NÁZOR: Nezávislosť, nestrannosť a zodpovednosť

Súčasný stav slovenskej jurisdikcie je podľa viacerých svetových pozorovateľov ako aj slovenských neziskových organizácii v žalostnom stave, pričom vo svetových rebríčkoch sa slovenské súdnictvo a vymožiteľnosť práva na Slovensku pohybuje často na úrovni afrických rozvojových štátov a neraz aj na priečkach pod nimi. Tieto fakty o Slovensku mu robia negatívnu reklamu vo svete, ale najväčší dopad tejto skutočnosti spočíva v tom, že akýkoľvek potenciálny investor zaujímajúci sa o Slovensko kvôli jeho historickému a geo-politickému umiestneniu, ihneď „schladne" po tom, čo sa všade dočíta o fungovaní slovenskej justície a o vymožiteľnosti práva na Slovensku. Neraz stačí na zmarenie investorskej možnosti pre Slovensko aj negatívna skúsenosť nejakej partnerskej spoločnosti, ktorá má potenciálny záujem investovať svoje peniaze na Slovensku. Táto negatívna reklama Slovenska sa vezie so Slovenskom po celom svete, a preto je nepochopiteľné prečo sa naši poslanci NR SR, prípadne vláda vážnejšie nezaoberá týmto vážnym problémom.

Keď ma niekto právny problém väčšinou si vyhľadá advokáta zapísaného v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory. Schválne uvádzam väčšinou, nakoľko sú aj jednotlivci, ktorí si povedia, že právny problém riešiť nebudú buď vôbec, alebo sebestačne, čo má v praxi ešte horšie a často aj nenávratné následky.

Tá skupina ľudí, čo sa rozumne rozhodne pre právnu pomoc a zastupovanie advokátom, má vždy väčšie šance na úspešné vyriešenie právneho problému ako tá skupina, ktorá sa nedá prípadne nechce nechať zastupovať advokátom. Pokiaľ advokát spĺňa všetky zákonné náležitosti pre výkon svojho povolania a spĺňa aj morálne a etické predpoklady, je zaručené, že pre svojho klienta je ochotný urobiť maximum, čo je schopný, avšak v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Nie je to len o odmene advokáta, ale aj jeho reputácii do budúcnosti ako aj o jeho uspokojení z dobre vykonanej práce a pomoci svojmu klientovi. Vždy je tu však nežiaduci faktor, s ktorým sa každý advokát pôsobiaci v Slovenskej republike stretáva pravidelne a to súdny systém Slovenskej republiky.

Legislatívne je súdnictvo Slovenskej republiky upravené pomerne podrobne viacerými právnymi predpismi. Sudca má byť v zmysle právnych predpisov nezávislý a nestranný a konať v zmysle právnych predpisov. Určite sa nejeden advokát stretol s prípadom, ktorý sa javí byť jednoduchým z pohľadu právnych predpisov SR, avšak konajúci sudca príslušného súdu rozhodol z nepochopiteľných príčin pravdepodobne aj v rozpore s právnymi predpismi, predloženými dôkazmi, prípadne aj v rozpore s odôvodnením jeho rozhodnutia vo veci samej.

Problémom konania niektorých slovenských sudcov (česť výnimkám) v takýchto prípadoch je práve zlá (nezávislá) interpretácia pojmov „nezávislosť" a „nestrannosť". Je verejným tajomstvom, že stať sa sudcom na Slovensku je možné viac-menej iba na základe dobrých známostí z okruhu niektorých popredných predstaviteľov justície, prípadne na základe iných pre tento účel prospešných kontaktov. Na základe tejto skutočnosti (ako aj po splnení iných zákonných náležitostí a absolvovaní výberového konania) sa nový a vymenovaný sudca môže len ťažko považovať za nezávislého a nestranného v pravom slova zmysle. Iné „útoky" na nezávislosť a nestrannosť sudcu však vymenovaním adepta na sudcu za sudcu, nekončia, ale len začínajú počas výkonu jeho súdnej praxe. Bežnými „útokmi" na výkon súdnej praxe v SR sú aj neraz korupcia, klientelizmus a neznalosť slovenských právnych predpisov.

Celý problém ohľadom nesprávneho výkonu súdnej praxe zo strany niektorých slovenských sudcov ako aj riadna vymožiteľnosť práva na Slovensku by sa dal jednoducho vyriešiť implementáciou zákonných ustanovení, ktoré by na Slovensku stanovili sudcom personálnu (osobnú) zodpovednosť za ich výkon súdnej praxe ako aj za ich rozhodnutia vo veci samej, pričom by sa musel zákonne stanoviť aj spôsob ako by sa reálne a účinne vyvodzovala personálna zodpovednosť voči takýmto sudcom, ktorí kazia dobrú povesť nie len svojim kolegom, ale aj Slovensku ako takému.

Každý človek v bežnom živote nesie personálnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a preto sudcovia by nemali byť z takejto zodpovednosti vylúčení zákonom, obzvlášť, keď nerozhodujú o svojom živote, ale o životoch a problémoch iných obyvateľov Slovenska. V rámci ukladania trestov sudcom za nesprávny výkon súdnej praxe a rozhodovania vo veci samej by mala byť zákonom stanovená aj možnosť uložiť sudcovi, ktorý preukázateľne závažne pochybil pri svojej sudcovskej činnosti, aj doživotnú stratu možnosti vykonávať funkciu sudcu v budúcnosti, tak ako je to zákonmi upravené aj pri iných právnických povolaniach. V súčasnosti znáša zodpovednosť za rozhodnutia sudcov v niektorých zákonom stanovených prípadoch štát, pričom je táto zodpovednosť kompenzovaná len peňažnou náhradou vzniknutej a preukázanej škody, ak by teda vôbec bolo preukázané akékoľvek pochybenie sudcu v týchto zákonom stanovených prípadoch, vzhľadom na komplikovaný a nie zrovna nestranný priebeh tohto konania.

Nezodpovedanou otázkou taktiež je prečo majú opätovne občania SR platiť zo svojich peňazí vyzbieraných štátom prostredníctvom rôznych daní za pochybenie sudcov z titulu ich výkonu povolania, navyše keď ktokoľvek rieši svoje právne problémy musí zaplatiť súdny poplatok štátu, znášať trovy konania ako aj právneho zastúpenia a ten istý sudca, ktorý nenesie personálnu zodpovednosť, ešte poberá aj nie zrovna malý plat, často vo výške aj niekoľko tisíc eur.

Pokiaľ nebudú sudcovia podliehať personálnej zodpovednosti za výkon svojej funkcie a za ich rozhodnutia, dovtedy môžu advokáti robiť v zmysle právnych predpisov čokoľvek pre svojho klienta, avšak výsledok bude vždy neistý a „vinník" tohto konečného stavu nepotrestaný. Z toho dôvodu musia aj klienti advokátov pochopiť, že aj keď sú často v práve a pokiaľ sa nenájde iniciatíva z ľudu na zmenu tohto zhubného stavu, dovtedy bude výsledok súdnych konaní neistý a reputácia Slovenska vo svete značne otrasená.

JUDr. Pavol Kollár, advokát