Slovenskému súdnictvu dôveruje približne 29% občanov a k zvýšeniu dôvery neprospievajú antidiskriminačné žaloby sudcov či aktuálne aj žaloby niektorých sudcov o vysoké odškodnenie za tzv. kauzu Bonanno. Vo včerajšej relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy sa téme spravodlivosť a stav slovenského súdnictva venovali poslanci JUDr. Róbert Madej (SMER-SD) a doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. J.S.D. (v súčasnosti nezaradený, predtým za KDH).

„Keby sme hovorili, že všetko v justícii je v poriadku tak, ako v iných sférach spoločnosti, určite by sme nehovorili pravdu." uviedol Róbert Madej úvodom. Uviedol, že si váži prácu viac ako 1200 sudcov, prácu 3355 zamestnancov súdnictva, ktorí sa ročne musia boriť s nápadom viac ako 289 000 vecí, teda sporov, ktoré občania majú. „V justícii je čo zlepšovať, avšak ľudia v justícii robia veľa."

„Vláda sa spolieha na to, že ľudia majú iné starosti, ako trápiť sa nad tým, že v štáte nefunguje základná spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Každého dnes zaujíma, či bude mať robotu, či za ňu dostane primeranú odmenu a či si za tú odmenu bude môcť dovoliť všetko to, čo potrebuje." uviedol Radoslav Procházka. Podľa neho vláda robí chybu, keď na výkon spravodlivosti a rovnosť pred zákonom úplne kašle. „Reálny problém spočíva v totálnej nepredvídateľnosti a nespoľahlivosti miestneho právneho prostredia. Investori sa sem boja prísť, ale nie kvôli daňovej sadzbe, ale kvôli obave, už potvrdenej skúsenosťou, že ich tu niekto ogabe a miestny právny systém s tým nič nedokáže urobiť. Nedostatok efektívnej spravodlivosti ohrozuje našu ekonomiku a hoci nepriamo, ale predsa berie ľuďom prácu a vláda tomu buď nechce alebo nedokáže rozumieť." dodal Procházka.

Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF), najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva, ktorá v rebríčku 144 hodnotených krajín zaradila Slovensko na 140. miesto. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny Európskej únie, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko a Grécko.

V správe sa hodnotilo podľa Madeja obdobie, keď „pani Žitňanská chcela rozhodovať o tom, kto bude na Slovensku sudcom a kto nie, keď sa zmenili zákony, aby pani ministerka vedela ovplyvňovať aj zloženie disciplinárnej komisie, nielenže dá na niekoho disciplinárny podnet, ale si ho aj odsúdi prostredníctvom svojich nominantov. Keď sa brutálnym spôsobom politizovalo súdnictvo a nakoniec tento veľký statusový zákon skončil na ústavnom súde a doteraz čakáme na rozhodnutie ústavného súdu. Politizácia súdnictva a hašterenie medzi najvyššími predstaviteľmi exekutívy a súdnictva nepomohlo dôvere v súdnictvo"

Podľa Procházku je situácia zlá 20 rokov. Problémom súčasnej vlády je podľa Procházku veľmi nízka odbornosť a veľmi nízka kompetentnosť. „Vláda nad touto krajinou stráca kontrolu a stráca ju preto, lebo nerozumie jej súčasným potrebám. Uznávam, že predošlá vláda štyroch až šiestich strán mala veľké problémy s efektivitou súdneho rozhodovania, ale aspoň na viacerých miestach sedeli ľudia, čo vedeli čo treba robiť."

Témou ďalšej diskusie boli tiež žaloby sudcov o vysoké odškodné za fotografie v kauze tzv. Bonanno ako aj trestné oznámenie predsedu Najvyššieho súdu na sudcov Ústavného súdu SR. Madej uviedol, že „akýkoľvek právny prostriedok ochrany práv komukoľvek nemôžete odoprieť, ale jeho použitie je súčasne podmienené aj jeho zodpovednosťou za to, aký bude výsledok, respektíve aké budú ďalšie následky."

Záznam celej relácie si vypočujte TU.

Zdroj: rozhlas.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk