Možno vás zarazil názov môjho príspevku, no opäť vo mne vzkypela žlč, keď vidím, ako sa snaha legislatívcov o zrýchľovanie súdnych konaní míňa účinku len z dôvodu flagrantného ignorovania procesných predpisov zo strany niektorých sudcov. Keď som sa opýtal sudcu konajúceho v mojej veci, prečo nevyužil inštitút rozsudku pre zmeškanie, keď má na to splnené všetky podmienky, len mykol plecom, že „on sa rozhodol inak a bodka". Obsiahly osemstranový rozsudok som tak obdržal po mesiaci od jeho vyhlásenia (uznávam, že v zákonnej lehote), ale neviem pochopiť, prečo musel byť čas sudcu resp. vyššieho súdneho úradníka využívaný takto neefektívne, keď súd mohol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie a venovať tak písomnému vyhotoveniu rozsudku možno 10 minút.
Myslím, že pri kogentnosti ustanovení § 153a, § 157 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (plné znenie ustanovení si prečítajte na spodku tohto článku), súd musí rozhodnúť rozsudkom pre uznanie či vydať skrátený rozsudok. Vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 114 ods. 5 a § 153b OSP) je síce legislatívou ponechané na vôli sudcu (arg.: „môže súd rozhodnúť"), neviem prečo by tak nemal urobiť, ak považuje skutkový stav za nesporný (§ 153b ods. 3 OSP), teda ak žalobe napokon vyhovie v celom rozsahu.
Ako veriteľ, teda žalobca mám podľa môjho názoru procesné právo voči súdu na to, aby pri splnení zákonom predpokladaných podmienok, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (§ 114 ods. 3 a 5 a § 153b OSP) alebo rozsudkom pre uznanie (§ 153a OSP), prípadne aby vyhotovil rozsudok bez odôvodnenia (§ 157 ods. 3 a 4), ergo nebude spis zbytočne stáť pri sudcovi alebo vyššom súdnom úradníkovi za účelom napísania niekoľkostranového odôvodnenia rozsudku, o ktoré nemá nikto záujem a zároveň sa nebude dávať dlžníkovi – žalovanému ďalší priestor pre prípadné obštrukcie vo forme podávania odvolania (porovnaj § 202 ods. 1 OSP, ktoré upravuje zúžený rozsah dôvodov pre podanie odvolania v prípadoch rozsudkov pre zmeškanie a uznanie). Podstatná je pre mňa rýchlosť. Rovnako tak súdy opomínajú pri konsenze účastníkov ohľadom merita veci položiť účastníkom zásadnú otázku: „Keďže ste s rozhodnutím súdu spokojní, vzdávate sa odvolania voči rozsudku?" Keď to súd opomenie, ja ako žalobca strácam reálne minimálne ďalší mesiac času, keďže zbytočne plynie odvolacia lehota (15 dní + čas administratívnych úkonov).
Vnútorné revízie súdov by sa teda mali zamerať pri svojich kontrolách aj na to, ako súdy dodržujú legislatívu, ktorá má smerovať k zjednodušeniu a zrýchleniu konaní, nakoľko neexistuje iný spôsob, ako ich donútiť využívať možnosti resp. plniť povinnosti, ktoré im právna úprava ukladá. Ignorovanie inštitútov občianskeho procesného práva zo strany súdov negatívne vplýva na vymožiteľnosť práva. Z akého dôvodu sa teda mení legislatíva, hľadajú sa spôsoby a cesty pre zrýchlenie konaní, keď ju v konečnom dôsledku súdy, teda orgány aplikácie práva nedodržiavajú, a to bez možnosti akéhokoľvek postihu?
Ja ako veriteľ a žalobca mám na aplikáciu týchto inštitútov procesné právo. Zároveň chcem poďakovať tým sudcom, ktorí využívajú všetky možnosti, ktoré im legislatíva ponúka, vydávajú skrátené rozsudky pre zmeškanie, uznanie, bez odôvodnení, nakoľko týchto sudcov považujem za progresívnych, ktorí nemíňajú moje peniaze a môj dôležitý čas na vypracovávanie siahodlhých a zbytočných odôvodnení rozsudkov v prípadoch, keď je dlžník sám pasívny alebo dokonca svoj dlh uznáva. Niektorí sudcovia totiž akokeby zabúdali, že sú tu pre nás, t. j. občanov a podnikateľov, a nie sú samoúčelným úradom.
No a keby sa ešte (samozrejme pri plnom využívaní súčasných legislatívnych možností) odstránil lapsus bývalej ministerky spočívajúci v zrušení možnosti rozhodovať drobné spory bez pojednávania a zároveň zaviedla finančná hranica pre prípustnosť odvolania, bol by to viditeľný krok pre odstraňovanie prieťahov a zvyšovanie vymožiteľnosti práva.
Citované predpisy
§ 114 ods. 5 OSP
Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
§ 153a ods. 1 OSP
Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
§ 153b ods. 1 OSP
Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
§ 157 ods. 3 a 4 OSP
Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
§ 202 ods. 1 OSP
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ilustračné foto: internet
Súvisiace články
- NÁZOR: Zrušme info zákon, v podstate je zbytočný
- NÁZOR: Rozkazné konanie na súdoch je zbytočné
- NÁZOR: Zákon o štátnej službe je v rozpore s Ústavou SR
- NÁZOR: Čo priniesla novela infozákona
- Formálne žaloby na manželov a ex-manželov musia skončiť
- Zamestnanec súdu ako opatrovník – prežitok?
- Čo by mohlo reálne pomôcť justícii alebo pomenovali sme to pravým menom
- Kto asi dostane váš súdny spor na stôl