnym spôsobom napredovať vo svojich životoch, tak aby uživili seba prípadne svoju rodinu. V súčasnosti mnoho koncipientov musia podporovať počas praxe rodičia. Mnohí z nich to urobia LTT na tie tri roky možnože na tých päť rokov by im to nevydalo. Opäť nezabezpečíme, že sa stane, že advokátmi tí najkvalitnejší, ale to skôr posúvame k tým majetnejším. Ja nevravím, že advokáti z majetných rodín sú slabší alebo horší, ale hovorím, že nezabezpečuje kvalitu, skôr zvyšujeme finančné náklady na to, aby sa niekto advokátom vôbec stal.

Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi citlivou záležitosťou, je postavenie žien v advokátskom remesle. Zoberme si situáciu absolventky práva, ktorá chce mať rodinu, ale predtým ako sa vôbec môže zamýšľať nad tým, že ju ako advokátka uživí po absolvovaní školy, ktorú skončí dajme tomu vo veku tých 24 rokov, 23, keď chcete. Tak najprv musí päť rokov pracovať ako koncipientka za úplne minimálne peniaze. A aj keď spraví tie advokátske skúšky a stala by sa samostatnou advokátkou, tak ďalších päť rokov bude mať len malé prípady, málo peňazí, pretože nemôže zobrať žiadnych koncipientov. Bez koncipientov jednoducho väčšie prípady a väčšiu prácu v tej svojej advokátskej kancelárii nezíska a kvôli tej jednej podmienke, že nie jeden, ale v spoločenstve všetci právnici musia mať päťročnú prax, tak sa ani nemôže pridať k iným advokátom v nejakej spoločnej firme, pretože by jednoducho zamedzil aj im príjmať koncipientov na to obdobie, kým ona tú prax mať nebude. Takže významným spôsobom novela, ktorú máme na stole obmedzuje prístup žien k advokátskej praxi.

Ďalším problém je to, že sa žiadna iná prax než koncipientská prax v advokátskej kancelárii pre budúcich advokátov sa nezapočítava. Čo podľa mňa nie je správne, pretože tak ako existujú iné povolania, ktoré inú prax uznávajú, tak i v právnickom remesle existujú veci, ktorých prax by sa mala, podľa mňa, aspoň čiastočne započítavať do toho, či má daný koncipient alebo študent, či sa mu zvyšujú jeho skúsenosti alebo nie. Napríklad ak pracujete ako inhal správnik alebo vypracúvate zmluvy, zastupujete v konaní pred súdom svojho zamestnávateľa a komunikujete s úradmi to je relevantná prax, ktorá by sa mohla započítavať. Rovnako v prípade vyššieho súdneho úradníka poznáte konanie pred súdom, aj keď z inej strany a tiež je to prax, ktorá by sa dala započítavať. Skúsenosti nazbierané v iných povolaniach môžu byť plus pre advokátsku prax, pretože dávajú prehľad o širokom spektre toho ako to v súdnictve vyzerá a preto takéto opatrenie je možné považovať za nepriamy dôkaz k čomu novela smeruje, a to je obmedzenie prístupu nových právnikov k advokátskemu povolaniu, a to bez ohľadu na kvalitu právnika, ale len preto, že je mladý. Nikde sa nehovorí o organizácii, resp. zvyšovaní kvality úrovne vzdelávania koncipientov zo strany komory. To v tejto novele nenájdeme. Zvýšenú zodpovednosť komory za to, aby zodpovedala, keď už teda je členstvo povinné, za advokátov, ktorých púšťa prostredníctvom advokátskych skúšok na trh tu nie je. Každý kto pozná úroveň seminárov, ktoré pre koncipientov organizuje komora a ktorých absolvovanie je pre koncipientov povinné vie, že tam sa naozaj úroveň vzdelania a teda kvality budúcich advokátov nezvyšuje. Pokiaľ sa teda koncipient nenaučí vykonávať toto povolanie v rámci svojej advokátskej kancelárie komora ho to nenaučí. Potom je ale otázkou, akú efektivitu má vzhľadom na zvyšovanie kvality budúcich advokátov predlžovanie lehoty na to, aby robili len to k čomu ich pustí ich zamestnávateľ. Komora na to nemá žiadny vplyv a navrhované opatrenie je z tohto pohľadu skoro absurdné. Takže, keď už by sme sa mali baviť o tom, aby na trh s advokátskymi službami išli kvalitnejší ľudia, tak minimálne zvýšenie štandardov pre vzdelávanie budúcich advokátov zo strany komory by v takejto novele bolo namieste.

Táto navrhovaná novela prinesie tiež nasledujúce neželané dôsledky pre celé advokátske povolanie ako také. V podstate, ako som už povedal, konzervuje súčasný stav a počet advokátov, pričom to vôbec nerieši to, že už v súčasnosti viacerí advokáti neposkytujú kvalitné právne služby. Zároveň sa tým obmedzí možnosť tých najlepších právnikov dostať sa do tohto povolania, lebo si to nebudú môcť dovoliť finančne pracovať za minimálnu mzdu do 30 alebo niekedy do 34 rokov veku, lebo sú ženy, ktoré majú deti, lebo nemajú rodičov advokátov alebo strýkov advokátov, jednoducho, nepatria k tomu správnemu klanu a tak podobne. Mladí advokáti sa budú musieť stať len malými samostatnými advokátmi bez koncipientov, takže budú musieť prijímať len malé zákazky alebo sa budú musieť dohodnúť s viacerými advokátmi o spoločnom poskytovaní služieb, pretože inak nebudú schopní ponúknuť služby pre väčšie spoločnosti alebo v zložitejších prípadoch, a to úplne objektívne bez ohľadu na kvalitu advokáta samotného. To výrazne narušuje hospodársku súťaž pri poskytovaní advokátskych služieb. Toto opatrenie zároveň zvýhodňuje existujúce veľké a stredné advokátske kancelárie, ktoré majú stabilnú klientelu, alebo jednotliví noví advokáti bez koncipientov jednoducho na takomto trhu týmto kanceláriám nebudú schopní nejakým spôsobom konkurovať. Navyše je, naozaj, proti akejkoľvek logike to, že ak chce advokátska kancelária zamestnávať koncipientov, tak všetci spoločníci budú musieť mať viac ako päť rokov praxe. To je ten prípad, o ktorom som hovoril. To znamená, že keď nám tam zrazu príde spoločník, ktorý tu päťročnú prax nemá aký bude stav? Môže to mať neblahé dôsledky pre novovznikajúce advokátske kancelárie, kde budú objektívne nútení spolupracovať mladí advokáti, pretože inak by nemohli brať väčšie právne prípady, s ktorými sú spojené aj väčšie zárobky, ale aj nároky na ľudský kapitál.

