Utorok, 25. jún 2024 | meniny má Tadeáš , zajtra Adriána
Predplatné
Utorok, 25. jún 2024 | meniny má Tadeáš , zajtra Adriána

Konkurz a reštrukturalizácia

Prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania zahraničným veriteľom; odlišný vzhľad elektronického formulára

Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

Zmena osoby veriteľa v konkurznom konaní

Ak dôjde k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu, postupník sa stáva účastníkom konkurzného konania až právoplatnosťou uznesenia o potvrdení prevodu pohľadávky na postupníka podľa § 25 ods. 5 zákona o konurze. Od tohto momentu je postupník ako nový veriteľ oprávnený vykonávať procesné práva v konkurznom konaní. Takýmto právom je aj podanie námietky poradia pohľadávky v konkurznom konaní podľa § 96 ods. 3 zákona o konkurze proti oddelenej podstate. Pokiaľ došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky a príslušný súd nerozhodol o potvrdení prevodu pohľadávky, aktívne vecne legitimovaný na podanie námietky poradia pohľadávky proti oddelenej podstate je postupca ako pôvodný zabezpečený veriteľ.

Účinky insolvenčného konania medzi členskými štátmi

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim právom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Tieto kolízne normy majú platiť pre hlavné insolvenčné konanie, ako aj pre vedľajšie insolvenčné konania. Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje.

Spriaznená osoba v konkurznom konaní

Existencia spriaznenosti či nespriaznenosti konkrétneho veriteľa nie je vždy nesporná, preto nie je možné prisvedčiť názoru konkurzného súdu, že na jej ustálenie nie je potrebné žiadne rozhodnutie a postačuje procesný úkon, prostredníctvom ktorého sa dotknutému veriteľovi neumožnení hlasovať na schôdzi veriteľov, resp. konštatovanie spriaznenosti uskutočnené správcom (napriek tomu, že v posudzovanom prípade v zozname pohľadávok táto skutočnosť nie je uvedená). Ak by sa ústavný súd stotožnil s názorom konkurzného súdu o tom, že správca takýmto postupom nepochybil, malo by to za následok vytvorenie stavu, kedy by ústavný súd odobril odňatie práva veriteľa a spravodlivý proces, pretože takýto veriteľ by bol bez rozhodnutia súdu jednak vylúčený z vplyvu na priebeh daného konkurzného konania a jednak by sa tým významným spôsobom ovplyvnilo aj uspokojenie jeho pohľadávky. Takýto úkon správcu by navyše nemusel vychádzať zo správneho vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý proces ešte viac zvýrazňuje.

Zánik práva vymáhať pohľadávky voči reštrukturalizačnému dlžníkovi

I. Účinky zverejnenia reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku podľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v podobe zániku práva vymáhať pohľadávky voči reštrukturalizačnému dlžníkovi a v podobe zániku riadne a včas neprihlásených zabezpečovacích práv viaznucich na majetku reštrukturalizačného dlžníka sa vzťahujú len na tie pohľadávky a zabezpečovacie práva, ktoré je možné prihláškou prihlásiť v reštrukturalizácii. II. Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku nedochádza k zániku zabezpečovacích práv zriadených na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ak je zabezpečovacím právom zabezpečená pohľadávka tretej osoby odlišnej od reštrukturalizačného dlžníka. III. Zabezpečovacie práva zriadené na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ktoré zabezpečujú pohľadávku tretej osoby, zostávajú účinnosťou reštrukturalizačného plánu nedotknuté za predpokladu, že zabezpečený veriteľ (t. j. obligačný veriteľ tretej osoby) nevyslovil súhlas, aby sa jeho právne postavenie riešilo v reštrukturalizačnom pláne.

Poctivý zámer dlžníka

Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu.

Rozličné účinky rozhodnutí súdu v konkurznom konaní voči rôznym účastníkom

Rozhodnutie všeobecného súdu preskúmavané v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže porušovať základné práva a slobody jedného účastníka konania, no voči inému účastníkovi môže byť z hľadiska jeho základných práv a slobôd úplne bezvadné. Jeden a ten istý rozhodovací proces totiž môže slúžiť ako prostriedok ochrany viacerých hmotných práv, a preto rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré je nezákonné alebo je výsledkom ústavne nekonformného výkladu, sa môže negatívne dotknúť hmotného práva určitého účastníka konania, hoci iné hmotné právo iného účastníka zostane celkom intaktné.

