Ústavné právo

Ustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať tak, že vo vzťahu k súdu koná pozemkové spoločenstvo, nie výbor. Pozemkové spoločenstvo koná prostredníctvom výboru, ktorý je jeho štatutárnym orgánom.

Ústavný súd SR pokladá útočnú komunikáciu právneho zástupcu použitú v ústavnej sťažnosti za neakceptovateľnú, a v úradnom styku považuje zdvorilé vyjadrovanie sa rešpektujúce rozdielne názory všetkých zúčastnených strán, za základnú formálnu požiadavku.

Pokiaľ advokát podá elektronické podanie s autorizáciou v presvedčení, že táto je perfektná, teda v súlade s osobitným predpisom, je neprimerane prísne a príliš formalistické neumožniť mu tento nedostatok spočívajúci v mylnom využití zdokonaleného elektronického podpisu napraviť.

V prípade viacerých náhradníkov poslancov, ktorí nastúpili na neuplatňované mandáty súčasne, ak dôjde k opätovnému uplatneniu mandátu poslanca, môže dôjsť k situácii, že náhradníkovi s „lepším“ poradovým číslom zanikne mandát skôr ako inému náhradníkovi s „horším“ poradovým číslom.

Úspech strany v konaní z hľadiska náhrady trov sa posudzuje z hľadiska jej úspechu vo veci samej, nie z pohľadu jej úspechu v čiastkovej otázke procesnoprávneho významu.

Ústavný súd posudzoval otázku, či platnosť zmluvy môže byť posudzovaná ako právna otázka v konaní o dovolaní.

Ústavný súd SR vo svojom náleze priblížil ústavne konformný výklad pojmu "dobromyseľnosť držby" pri nadobudnutí vlastníckeho práva.

Ústavný súd SR sa vyjadril k otázke možnosti povolenia obnovy konania v prípade, ak v skutkovo totožnej veci nebol navrhovateľ súčasne účastníkom konania pred ESĽP, ktorý však vyslovil porušenie dohovoru vo veci iného sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom náleze vyjadril k účinkom doručenia písomnosti v civilnom konaní iba účastníkovi konania, ktorý je na celé konanie zastúpený pre celé konanie.

Ústavný súd SR riešil na základe podanej ústavnej sťažnosti naozaj kuriózny prípad, kedy existovali dva právoplatné, meritórne a vecne si odporujúce rozsudky odvolacieho súdu v tej istej veci.

Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval otázke, či systémové nedostatky a rigidné dodržiavanie pravidiel pri vybavovaní podaní zbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy.

Nejde o rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 47 Správneho poriadku, ak povinná osoba oznámi žiadateľovi elektronickou poštou (emailom, príp. telefonicky), že mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia informácii. Rozhodnutie sa totiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto odpoveď neberie do úvahy a predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia ( § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.).