Komplexné alternatívne riešenie, ktoré v súčasnosti nie je presaditeľné by bolo prijať model napríklad, že právnici pracujú na právnické, pripravujúci sa na právnické povolanie by museli absolvovať prax v rôznych oblastiach a povolaniach. Ideálne by zrejme bolo, aby sa spojila príprava pre notárov, exekútorov, advokátov, vyšších súdnych úradníkov, možno prokurátorov a prípadne sa predĺžila a právnik by si vedel vyskúšať všetky povolania a spravil by jednu justičnú skúšku a následne by sa mohol špecializovať v konkrétnom povolaní, ktoré si vyberie. Tam by sme vedeli nejakým spôsobom to obrovské množstvo právnikov najprv premlieť jednotným sitom a až potom ich rozhadzovať to tých jednotlivých právnických povolaní. Zároveň by sa mohla skrátiť teoretická príprava na školách, pretože aj tak mnohí, aj denní študenti pracujú popri škole, pretože právnické fakulty ich evidentne na prax nepripravujú, pričom ale teoretická príprava je pre právnika dôležitá, pretože ho naučí správne myslieť a orientovať sa v právnom poriadku krajiny, v ktorej študuje. Podobný model majú v Nemecku, kde právnici po škole striedajú rôzne povolania a koniec koncov aj vyšších súdni úradníci u nás rotujú po rôznych oddeleniach na súde, aby sa najviac oblastí naučili a potom sa môže špecializovať ako sudcovia na tú konkrétnu oblasť, ktorej sa budú chcieť venovať. V Anglicku, napriek tomu, že ide o úplne iný právny systém, idú do praxe na ročné neplatené alebo štipendiované stáže už po skončení prvého stupňa vzdelávania pre právnikov. Takže v zahraničí existujú modely, z ktorých by sme sa mohli poučiť, ktoré by naozaj zabezpečovali vyššiu kvalitu ľudí, ktorí idú nielen do advokátskeho povolania, ale všeobecne do rôznych právnických povolaní. A myslím si, že inšpirovať sa týmito príkladmi, poprípade sa zamyslieť nad tým aké sú vlastné naše slovenské špecifiká by si zaslúžilo trochu viacej času a nemali by sme hneď na začiatku tak výrazne podľahnúť lobistickým tlakom zo strany súčasnej advokátskej komory. Veľmi vítam poznámku pána Martvoňa, že je ešte priestor na zmenu. Ja dúfam, že hlavne čo sa týka priestoru pre vstup nových advokátov na trh s poskytovaním advokátskych služieb tento priestor využijeme a budú v druhom čítaní ešte ukonané nejaké zmeny. Ale možno najprv by bolo lepšie vrátiť zákon ako taký predkladateľov na prepracovanie a dať mu možnosť to vylepšiť priamo na pôde ministerstva. Preto dávam procedurálny návrh, aby sme túto novelu vrátili predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem.

Brixi, Otto, 2012.09.12 10:26 - 10:28

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, pri všetkej úcte k vám takú znôšku nepravdivých informácií, ktorú ste tu podali taká znôška svedčí iba o tom, že buď ten príspevok mal byť vrcholne demagogický alebo iba nemáte predstavu a načítané to o čom ste hovorili. Niekoľko vyslovene odborných a vecných postrehov. Čo sa týka veľkých kancelárií advokátskych práve tie v súvislosti s touto novelou zákona budú mať najväčší problém, keďže zamestnávajú najviac ľudí a budú musieť venovať a tých ľudí, ktorých zamestnávajú dnes budú musieť nejako prakticky riešiť, keďže budú obmedzení len čo sa týka počtu koncipientov, ktorých budú môcť zamestnávať. Čo sa týka osobne koncipientov, ktorí budú musieť zostať v systéme dlhšie ako tri roky, teda tých navrhovaných päť rokov, tak ja si myslím, že ten kto má úprimný záujem robiť právo bude mať záujem ho robiť dobre a berie to povolanie ako poslanie, tak mu je úplne jedno, či bude v systéme sa vzdelávať tri alebo päť rokov. Ukazujete, že je to vec Čo sa týka osobne, ad hoc koncipientov, ktorí budú musieť zostať v systéme dlhšie ako tri roky, teda tých navrhovaných päť rokov. Tak ja si myslím, že ten, kto má úprimní záujem robiť právo, robiť, má záujem ho robiť dobre a berie to povolanie ako poslanie, tak je mu úplne jedno, či bude v systéme sa vzdelávať tri alebo päť rokov. Ukazujete, že je to vec peňazí. No, je to vec peňazí a je to vec peňazí advokáta. Advokát vychováva a advokát vzdeláva. Čiže ten je zodpovedný za to, aby zamestnanec bol aj patrične tých päť rokov ohodnotený. Čo si myslím, že vie ohodnotiť iba advokát, ktorý je v systéme dlho, má klientelu a vie poskytovať kvalitné právne služby na to, aby mohol zamestnávať ľudí. Čiže to všetko so všetkým súvisí.

Čo sa týka toho vášho inzerátu, tej vašej poznámky, inzerát, ktorý som na sociálnej sieti mimochodom čítal, rovnako ako mnohí iní, aj ja. No, tak presne, je tu záujem komory, aby advokáti a advokátske kancelárie zamestnávali len ľudí, ktorým budú dať reálnu náplň práce. To je cieľom tejto novely, to si myslím. A to, či budú diskriminovaní, ženy, bohatí, chudobní, to si myslím, že to bola len taká poznámka z trucu.

Ak môžem ešte povedať v súvislosti s tým. (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

Martvoň, Anton, 2012.09.12 10:28 - 10:30

Ďakujem pekne. V prvom rade, by som rád privítal na zasadnutí Národnej rady pána Dzurindu, veľmi ma teší, že zákon o advokácii ho zaujal a prišiel medzi nás. Konkrétne.

Jurinová, Eva, podpredsedníčka NR SR

To asi k rečníkovi nebolo.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR

Samozrejme, ospravedlňujem sa. Konkrétne by som sa chcel vyjadriť k pánovi Poliačikovi. No, čo sa týka postavenia žien v advokácii, vraj majú obmedzený prístup. Nesúhlasím s vami. Advokáti, ženy sú rovnako zastúpené a majú rovnaký prístup ako advokáti muži. Jednoducho, sú tam všade rovnaké podmienky, dokonca aj v justícii je viac žien ako mužov a v advokácii je to približne rovnaké.

Čo sa týka rodinkárstva, budem reagovať iba na to, na čo kolega Brixi nereagoval. Čo sa týka rodinkárstva, no práve pri tejto novele si bude musieť advokát uvedomiť, že či chce zamestnávať rodinu alebo expertného pracovníka. Keď bude obmedzené mať troch koncipientov, no tak pochybujem, že ten advokát, keď má možnosť zamestnať iba troch koncipientov, si zamestná tam troch členov rodiny, ktorí v podstate nemusia mať také výkony ako nečlen rodiny.

Čo sa týka nejakých, dá sa povedať, alebo nejakej pracovnej náplne advokátskeho koncipienta, to, čo ste povedali, no, trošku to bolo pritiahnuté. To bol taký extrémny prípad. To máte ako pri súkromnej spoločnosti. Máte asistenta riaditeľa, ktorý robí odbornú robotu a máte asistenta riaditeľa, ktorý umýva autá. Čiže jednoducho je to vždy extrém. Od extrému do extrému. Ja poznám väčšinou koncipientov, čo robia odbornú prácu. No, a jedna vec ma ale teší, že tento zákon o advokácii vás zaujal a konečne ste prešli od heroínu k čili papričkám a k advokácii. Ďakujem.

Gál, Gábor (MOST-HÍD), 2012.09.12 10:30 - 10:32

Ďakujem za slovo, pani Erika. Pán poslanec Poliačik, každý poslanec samozrejme, má právo vystúpiť v pléne Národnej rady k hocijakej téme. Aj téme, ktorej nerozumie. Nehovorím, že tejto téme nerozumiete, ale určite nemáte tie informácie, ktoré sú v pozadí celého, celej advokácie. Vystúpili ste príspevkom, ktorý vám určite niekto, s ktorým vám určite niekto pomohol. Ale vlastne, išli ste len po tej plytkej časti celej problematiky a bohužiaľ, bolo tam dosť neprávd, alebo poloprávd, alebo fakt niektoré vaše úsudky sú absolútne nelogické.

Traja koncipienti maximálne na jedného školiteľa. Ako povedal pán poslanec Brixi, to je presne šité negatívne na veľké firmy, ktoré zamestnávajú desať, dvadsať, tridsať koncipientov bez toho, aby bolo zabezpečené ich školenie. A vôbec to rodinkárstvo, s tým absolútne nemá nič spoločné. Viete, rodinkárstvo v advokátskej kancelárii, keď vám syn, dcéra, síce má právnické vzdelanie, ale nerozumie tomu právu, tak privedie vás na mizinu v advokácii. Stratíte klientov, keď nebudeme mať dobrého právnika.

Praktikanti. Viete, to je to, že keď človek sa chce vzdelávať, tak už na tej škole sa snaží, aby tie vedomosti teoretické doplnil aj praktickými skúsenosťami. A vôbec to nesúvisí už s platom. A ešte, ešte jedna vec na záver, koncipientske školenia, že nič nedávajú. Ja som bol koncipientom. Moji ľudia a ako moji koncipienti chodili na školenia. A viem, čo mi to dalo. Vy ste tam neboli, vy ste na to nechodili. Nesúďte to.

Susko, Boris, 2012.09.12 10:32 - 10:34

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, ja sa asi budem opakovať, s mojimi predrečníkmi, ale predsa len mi to nedá. Pokiaľ hovoril pán poslanec Poliačik o rodinkárstve, no, rodinkárstvo v oblasti advokácie je asi absolútny nezmysel aj preto, čo hovoril môj predrečník. Aj z toho titulu, no, aj keby bolo, ten koncipient musí prejsť advokátskymi skúškami. Keď prejde advokátskymi skúškami, tak sa stáva advokátom a ak sa stane tým advokátom, tak je asi kvalitný človek a či už pracuje v rodine alebo niekde inde, je to, je to jedno.

Čo sa týka toho inzerátu, že sú to v zásade advokátovi otroci, no, pán poslanec, je tu slobodný výber toho koncipienta. Samozrejme, že on koncipient nemusí akceptovať takýto inzerát, nemá povinnosť sa zamestnať u takéhoto advokáta a ten výber je naozaj tak široký, že takéto, z takýchto ojedinelých prípadov nie je možné to generalizovať a robiť, robiť jednoznačný všeobecný záver.

Pokiaľ ide o zvyšovanie nákladov, aby sa niekto mohol stať advokátom, tie náklady, ktoré sa na to vynakladajú sú náklady práve toho advokáta, ktorý toho koncipienta školí. Veď musí mu platiť školenia, musí zaňho platiť poplatok do komory, poistné a tak ďalej. Čiže sú to v prvom rade náklady pre toho advokáta, nie náklady pre koncipienta. Plus, samozrejme, mu musí platiť mzdu.

No, a pokiaľ ide o jednotnú justičnú prax, takéto návrhy, aj koncepcie tu už v minulosti, v minulosti boli na stole. Len treba si uvedomiť, že asi to prakticky nie je možné a realizovateľné, pretože sa tu kombinuje, kombinuje verejná sféra so súkromnou sférou a neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom (Ukončenie vystúpenia časomierou.)

Poliačik, Martin, 2012.09.12 10:34 - 10:36

Tak najprv na, aj pána Gála aj pána Brixiho, čo sa týka veľkých kancelárií, je pravda, že to sú tie, ktoré, ktoré zamestnávajú veľké množstvo koncipientov, ale zároveň majú veľké množstvo advokátov a sú to kancelárie, ktoré mnohé z nich nebudú mať, nebudú mať problém si to rozdeliť medzi advokátov, ktorých v tej kancelárii majú.

Pán Martvoň, ja som nehovoril o tom, že ženy majú teraz zlé postavenie v advokátskej praxi, ja hovorím, že sa im zhorší. A to presne z toho dôvodu, ktorý, ktorý som povedal tých päť rokov, pre ženu, ktorá chce mať deti, stále odďaľuje možnosť založenia rodiny a ďalších päť rokov, v ktorých jednoducho nebude môcť ako samostatná advokátka zobrať koncipientov a tým pádom zase bude tráviť v práci oveľa viacej, oveľa viacej času, než by možno chcela. Jej zase posúva tú hranicu a tým pádom mnohé ženy si rozmyslia, že či chcú sa venovať naplno advokátskej kariére alebo či si chcú zakladať rodinu. Takže ja neargumentujem proti postaveniu žien v advokátskej praxi teraz, ale tvrdím, že na základe zmien, ktoré prináša táto novela tak sa postavenie žien v advokátskej praxi zhorší. A všeobecne je pravda, že nie som priamo z právnického prostredia, ale dávam si záležať na to, aby som, aby som prípravu na schôdze konzultoval s viacerými ľuďmi, ktorí sa v ňom pohybujú a môžem potvrdiť, že väčšinu tvrdení, ktoré ste dnes počuli v mojom prejave, mám od ľudí, ktorí buď sú priamo v prostredí koncipientskej praxe alebo advokátskych kancelárií. Ďakujem.

Borec, Tomáš, 2012.09.12 10:37 - 10:40

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána Poliačika. Pán poslanec samozrejme tunák, vyslovil určité tézy, tak ako aj ostatní poslanci. Ja sa pripájam k tomu, že nie celkom s dobrými informáciami pracoval, pretože potom tie výstupy samozrejme tiež nie sú v poriadku.

Po prvé. Otázka toho, že či je znevýhodnený mladý advokát, keď urobí advokátske skúšky, tak, ako to prezentoval pán Poliačik, je samozrejme nezmysel, pretože napriek tomu, že nemôže vychovávať koncipientov, pretože nemá z akých skúseností samozrejme vychádzať, pretože výchova koncipientov znamená, že vychovávam a predávam skúsenosti a tie samozrejme žiadne nemá. Takže ich nemá odkiaľ zobrať. Takže je úplne logické, že ich ani nemôže dávať. Ale napriek tomu nie je znevýhodnený oproti advokátom, ktorí jednoducho môžu mať advokátskych koncipientov. Pretože zákon pamätá aj na takú skutočnosť, že advokát si môže zamestnať aj tzv. odborných zamestnancov, čo môžu byť právnici. Takže žiadna konkurencia a nevýhoda v tomto prípade, pán poslanec neexistuje.

Čo sa týka otázky inzerátu, ktorý ste spomínali. Veľmi dobrá poznámka a chcem vás teda, týmto informovať všetkých, že konkrétne ten advokát alebo advokátka, ktorá tento inzerát podala, je disciplinárne stíhaná momentálne Advokátskou komorou. Pretože je to naozaj priestupok voči advokátskym predpisom.

Čo sa týka platby, alebo mzdy advokátskych koncipientov, tak je logické, že mzda sa odvíja od trhových podmienok a keďže je veľa koncipientov, tak aj mzdy sa odvíjajú od počtu koncipientov. Napriek tomu si dovolím povedať, že ak si dobre pamätám z vlastnej praxe, tak minulý rok bola priemerná mzda podľa profesie alebo neviem koho v tejto konkrétnej oblasti okolo 660 euro. Takže tvrdiť, že pracujú všetci ako muchli za minimálnu mzdu je samozrejme zavádzajúce. Napriek tomu ešte chcem povedať, že vo veľkých a úspešných kanceláriách sú omnoho lepšie platení a majú omnoho vyššie platy. Takže nezavádzajme a nehovorme, že sú tu len otroci, ktorí robia za minimálnu mzdu. Aj keď sú aj také prípady, že advokát jednoducho neplatí takého koncipienta, ktorý príde a žiada, že chce byť ako koncipient aj zadarmo, prípadne dokonca je ochotný za to aj zaplatiť. Takéto situácie vznikajú a sú len dôsledkom trhového stavu. Taký trh je.

Čiže toľko som chcel povedať. Čo sa týka tých opatrení, že traja koncipienti maximálne na jedného advokáta, má to veľmi dobrý, rozumný dôvod. jednoducho advokát je ten, ktorý zodpovedá za výchovu koncipienta a nie je prakticky možné, je to overené praxou, aby viac ako troch koncipientov naraz dokázal zodpovedne pripraviť na advokátske povolanie. Takže v tomto smere je to len opäť spôsob ako zvýšiť úroveň a kvalitu vzdelania koncipientov. Ďakujem pekne v tejto chvíli.

Martvoň, Anton, 2012.09.12 10:40 - 10:41

Ďakujem pekne pani Erika. Ja by som chcel reagovať na pána ministra v tom zmysle, že plne súhlasím s tým čo povedal, ale s jednou vecou, na ňu chcem upozorniť. Myslím si, že nie je dobré v našom systéme, keď advokátsky koncipient robí zadarmo, alebo si dokonca ešte za to platí. Je to nežiaduci stav, ktorý ako aj pán minister, dobre poznamenal, vznikol z trhu ako takého a možno tu je dôvod, alebo tu je priestor pre nás poslancov aj pre ministerstvo, aby samozrejme aj Slovenská advokátska komora riešila tento problém, ktorý je dlhodobý a aby sa zamedzilo teda takýmto stavom, že bude advokátsky koncipient niekde robiť zadarmo, alebo dokonca si ešte za to platiť. je to nežiaduce.

Borec, Tomáš, 2012.09.12 10:40 - 10:41

Ďakujem pekne. Je fakt, že je to neprijateľný stav. Samozrejme, Advokátska komora, pokiaľ viem robila v tomto smere kroky. Len viete, tam kde niet žalobcu, niet sudcu. to znamená, že samozrejme, nikto sa k tomu oficiálne nechce priznať, pretože jednoducho advokátsky koncipient to nechce urobiť z jednoduchého dôvodu, lebo chce byť koncipientom a advokát má lacnú alebo zadarmo pracovnú silu. Čiže v tomto smere je veľký problém zistiť vôbec, že kto takýmto spôsobom postupuje. Napriek tomu si myslím, že to treba riešiť. Ďakujem.

Beblavý, Miroslav (SDKÚ-DS), 2012.09.12 10:41 - 10:59

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď hovoril pán poslanec Poliačik, zvažoval som chvíľu, či vôbec vystúpiť, keďže v mnohých bodoch, aj keď nie vo všetkých budem hovoriť o tom istom.

Priznám sa, jednak neuviedol niektoré, myslím si relevantné fakty. Jednak ten spôsob reakcie ma utvrdil v tom, že je potrebné o niektorých, istých veciach stále diskutovať, aby sme zabránili možno určitým, či nedorozumeniam alebo manipuláciám, ktoré sa v tejto diskusii dejú.

Než však pristúpim k samotnej téme, dovoľte mi kolegov upozorniť, ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že článok tohto ústavného zákona, ktorý náš výbor vykonáva hovorí o tom, že verejný funkcionár, ak vystupuje vo veci v ktorej má osobný záujem, mal by na to upozorniť, nemusí sa nijak obmedziť v tom čo hovorí ani ako hlasuje, ale mal by na to upozorniť. Zo všetkých vystupujúcich, zatiaľ, či už v rozprave alebo vo faktickej poznámke tak urobila len pani poslankyňa Žitňanská. Ja nebudem tu nikoho teraz paušálne ani súdiť ani analyzovať, kto má osobný záujem na tejto novele, či už z jednej alebo z druhej strany, teda kritický alebo pozitívny. To je vecou samozrejme individuálnou, jednotlivých poslancov, ich iných prác a funkcií. Len chcem teda povedať, že nezabúdajme na to, ale mne neobmedzuje to nejako možnosť vystupovania ani možnosť hlasovania, len je dobre, keď aj verejnosť vie ... ja nebudem tu nikoho teraz paušálne ani súdiť, ani analyzovať, kto má osobný záujem na tejto novele, či už z jednej alebo druhej strany, teda kritický alebo pozitívny. To je vecou, samozrejme, individuálnou, jednotlivých poslancov, ich iných prác a funkcií, len chcem teda povedať, že nezabúdajme na to, neobmedzuje to nijako možnosť vystupovania ani možnosť hlasovania, len je dobré, keď aj verejnosť vie, kto tu má aké svoje miesto v tejto veci. A táto klauzula, ktorú chceme zdôrazniť (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) v ústavnom zákone práve preto, že osobná skúsenosť je na jednej strane veľmi cenná vec. To znamená, že určite advokáti majú čo povedať zákonu, advokácii, alebo aj koncipienti, alebo aj klienti právnych služieb. To znamená, cieľom nie je to, aby sme zavreli ústa tým, ktorých sa priamo týka niektorá právna úprava. Cieľom je, len aby sme vedeli, kde ich omína topánka v tej právnej úprave a samozrejme potom mohla verejnosť posúdiť, do akej miery je ten argument vedený osobným, verejným alebo akým mixom, takže bez nejakých ... (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) chcem na to upozorniť, lebo môže to byť aj neskôr identifikované, ako problém.

Ale teraz k samotnému meritu veci. Tiež nie som právnikom tak, ako kolega Poliačik, ale napriek tomu cítim aj potrebu a poviem vám, cítim sa aj kvalifikovaný vystúpiť k tomuto návrhu v jednej vete, ja budem hovoriť len o tej jednej veci. V ostatných sa kvalifikovaný necítim. A to je práve spomínané predloženie koncipientskej praxi na päť rokov zo súčasných troch. Venujem sa tomu ako človek, ktorý sa venuje problematike verejného záujmu, za akých okolností môže úzky skupinový záujem prevalcovať verejný záujem a venujem sa aj otázke mladých ľudí a ich zamestnanosti, ich práv a ich budúcnosti. Takže z týchto uhlov si dovoľujem vystúpiť.

Musím povedať, že som zaznamenal tú takú veľmi asertívnu, až trochu agresívnu reakciu na vystúpenie pána poslanca Poliačika, ktorá tu nastala zo strany zástupcov rôznych právnických záujmov. Tak ale chcem povedať, že pokojne, kolegovia, reagujte tak aj na mňa, ale upozorňujem, že na rozdiel od pána Poliačika nebudem taký zmierlivý a nenechám si od vás tie niektoré veľmi agresívne a arogantné veci, ktoré ste mu povedali a ktoré niekedy možno boli zaslúžené, ale vo viacerých prípadoch určite neboli. A teraz k meritu veci. Tri otázky treba riešiť.

Prvá je, či pán minister mal predložiť tento návrh z hľadiska jeho osoby. Druhá otázka je, či je táto novela potrebná, užitočná, odôvodnená a v koho záujme je jej schválenie. A tretia otázka je, čo táto novela znamená pre mladých ľudí na Slovensku.

Prvá otázka je, či mal tento návrh predkladať práve pán minister Borec. Pán minister, ako už bolo spomenuté aj predrečníkmi, vy požívate ten a určite aj minule, kým ste sa stali ministrom, ste požívali vysokú vážnosť medzi ľuďmi, ktorí sa s vašou prácou stretli. Určite nie ste človek, ktorý prišiel do politiky "zarobiť", alebo sa v nej inak diskreditovať a preto aj na vás používam možno prísnejšie kritériá alebo prísnejšie otázky, ako na niektorých iných politikov. Takže, prosím, berte to takto, nie ako výraz nejakého hanobenia vašej osoby, ale naopak vychádzajúc z tohto faktu a v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, či vy považujete naozaj úplne vhodné, aby ste ako čerstvý expredseda komory existujúcich advokátov jeden z prvých zákonov presadzoval práve takýto zákon, ktorý tak jasne je v záujme vášho bývalého, nechcem povedať zamestnávateľa, lebo ste boli predsedov stavovskej organizácie, ale teda vašej bývalej organizácie a je teda aj vás ako bývalého a budúceho advokáta.

Ako tu bolo už spomenuté na rokovaniach s ministerstvom, a v predchádzajúcej vláde ste advokátsku komoru zastupovali spolu s tajomníkom práve vy, to znamená, že boli ste na tej strane konkrétneho záujmu. Teraz, ako minister, ste pomerne rýchlo predložili túto novelu do parlamentu, tak moja otázka je, či to považujete za vhodné týmto spôsobom urobiť, aké to môže mať následky na dôveru verejnosti v tom, že vláda a ministerstvo spravodlivosti zastupujú všeobecný a verejný záujem a nie záujem niektorej konkrétnej skupiny právnych profesií.

Už len ako pikošku spomeniem, že návrh novely zverejnenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní mal vo svojej elektronickej verzii uvedeného ako autora istého Petra Kalatu ako spoločnosť istý SAK, pričom zhodou okolností Peter Kalata je riaditeľ odboru vnútorných vecí Slovenskej advokátskej komory.

Parafrázujúc však redaktora Sme, Lukáša Filu je takmer jedno, či novú verziu zákona o advokácii napísali v komore priamo, ako to naznačujú vlastnosti wordovského dokumentu, alebo či sa na jej príprave priamo podieľalo aj ministerstvo. Podstatné je, že obsah návrhu vyzerá presne tak, ako keby si ho písali advokáti sami. Z tohto hľadiska, pán minister, patrí a platí moja otázka, či to naozaj považujete za vhodné, ako ste zatiaľ postupovali z hľadiska dôvery verejnosti, to, že máte zastupovať len verejný záujem.

Druhá otázka: v koho záujme je táto novela, je potrebná, užitočná a zdôvodnená? Veľký americký politológ Mancur Olson už pred niekoľkými desaťročiami prišiel s teóriou zlyhania kolektívneho konania, kde sa pokúšal vysvetliť, ako je možné, že v demokratickom systéme sa nie vždy rozhodne v záujme väčšiny a naopak, sa často rozhodne v záujme úzkej menšiny. On na to nepotreboval ani korupciu, ani nejaké iné argumenty, ktoré tiež, samozrejme, niekedy platia. On jednoducho len hovoril, že ak je menšina veľmi motivovaná a každý člen tej menšiny má konkrétny, hmatateľný, výrazný prospech z nejakého kroku, ale náklady toho kroku pre spoločnosť sú väčšie, ale sú rozptýlené medzi milióny občanov, tak každý člen tej menšiny je veľmi motivovaný bojovať, ale každý člen tej väčšiny je takmer demotivovaný. Inými slovami, ak práve rôzne komory, skupiny profesné...

(prepis časti vystúpenia tu nie je na stránke NR SR kompletný, ak si chcete pozrieť celé vystúpenie, nájdete ho aj TU)

Beblavý, Miroslav, 2012.09.12 10:58 - 10:59

...povedal tie vracania peňazí advokátom sú podpultové, lebo sú nelegálne aj dneska, to znamená, že to vaše číslo hovorí o tom, koľko oficiálne sú platení koncipienti. V ňom sa vôbec nezachytávajú všetky tie protitoky peňazí, lebo tie z definície nemôžme zachytiť, takže ak by ste robili anonymný prieskum, aký je reálny čistý príjem koncipientov a urobili by ste ho dôveryhodným spôsobom, prijal by som to číslo. Toto číslo, ktoré hovoríte, nie preto, že by ste ho vy falšovali, žiadnym spôsobom, to samozrejme akceptujem, ale preto, že nevystihuje ten nelegálny a podlegálny protitok peňazí od koncipientov k advokátom, ktorí ako ste sami priznali, sa deje. Z tohto dôvodu vás chcem upozorniť na vládny záväzok, kde vláda povedala, že sa sústredí na mladú generáciu, na rozvoj využívania vedomostného a tvorivého potenciálu, na zvýšenie požiadaviek na jej adaptibilitu a odbornú zdatnosť, neviem, ako to predloženie tejto praxe k tomu za týchto okolností prispeje, a keďže si myslím, že naši mladí ľudia nemajú byť nevoľníkmi systému, niet trhu, ktorý ste tu tak radi spomínali, paradoxne zrazu vám trh strašne nevadil, len ste zabudli povedať, že to nie je trh, ale že je to váš regulovaný monopol, ktorý ste si vytvorili, tak nemyslím si, že by mali byť nevoľníkmi tohto regulovaného monopolu a verím, že splníme funkciu opozície, ktorou je kričať tak hlasno, aby sa vláda zľakla a od tohto svojho zámeru ustúpila, už sa nám to v pár veciach podarilo a verím, že sa nám to podarí aj v tejto. Ďakujem pekne.

(Potlesk.)

Martvoň, Anton, 2012.09.12 10:59 - 11:01

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Beblavý, no vy ste asi jediný poslanec, ktorý začína svoje vystúpenia s vyhrážkami. Zjavne to potvrdzuje to, že v tej téme sa necítite doma. No ale budem reagovať. Vy ste nám spomínali tu, že v podstate výsledkom týchto podmienok, ktoré sa tam objavujú v tom zákone o advokácii, je určité vylobovanie, nebude to regulovať trh, ani ponuka, ale bude to proste čisto iba lobing a budú koncipienti nevoľníkmi. No ako myslím si, že obdobné obmedzenia alebo podmienky majú aj iné povolania, ale to nechcem povedať, chcem povedať to, vám vôbec nevadilo, že keď vy ste pripravovali zákon o sociálnom poistení a vytváral sa druhý pilier, tak povinný vstup tam mali mladí ľudia bez toho, že by sa mohli vôbec rozhodnúť, či tam vstúpiť, či nie? Im ste zaviedli povinný vstup do druhého piliera. Vtedy vám to nevadilo. Teraz zrazu hľadáte argumenty, že ako to je a prečo vám to vadí.

Druhá vec. Spomínali ste tu nejaký osobný záujem, s ktorým sa môžme dostať my poslanci zo Smeru alebo aj ostatní do konfliktu s ústavným zákonom. No ja sa chcem spýtať, ako to bolo potom pri novelách zákonov o vysokých školách a školských zákonoch, keď vy ste kedysi podnikal v školstve a robíte v školstve, nič také som nepočul, že by ste tam spomínali, že máte nejaký záujem, alebo máte nejaký osobný vzťah k danej problematike. Myslím si, že je to scestné, to, čo ste povedali, je to môj osobný názor, lebo potom by sa tu žiaden lekár nemohol vyjadrovať k zdravotníckym zákonom a žiaden bývalý podnikateľ by sa nemohol vyjadrovať k živnostenskému zákonu alebo obchodným zákonom, alebo hospodárskym zákonom. Toľko z mojej strany, dovolím si iba skonštatovať, že vy ste proste polyhistor.

Hlina, Alojz, 2012.09.12 11:01 - 11:03

Ďakujem veľmi pekne. Príspevky pána Beblavého sú takým príjemným osviežením a všimol som si, že často krát pracuje takým systémom komparácie, porovnávania, jednoducho povedané, systémom, že ako to robia inde. Ja si tiež myslím, že toto je dobrá cesta. Mňa často krát premkne obava, keď počujem slová priekopnícke, pionierske a neviem čo, lebo to v našich končinách nikdy nedopadlo dobre, keď sme takúto ambíciu mali. Nie že by som teda našej krajine neveril, ale naozaj nikdy to nejako slávne nedopadlo a pán Beblavý to veľmi pekne porovnal, že ako to robia, alebo ako to funguje alebo ako je to v iných krajinách a z toho jasne vyšlo úplne dokázateľne, že znova by sme sa mali posunúť niekde na úplne hranu, čo tomuto, myslím si, že nesvedčí. Ja si ešte dovolím takú malú poznámku, že táto metóda komparácie alebo nejako porovnávania ako to robia inde, zdá sa, nie je pracovnou metódou našej vlády a naša vláda, zdá sa, že nechce týmto systémom pracovať a dokonca si možno za určitý čas aj zistíme, že sa ho bojí, lebo keby sme pracovali týmto systémom, tak zistíme, že inde to robia ináč a lepšie a dôkazom toho je aj to, že napríklad včera sme neschválili ten môj v zásade nevinný návrh, aby sme sa pozreli, že ako robia a teraz ho nazvem ten zákon tak, ako správne by sa mal volať, to znamená mýtno čipový zákon a nie zákon o IDS, čiže toto ste odmietli, čiže nechceli ste vedieť ako to robia inde a dokonca vás ani nezaujímalo, že koľko to prípadne inde v iných krajinách bude stáť. Čiže toto ma mrzí, metóda komparácie, metóda porovnávania bola celkom dobrá metóda. Ďakujem.

Viskupič, Jozef (OľaNO), 2012.09.12 11:03 - 11:05

Ďakujem. Mal som pocit teraz, že tvoje vystúpenie zaujíma strašne veľa poslancov, ale je jedenásta hodina, takže ide hlasovanie. Jeden moment z vystúpenia. Mňa tak isto pri návrhu tohto zákona prekvapilo to, že tento zákon predkladá sociálno - demokratická vláda, ktorá často hovorí o ochrane pracujúcich a tých, čo ťahajú za kratší koniec. Vieme, že prax týchto koncipientov býva tak ako si spomínal vo vystúpení často buď v poddanskom alebo nevoľníckom vzťahu a ja by som teda v tomto duchu nabádal aj pána ministra, či by sa v duchu sociálno demokratických tradícií nezamyslel nad tým, aby bola aj do zákona zapracovaný štatút o tom, koľko ten koncipient by mal mať minimálnu mzdu. Štatút minimálnej mzdy v nasledujúcich bodoch programu v Zákonníku práce budeme preberať a tuná tak ako si spomínal vo vystúpení sa mi zdá, že odrazu má čosi riešiť ten nenávidený trh, ten, ktorý nevie vyriešiť nič, myslím si, že koncipienti ťahajú za kratší koniec, z tvojho pohľadu sú uvaľovaní do nevoľníctva, takže nabádam aj pána ministra týmto, aby neuvaľoval budúcich možno kolegov do nevoľníckeho vzťahu na 5 rokov, ale ochránil ich napríklad tým, že bude stanovená ich minimálna mzda na nejakej úrovni. Ďakujem.

Poliačik, Martin, 2012.09.12 11:05 - 11:07

Miro, ďakujem za tvoj príspevok. V zásade ukázal to, že tu máme dve videnia toho problému. Jedno je z vrchu, zo strany už zabehnutých advokátov, ktorí nejakým spôsobom riešia svoju situáciu a druhé je to videnie zo spodu ľudí, ktorí sa na ten trh tlačia a chcú naň nejakým spôsobom presadiť. Ja si myslím, že oba tie pohľady sú legitímne a relevantné, ale mali by byť vyrovnané. A presne ako si povedal vo svojom príspevku, ten zákon, ktorý máme teraz na stole, je asymetrický. Oveľa viacej prihliada na potreby advokátskej komory a advokátov samotných, než na potreby ľudí, ktorí sa chcú medzi nich zaradiť a nejakým spôsobom sa na trhu presadiť a myslím si, že na to, aby táto právna úprava naozaj bola užitočná, bude potrebné ju v druhom čítaní, ak sa do neho dostane, zmeniť a tú asymetriu vyrovnať, pretože zatiaľ skôr ten návrh hovorí o tom, že treba súčasný stav zakonzervovať a trh nechať rozdelený medzi tých hráčov, ktorí už na ňom sú, než pustiť naň novú krv, nových ľudí a zaoberať sa viacej kvalitou ešte pred tým, než sa naň dostanú. Takže ešte raz opakujem, myslím si, že oveľa viacej zodpovednosti za to ako vyzerajú právnici, ktorí vstupujú na trh, by malo byť na samotnej komore, na spôsobe akým advokátov vzdeláva a akým spôsobom ich skúša a ak tam sa vytvorí dostatočne silné sito, tak potom mnohé z vecí, ktoré sú pomenované ako problémy, by sme riešiť nemuseli. Ďakujem.

Beblavý, Miroslav, 2012.09.12 11:07 - 11:09

Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, opakovane opakuje sa situácia, kde reagujete na moje vystúpenie v rozprave a nájdete v ňom veci, ktoré v ňom nikto iný nenašiel, načúvajúcich vrátane spoluposlancov vašej strany alebo iných ľudí rovnako, teoreticky dotknutých a ktoré tam ani neboli. Alebo ktoré sú úplne dezinterpretáciou alebo nepochopením toho, čo bolo povedané, keďže je to váš individuálny problém a pocit, dovolím si pokračovať v domnienke, že je to problém prijímača a nie vysielača, ale ponúkam vám, že ak chcete o tých témach diskutovať, kedykoľvek som vám k dispozícii aj mimo rokovania, aby sme si to vyjasnili.

Pokiaľ ide o to, čo povedal Jofo Viskupič, práve problém, Jofo, je v tom, že sú tam dva toky. Oficiálny, kde samozrejme aj koncipienti majú nárok na minimálnu mzdu podľa zákona ako každý iný, len v tých situáciách, keď sa nič neplatí, je to formálne, proste oni podpíšu, že niečo dostali, alebo keď sa to náhodou pošle, tak to vrátia zase na účet alebo nejako v keši, to znamená a toto nevyrieši zákonom. Toto sa nedá vyriešiť, bohužiaľ, zákonom, lebo to je presne situácia, že keď vytvoríš reguláciou vynútený dopyt po niečom, tak jednoducho ak ten dopyt je veľký, ako musí byť tu a bude ešte väčší, keď 5 rokov budú musieť tam všetci byť, tak jednoducho o to väčší bude dopyt robiť to aj zadarmo, alebo teda za to aj platiť, najmä u tých čo si to môžu dovoliť. To znamená akokoľvek by som povedal hodnotovo podporujem to, čo hovoríš, myslím, že to riešenie čo si povedal by tomu reálne nepomohlo. Takže ale si cením, že aspoň na tejto strane sály sa zamýšľame nad tým, čo reálne robiť pre tých ostatných, než pre tých existujúcich advokátov a dovoľte mi povedať jednu vec, ktorá sa týka nielen advokátov, týka sa mazákov na vojne a všetkých ostatných, týka sa profesorov na vysokých školách, vždy je dôležité nevytiahnuť za sebou rebrík, keď už raz po ňom vyleziem. Je to veľmi ťažké, lebo je veľmi lákavé, keď už som vyliezol, vytiahnuť ten rebrík, ale je etickou zodpovednosťou každej profesie to nerobiť a je to aj etickou zodpovednosťou nás to tu nedopustiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Paška, Pavol, 2012.09.12 11:07 - 11:09

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zdroj a foto: Národná rada SR 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 6540

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: