ANDREJ KISKA: Prezident by nemal mať politickú minulosť

Na zelenej lúke vybudoval úspešné firmy vo viacerých štátoch a vytvoril pracovné príležitosti pre tisíce ľudí. Po ukončení podnikania založil neziskovú organizáciu Dobrý Anjel, ktorá je v súčasnosti najväčšou charitatívnou organizáciou na Slovensku. Riadi sa heslom „Kto veľa od života dostal, mal by to životu aj vrátiť." Je prvým oficiálnym kandidátom na prezidenta do prezidentských volieb v roku 2014, v ktorých chce uspieť aj bez politickej podpory. S filantropom a manažérom Andrejom Kiskom (1963) sa rozprával Edmund Horváth.

Ste bývalým podnikateľom, založili ste spoločnosti Triangel a Quatro, pričom ako sám uvádzate, pri podnikaní ste sa stretávali s mnohými negatívnymi javmi, spôsobenými zle fungujúcim štátom. Ako by ste tieto javy pomenovali?

Ako podnikateľ som sa stretával s tým, že štát namiesto toho, aby firmám pomáhal, skôr im svojou byrokraciou a zlými opatreniami, napríklad v daňovej politike, hádzal pod nohy polená. Veľkým problémom je aj vymožiteľnosť práva. Poznám množstvo prípadov, kedy slušní podnikatelia museli svoje firmy zatvoriť len preto, že sa k svojim pohľadávkam voči podvodníkom nedostali, pretože sa súdne konania naťahovali niekoľko rokov alebo súd dokonca rozhodol v ich neprospech.

Boli tieto javy aj dôvodom ukončenia vašej podnikateľskej činnosti?

Určite nie. Skôr som sa chcel v živote posunúť ďalej. Už počas podnikania som pociťoval veľkú nespravodlivosť. Mal som pocit, že som od života veľmi veľa dostal, kým niektorí ľudia, nie vlastnou vinou, nielen, že toľko šťastia nemali, ale život im pripravuje oveľa ťažšie skúšky. Verím, že je morálnou povinnosťou úspešných ľudí vrátiť spoločnosti aspoň časť toho, čo od života dostali. V roku 2005 som si preto povedal, že ukončím podnikanie a začnem sa venovať tomu, čo má, podľa mňa, v živote najväčší význam – pomáhať druhým.

Bezpochyby boli vami založené spoločnosti celoslovensky úspešné, poskytli ste prácu tisíckam ľudí, takže sa zrejme dá úspešne podnikať aj v podmienkach slovenskej reality.

Ak má človek dobrý produkt, ide po svojej ceste, je vytrvalý a má aj trochu šťastia, môže byť samozrejme jeho podnikanie úspešné. Pre úspešnú ekonomiku je však dôležité, aby štát vytváral predpoklady na to, aby sa darilo všetkým firmám, či živnostníkom. A to sa najmä v poslednej dobe nedeje.

Tvrdíte, že korupcii sme pomohli vzniknúť my sami, keďže sme ju prijali ako súčasť nášho sveta a uverili sme politikom. Je teda vôbec korupcia riešiteľným problémom? Slovensko je predsa malá a nie príliš bohatá krajina, kde sa stále bude väčšina snažiť pomôcť sebe a svojej rodine.

Som presvedčený, že áno. Predovšetkým je dôležité, aby sme každý začali od seba. Aby sme v každodennom živote netolerovali ani tú tzv. malú korupciu. Aby prestalo byť normou uplácať lekárov, zamestnancov na úradoch, policajtov a pod. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby sa ľudia, ktorí spravujú tento štát, politici, vysokí štátni úradníci a sudcovia správali rovnako zodpovedne. Aby šli príkladom. V tomto smere som optimista. Väčšina ľudí na Slovensku je predsa čestných. Ale na zásadnú zmenu potrebujeme veci zmeniť zhora. Nie nadarmo sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Potrebujeme do politiky dostať nových, čestných a schopných ľudí.

Pri hľadaní príčin korupcie dôjdeme určite k tomu, že jedným z hlavných problémov sú enormne nízke reálne mzdy na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami únie.

Základnou príčinou korupcie určite nie sú nízke mzdy, ale zmýšľanie ľudí a nefungujúci systém. Korupčne sa správajú tí, ktorí majú v rukách moc. Či už je to politik alebo štátny úradník. Nie nevyhnutne ľudia s nízkymi mzdami. Ak ľudia i naďalej budú považovať korupciu za normu správania, ak nebudú otvorene korupciu odmietať, zmena nenastane ani zvyšovaním príjmov. A má to aj druhú stranu mince. Som presvedčený, že práve korupcia je veľkou brzdou zvyšovania životnej úrovne.

V čom spočíva podľa vás problém slovenského súdnictva? Verejnosti mienite predostrieť svoje predstavy zmien v súdnictve. Aké konkrétne skúsenosti máte so súdmi?

Nezávislosť, objektívnosť, profesionalita a rýchlosť súdnictva je jedným zo základných pilierov dobre fungujúcej spoločnosti. Nám k tomu veľa chýba, hoci väčšina sudcov sú spravodliví a čestní ľudia. Úlohou dneška je zlepšiť prostredie pre zamestnávateľov, aby sa Slovensko stalo konkurencie schopným z pohľadu investorov a podnikateľov. Nízka vymožiteľnosť práva, ktorú som už spomínal, je jedným z kľúčových faktorov, aby zahraničné investície a nové, domáce podnikateľské nápady na Slovensku našli uplatnenie. Preto zmeny, ktoré by som navrhol a pripravoval so špičkovými odborníkmi, by sa ako prvé dotýkali práve tejto problematiky.

Snahu o odstránenie prieťahov v konaniach, zrýchlenie a zefektívnenie súdnych konaní má každá vláda, každý zákon však aplikujú do praxe ľudia, teda sme pri otázke motivácie. Ako manažér máte s otázkou motivácie určite bohaté skúsenosti. Čo z podnikateľského prostredia by sa malo určite udomácniť v štátnej správe?

Myslím, že najdôležidejšie je, aby štátna správa, štátni úradníci pochopili svoju profesiu ako službu ľuďom. Takto som podnikanie vždy chápal ja. Ďalšou vecou je, že štát by mal byť spravovaný tak, ako dobre fungujúca firma. Zodpovedne a s vidinou dlhodobých cieľov, nie s vidinou jedného politického cyklu.

Založili ste neziskovú organizáciu Dobrý Anjel, ktorá pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou ťažkého ochorenia dostali do finančnej tiesne. Vybudovali ste najväčšiu charitatívnu organizáciu na Slovensku. Idú filantropia a slovenská politika dokopy?

Ak by každý politik bol svojim srdcom aj filantrop a svoju úlohu bral ako službu ľuďom, tak by sme žili v podstatne lepšej spoločnosti. Naopak, posun od filantropa k politike u mňa bol logickým dôsledkom toho, že sa stretávam so zlyhávaním štátu s desivými následkami pre občanov, ale zároveň vidím, že charita má svoje limity. Už Gándhí skonštatoval, že kto chce skutočne pomáhať ľuďom, tak nakoniec musí vojsť do politiky.

Prezident je súčasťou výkonnej moci a vzhľadom na jeho právomoci je skôr osobou reprezentujúcou Slovensko navonok. Myslíte, že samotná autorita prezidenta postačuje k tomu, aby prezident vedel pretaviť svoje predstavy do reality?

Právomoci prezidenta sú jasne dané ústavou. Som presvedčený, že sú dostatočné na to, aby dokázal ovplyvňovať dianie na Slovensku. Musia byť však splnené dve podmienky. Prezident musí byť nestranný, musí bojovať za záujmy všetkých občanov a nehájiť záujmy len jednej politickej strany, resp. úzkeho okruhu ľudí. Po druhé, prezident musí aktívne využívať svoje právomoci. Úloha prezidenta nesmie skĺznuť len do pozície ceremoniára.

Podľa vás prezident nepotrebuje politickú podporu? Či už pri samotnej voľbe ako aj pri presadzovaní svojich zámerov?

Prezident je volený občanmi a aj svoje účty musí skladať im. Rozumiem tomu, že politici by boli radi, aby som roky sedel v parlamente a bol ako oni. A to ja presne nechcem. Problém vidím v tom, ak je kandidát na prezidenta politickým kandidátom. Súčasný prezident a jeho vykonávanie činnosti je presne obrazom toho, ako to vyzerá, keď je prezident neformálnym členom jednej politickej strany. Ak má byť prezident objektívny a nezávislý, tak by nemal byť členom žiadnej politickej strany a nemal by mať politickú minulosť. Pri presadzovaní zámerov je samozrejme dohoda s politickými stranami veľmi dôležitá. Tá by však nemala vychádzať z toho, či je prezident za dobre s tou ktorou politickou stranou, ale na základe ponúkaných riešení.

Nemyslíte, že aktívne a verejné hodnotenie parlamentu a vlády, či kritika ich krokov, hoci akokoľvek dobre mienená a konštruktívna, je skôr úlohou politickej opozície?

Prezident má objektívne hodnotiť nielen prácu parlamentu a vlády, ale aj postoje a návrhy opozície. Dnes ľudia často nevedia, kto má pravdu. Mala by existovať len jedna zdravotná poisťovňa? Sú zmeny v druhom pilieri správne? Opozícia, tak ako funguje na Slovensku, zásadne kritizuje skoro každý návrh vládnucich strán a chýba tu ďalší, nezávislý názor. Podľa ústavy je prezident garantom riadneho chodu ústavných orgánov. Preto je veľmi dôležité, aby sa k ich fungovaniu aktívne vyjadroval.

Prezidenti po svojom vymenovaní častokrát udeľujú amnestiu. Má v európskej demokracii 21. storočia hromadná milosť ešte svoj význam?

Nie. Rozhodovať o vine a nevine je úlohou nezávislého súdnictva. Myslím si však, že inštitút milosti v rukách prezidenta význam má. Z humanitárnych dôvodov, napríklad v prípade ťažkej choroby, by som ju za určitých okolností udelil aj ja.

Slovensko traumatizuje kauza nevymenovania generálneho prokurátora prezidentom. Ako kandidát na prezidenta, aký máte postoj k tejto kauze?

Určite by som pána Čentéša za generálneho prokurátora vymenoval.

Malo už Slovensko nezávislého a nestranného prezidenta?

Na pánovi Kováčovi som si vážil jeho odvahu postaviť sa Mečiarovi, pán Schuster bol ostrieľaný politik, ale osobu skutočne silného, nezávislého prezidenta sme ešte nemali.

Máte svoj politický vzor?

Filozoficky mi bol blízky Václav Havel. Aj keď z manažérskeho pohľadu by som veľa vecí urobil inak.

Na záver otázka na odľahčenie, ako relaxujete a nabíjate sa toľko potrebnou energiou?

S mojou druhou manželkou vychovávame dvoch malých beťárov, synčeka a dcérku. Je to veľká radosť. Veľa času preto trávim s rodinou. Okrem toho veľmi rád čítam, snažím sa prísť na to, ako funguje tento svet, a stretávam sa s ľuďmi. 

Foto: Archív A. K.