Predmet incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky

Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú.

Účinky vyhlásenia konkurzu, konkurencia právomoci dovolacieho súdu a konkurzného súdu

Kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením majetku dlžníka vylučuje individuálne postupy, a práve z tohto dôvodu § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovujú, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a že v takto prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním takéhoto návrhu stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Dikcia zákona o konkurze a reštrukturalizácii pritom nerozlišuje, či úpadca vystupoval na strane žalobcu alebo žalovaného, a nie je relevantné ani to, v akom štádiu sa nachádza prebiehajúce súdne konanie (prvostupňové, odvolacie, dovolacie). Jediným referenčným kritériom prerušenia súdneho konania je, že sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 1 ustanovuje, že súdne konanie sa prerušuje, táto procesná norma je prekážkou ďalšieho konania dovolacieho súdu, ktorý v dôsledku zákonného prerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže vo veci meritórne rozhodnúť, a to ani vtedy, ak zistí, že dovolanie je dôvodné a je na mieste zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu. Subjektívna ne/vedomosť dovolacieho súdu o prerušení konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom. De lege lata pritom platí, že súd môže v prerušenom konaní pokračovať iba na návrh správcu, ktorý sa takto stáva dominus litis a jedine od jeho iniciatívy závisí prípadné pokračovanie v prerušenom konaní (§ 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Reťazenie schôdzí veriteľov, konverzia reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie

Konverzia reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie a následný konkurz predstavuje ústavne relevantný determinant kvality základného práva dlžníka ako účastníka reštrukturalizačného konania na súdnu ochranu. Niet pochýb, že z dvoch ťažiskových právom aprobovaných spôsobov riešenia úpadku dlžníka podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda z konkurzu a reštrukturalizácie, je pre dlžníka šetrnejším práve reštrukturalizácia. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv; § 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu (I. ÚS 200/2011). Nemožno teda porovnávať podobu súdnej ochrany poskytovanej dlžníkovi v procese reštrukturalizácie na jednej strane a v procese likvidačného konkurzu na strane druhej. Podoba súdnej ochrany v jednom i v druhom prípade má vlastné právne dopady na ďalšie pôsobenie dlžníka v podnikateľskom prostredí, ako aj na jeho majetkovú sféru. Všeobecný súd je tak povinný skúmať splnenie podmienky pre využitie právomoci podľa § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii so zreteľom na rozdielnosti, ktoré z každého z dvoch základných spôsobov riešenia úpadku dlžníka vyplývajú, ale aj so zreteľom na požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi právom chránenými záujmami dlžníka a právom chránenými záujmami jeho veriteľov (m. m. III. ÚS 72/2010). Ak tak dotknutý všeobecný súd neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu. Formulovaná požiadavka spravodlivej rovnováhy v procese poskytovania súdnej ochrany dlžníkovi na jednej strane a veriteľom na strane druhej súvisí podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade aj s príkazom rešpektovať už konštatovaný šetrnejší charakter reštrukturalizácie voči dlžníkovi. Okresný súd pri posudzovaní naplnenia dôvodu podľa § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol povinný v medziach príslušnej zákonnej regulácie uprednostniť zachovanie reštrukturalizačného režimu na úkor likvidačného režimu konkurzu. Pravdaže, ústavný súd tu zdôrazňuje podmienku „v medziach príslušnej zákonnej regulácie“, pretože sa stotožňuje s názorom okresného súdu o prísnosti dôvodov konverzie reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. Uprednostnenie zachovania reštrukturalizačného konania teda nemôže mať podobu vybočenia z medzí daných zákonnou reguláciou. Pokiaľ však táto priestor na úvahu konajúceho súdu pripúšťa, potom podľa názoru ústavného súdu má všeobecný súd vychádzať z výkladu, ktorý zachová reštrukturalizačné konanie na úkor konkurzného konania.

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: