Poviem to takto. Som taký šťastný, že jedine na tomto portáli sa konečne začalo hovoriť o téme nedostupnosti internetového pripojenia (a aj o ostatných viditeľných problémoch v justícii), že musím reagovať. Možno som naivný hlupák, ale v súdnictve už robím nejaký ten rok a to, že sa neviem dostať k relevantným informáciám ma zožiera už dobre dlho. Tak som si zaobstaral svoj notebook s internetovým pripojením, čím som sa stal na našom súde "styčným bodom" pre celú administratívu ako aj pre úradníctvo, nakoľko riešim problémy súvisiace s nedostatkom informácií - adries, judikátov, dokonca pre súdneho doručovateľa som zisťoval cez google maps, kde sa nachádza ulica, kde má doručiť zásielku, lebo o nej nemal ani páru. Vážená verejnosť, toto všetko robím z vlastných prostriedkov a popri svojej práci. Možno si niektorí poviete, že som hlupák, že to robím, veď to má zabezpečiť súd, ale mne to proste nedá, ak niečo nefunguje alebo niekto povie, že sa to nedá urobiť, ja mu poviem, že sa to dá, v súdnictve sa dá množstvo vecí, len to stroskotáva na demotivácii. Smutné však je, že táto moja snaha je skôr podupávaná zo strany tých, ktorí by to mali práveže oceniť, mne nie je problémom zaplatiť si nejakých pár eur a byť osožný, avšak pravdepodobne za pár týždňov súdnictvo opustím, lebo tu sa snaha a pracovitosť naozaj neodpúšťa. Tu musíte len nevytŕčať z davu. Ak vytŕčate aj pozitívne, t. j. snahou, budete odpísaní.
Po prečítaní poslednej novely Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, ktorú pripravila odchádzajúca ministerka spravodlivosti som opäť len neveriacky pokrútil hlavou. Znovu nedomyslené...
Jedným z cieľov tejto novely je zvýšiť hospodárnosť občianskych súdnych konaní, a to okrem iného aj tým, že súdy by na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti nepriberali hneď znalcov, ale v prvom rade by takéto skutočnosti zisťovali prostredníctvom odborných vyjadrení, pričom ako príklad dôvodová správa uvádza okrem iného aj zisťovanie cien nehnuteľností dopytom na realitné kancelárie. Nejdem sa na tomto mieste zaoberať úvahou o (ne)možnosti využitia takýchto vyjadrení v občianskej súdnej praxi, zaujala ma v tejto súvislosti iná skutočnosť.
Je viac než pravdepodobné, že úkony, akými sú zisťovania trhovej ceny nehnuteľností dopytmi na realitné kancelárie, budú spadať do agendy vyšších súdnych úradníkov, keďže ich primárnou úlohou je odbremeňovať sudcov od úkonov odborno-administratívneho charakteru. Poviete si, áno, zatiaľ má všetko hlavu a pätu. Vyšší súdny úradník si otvorí vyhľadávač Google, nájde si kontakty na realitné kancelárie, osloví ich s otázkou na cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania a štát v konečnom dôsledku ušetrí len v jednom súdnom spore stovky eur, ktoré by ináč tiekli do vreciek „nenažratých" súdnych znalcov. Každý spravodlivo nespokojný občan zatlieska tejto múdrej zmene a v hlave opäť prehodnotí rozhodnutie, ktoré urobil pred pár dňami za volebnou plentou.
Táto idylická vízia rozumného smerovania novelizácie má jednu drobnú nedokonalosť. Ak nepracujete v súdnictve a náhodou čítate tento článok v stoji, tak si z bezpečnostných dôvodov radšej sadnite. Drvivá väčšina zamestnancov súdov (s výnimkou sudcov) nemá prístup ku Googlu ani inému vyhľadávaču, a teda taká samozrejmá a jednoduchá vec, ako je vyhľadanie realitnej kancelárie na internete sa v 21. storočí stáva v slovenskej justícii nerealizovateľná. Nie páni a dámy, toto nie je žart ani fáma, toto je každodenná realita na slovenských súdoch. Absencia internetu nespôsobuje problémy len pri vyhľadávaní osôb, firiem, ale napríklad aj adries štátnych inštitúcií v zahraničí. Pre asistentku senátu je v práci prakticky nemožné zistiť napríklad adresu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v Českej republike a podobne. Informácie, ku ktorým je potrebné sa okamžite dostať, aby súdne konania boli rýchle, hospodárne a efektívne, zostávajú pre zamestnancov súdov, ktorí ich potrebujú, nedostupné. Zopár povolených internetových stránok bohužiaľ nedokáže pokryť požadovanú potrebu informácií.
Tí zodpovednejší vyšší súdni úradníci, asistenti či tajomníci, ktorým to proste nedá a ktorí chcú za sebou nechať kvalitnú prácu, pod ktorú sa môžu s kľudným svedomím podpísať, si zisťujú potrebné informácie za svoje náklady aj mimo pracovného času, nakoľko v budovách súdov čas zastal (čo sa týka prístupu k internetu) asi pred dvadsiatimi rokmi.
Súvisiace články
- Formálne žaloby na manželov a ex-manželov musia skončiť
- Čo by mohlo reálne pomôcť justícii alebo pomenovali sme to pravým menom
- Zamestnanec súdu ako opatrovník – prežitok?
- NÁZOR: Rozkazné konanie na súdoch je zbytočné
- NÁZOR: Dívajte sa, kým sa dá
- Ako by politici menili justíciu?
- Populizmus alebo diletantstvo?
Nový príspevok
Pre neveriacich: Je to pravda v justícii zastal čas. Možnosti techniky aspoň tej finančne nenáročnej nemôžme využívať. Počítače nám slúžia len ako písacie stroje. Obava nadriadených že zamestanec strávi celý pracovný čas na internete nie je namieste. Kto nemá záujem pracovať prefláka pracovný čas aj iným spôsobom. Kontrolovať treba výkon zamestnanca a nie brániť mu v práci nedostupnosťou k informáciám. A neustále dopyty na informácie ktoré su prakticky všeobecne známe len sa k nim nemáme ako dostať to nás priam "motivuje k práci"