Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

ĽUBOŠ KNOTH: Je potrebné zvýšiť povedomie o duševnom vlastníctve

Martin Husovec • 23.10. 2012, 10:54

Vedomosti zbieral vo Veľkej Británii, Dánsku či Japonsku, pracovné skúsenosti získaval aj v Európskom patentovom úrade vo Viedni, posledné roky pracoval v privátnej sfére s pôsobnosťou v oblasti duševného vlastníctva a od roku 2012 je predsedom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. S Mgr. Ľubošom Knothom sa rozprával Mgr. Martin Husovec z EISi. 

Od roku 2012 ste novým predsedom Úradu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR), stihli ste sa už zžiť so svojou novou manažérskou pozíciou?

Dá sa povedať, že vcelku áno, veď do úradu som prichádzal s jasnými predstavami, no potrebujem ešte trochu času na ich, verím, komplexnú realizáciu.

Ponuku som prijal ako veľkú výzvu zanechať čo najpozitívnejší, najefektívnejší a dynamický „fingerprint" na činnosti úradu doma i v zahraničí. Myslím si, že táto úloha bude vďaka mojim dlhoročným skúsenostiam z pôsobenia v medzinárodných organizáciách ľahšia, ale o to zodpovednejšia. Zo všetkých síl sa budem usilovať o to, aby pôsobenie ÚPV SR bolo samozrejme citeľné aj na Slovensku.

V minulosti som manažoval kolektívy pracovníkov takmer zo všetkých krajín Európskeho patentového dohovoru, kde úroveň komunikácie, dôvery, odbornosti, inovatívnosti, tímovosti a efektívnosti je skutočne na vysokej úrovni, takže verím, že po opätovnom zoznámení sa so slovenským prostredím nájdem v ňom podobné črty, respektíve budem sa usilovať o to, aby takéto prostredie bolo vytvorené i v našom úrade. Chcem byť skutočne dôstojným reprezentantom Slovenska a obhajovať záujmy úradu.

 

Čo pokladáte za základné výzvy svojho funkčného obdobia?

V prvom rade je to vnesenie nových myšlienok a dynamiky do činnosti úradu, zefektívnenie jeho činností vo všetkých oblastiach práce a etablovanie sa úradu ako dôveryhodného, vysoko odborného partnera doma i v zahraničí.

Ďalej je to popularizácia duševného vlastníctva najmä v dvoch oblastiach života: jeho otvorenie sa mladej generácii tak, aby vedela čo je to duševné vlastníctvo a ako jej môže slúžiť, postupne zavádzať problematiku duševného vlastníctva do školských učebníc, veď práve tam vyrastajú naši budúci vedci, dizajnéri, kreatívci, umelci; je potrebné zvýšiť povedomie o duševnom vlastníctve aj v radoch podnikateľskej verejnosti, najmä v malom a strednom podnikaní.

Taktiež lepšia vymožiteľnosť práva je veľkou výzvou úradu, chceme viacej poukázať na ekonomické a sociálne dosahy falšovania tovarov, značiek a podobne. Širšou medializáciou chceme prezentovať pozitívne príklady optimálneho uplatňovania práv duševného vlastníctva a takto inšpirovať súčasných i budúcich tvorcov, najmä inovatívne malé a stredné podniky, podnikateľov.

Hoci má ÚPV SR veľmi kvalitné webové sídlo, dodnes nepublikuje všetky svoje rozhodnutia na internete. Na porovnanie, ÚPV ČR prevádzkuje databázu, kde sú obsiahnuté znenia všetkých správnych rozhodnutí tohto úradu od roku 1999, a tiež rozsudky súdov ČR, ktoré na tieto rozhodnutia nadväzujú. U nás sa na verejnosť systematicky nedostáva toľko kvalitných a praktických informácií, z ktorých môže čerpať nielen odborná, ale aj laická verejnosť. Plánujete to zmeniť?

Výziev je mnoho, no žiaľ nemožno všetky obsiahnuť v krátkom čase. Mnohé z nich treba citlivo a najmä starostlivo pripraviť. Vybrané rozhodnutia ÚPV SR sú publikované na informačnom portáli www.dusevnevlastnictvo.gov.sk, ktorý spravuje Ministerstvo kultúry SR (vyberané sú právoplatné prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia, pričom na niektoré tieto rozhodnutia sú odkazy aj v nedávno vydanej publikácii ÚPV SR – Komentár k zákonu o ochranných známkach) a v časopise Duševné vlastníctvo, ktorý vydáva ÚPV SR. V súčasnosti je na spomínanom portáli zverejnených 376 rozhodnutí ÚPV SR (vyhľadávanie podľa sekcie), pričom väčšina sa týka ochranných známok. Je pravdou, že takáto forma zverejňovania rozhodnutí nie je veľmi prehľadná a v databáze sa ťažko vyhľadáva, a preto aj táto problematika bude predmetom rokovaní Medzirezortnej komisie na koordináciu v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu.

Podľa môjho osobného názoru, možno už dozrel čas na to, aby sme sa bližšie zaoberali možnosťou postupného zverejňovania rozhodnutí ÚPV SR (napr. všetkých právoplatných rozhodnutí alebo len rozhodnutí predsedu ÚPV SR) na našej www.stránke (niečo v duchu zverejňovania súdnych rozhodnutí), ale príprava sprístupnenia takýchto rozhodnutí na webe je náročná vzhľadom na legislatívu vo veci anonymizácie rozhodnutí . Na konečné doriešenie tejto otázky potrebujeme ešte trochu času.

Čo sa týka zverejňovania rozhodnutí ÚPV ČR , nemáte presné informácie. Na jeho webovom sídle nie sú publikované všetky správne rozhodnutia úradu od roku 1999. Sú tam publikované len druhostupňové právoplatné rozhodnutia (iné aj keď právoplatné rozhodnutia, t. j. len prvostupňové rozhodnutia, kde nebol podaný rozklad, publikované nie sú) – citát zo stránky www.upv.cz: „V tomto databázovém systému jsou uložena znění všech správních rozhodnutí předsedy Úřadu od roku 1999..."

V súvislosti s rozhodnutiami nášho úradu by som rád upozornil odbornú verejnosť na aktuálne vydanú publikáciu Komentár k zákonu o ochranných známkach, kde sú uvedené viaceré rozhodnutia úradu (zverejnené na www.dusevnevlastnictvo.gov.sk), ale tiež rozhodnutia slovenských i českých súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ. Spomínanú publikáciu je možné zakúpiť priamo v ÚPV SR.

 

ÚPV SR nedávno začal veľmi sympatickú prax oneskoreného publikovania čísiel časopisu „Duševné vlastníctvo" na internete (oproti aktuálnemu tlačenému vydaniu). Neuvažovali ste zároveň o tom, že by ste v rámci vzdelávania verejnej správy zasielali grátis kópie aj na súdy, ktoré sa venujú tejto špecializovanej agende alebo iným špecializovaným štátnym orgánom?

Som rád, že to takto vnímate. Chceli sme mnohým sprostredkovať aj takto problematiku duševného vlastníctva, o ktorej sa stále málo vie. Žeby sme časopis posielali grátis na súdy..., tá vaša myšlienka nie je zlá, určite by oň mali záujem aj iné inštitúcie, no treba si uvedomiť, že časopis v takej forme, v akej vychádza v súčasnosti je finančne náročný, a práve preto sa usilujeme získať čo najviac predplatiteľov, aby jeho cena mohla ísť smerom nadol a mohli sme vytlačiť viacej kusov.

Ambiciózny projekt dusevnevlastnictvo.sk, ktorého odborná podpora je aj úlohou Medzirezortnej komisie na koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu, ktorá je v gescii vášho úradu, dlhodobo nie je veľmi aktuálnym alebo komplexným zdrojom informácií. Nebolo by lepšie, ak by úrad, resp. Ministerstvo kultúry SR, zapojilo do projektu aj univerzitné a neuniverzitné výskumné inštitúty venujúce sa právu duševného vlastníctva, keďže tie pracujú s odbornou literatúrou a judikatúrou azda najviac?

Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii možno jedinou inštitúciou, ktorá pravidelne aktualizuje portál www.dusevnevlastnictvo.gov.sk je práve ÚPV SR. A náš úrad má záujem o to, aby portál bol aktuálny a kvalitný. Svojím spôsobom čitateľ môže strácať prehľad aj tým, že na portál prispievajú rôzne subjekty v rôznom rozsahu a rôzne často, pričom portál by mal byť možno kvalitnejšie spravovaný. Zároveň vyvstáva tiež otázka, do akej miery je portál využívaný.

Z právnického hľadiska, napríklad čo sa týka súdnych rozhodnutí je portál žiaľ dlhodobo nepoužiteľný, keď boli na ňom publikované rozhodnutia, ktoré po vecnej stránke nemali žiadnu vypovedaciu silu (napr. len zastavenia konania a pod.). Aj to bol jeden z dôvodov, prečo Ministerstvo kultúry SR žiadalo členov medzirezortnej komisie (MRK) o aktívnu spoluprácu pri napĺňaní obsahu portálu vecne relevantnými údajmi za príslušné rezorty, ako aj o pravidelnú aktualizáciu existujúcich právnych predpisov v oblasti práva duševného vlastníctva, ktoré majú členovia MRK v gescii. V tejto súvislosti bolo Ministerstvo spravodlivosti SR požiadané o zváženie možnosti dopĺňať portál o rozhodnutia súdov týkajúcich sa oblasti duševného vlastníctva. Ministerstvo reagovalo tak, že v súčasnosti žiaľ nie je možné vyselektovať z existujúcej databázy len rozsudky z tejto oblasti, ale pouvažuje nad možným riešením tejto situácie. Taktiež finančné nároky na prevádzku tohto portálu sú nesmierne vysoké. Návrh zapojenia univerzitných a neuniverzitných výskumných inštitútov venujúcich sa právu duševného vlastníctva stojí za zváženie i keď zároveň podnety od tretích subjektov nie sú vylúčené ani v prípade, keď tieto nie sú priamo zapojené do projektu.

Úrad pre harmonizáciu na vnútornom trhu (ÚHVT / OHIM) sa v rámci námietkových konaní musí vyrovnávať s pomerne vysokou fluktuáciou svojich zamestnancov, čo sa niekedy odráža na prvostupňových výstupoch. Ako je to s personálnym zázemím vášho úradu? Musí ten čeliť podobným problémom?

Našťastie môžem konštatovať, že situácia v oblasti personálneho odborného obsadenia úradu je pomerne stabilná, čo je nesmierne dôležité kvôli rýchlosti a najmä konzistentnosti rozhodovacieho procesu.

Viete širšej verejnosti povedať koľko „examinátorov" skúma vo vašom úrade prihlášky z jednotlivých oblastí?

Ak dovolíte, treba veci uviesť na pravú mieru aj terminologicky – Examiner je anglický výraz, u nás hovoríme prieskumový pracovník alebo expert. ÚPV SR má v súčasnosti 23 patentových expertov. Tí vykonávajú nielen prieskum patentových prihlášok, ako by sa mohlo zdať z názvu tejto profesie, ale aj prieskum prihlášok úžitkových vzorov, žiadostí o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia a v prípade, že by v úrade bola podaná prihláška topografie polovodičových výrobkov, boli by poverení vykonaním prieskumu aj takejto prihlášky (posledná prihláška topografie polovodičových výrobkov bola v úrade podaná v máji 1994).

Práca patentového experta kladie vysoké nároky na odbornosť ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú. Patentový expert musí byť odborníkom v oblasti techniky, ktorej sa týkajú patentové prihlášky a ktorých prieskum sa vykonáva (od patentového experta sa vyžaduje, aby mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z príslušnej oblasti techniky). Úrad ako patentových expertov zamestnáva odborníkov z oblasti elektrotechniky, strojníctva, stavebníctva, chémie, farmácie, biochémie i ďalších technických oblastí.

Patentový expert musí poznať a vedieť aplikovať právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie upravujúce priemyselnoprávnu ochranu vynálezov a technických riešení, ako aj právne predpisy upravujúce konanie pred správnymi orgánmi.

Nemalú časť pracovného času patentového experta „pohltí" aj sledovanie vývoja a najnovších trendov v príslušnej oblasti techniky. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom patentových prihlášok sú, resp. mali by byť technické novinky, je samovzdelávanie patentového experta jedným zo základných predpokladov kvalifikovaného vykonávania prieskumu patentových prihlášok.

V neposlednom rade, patentový expert musí byť aj zručným rešeršérom schopným pracovať so špecializovanými rešeršnými databázami a kvalifikovane posúdiť dokumenty získané rešeršou.

Pokiaľ ide o expertov úradu, ktorých náplňou práce je konanie o prihláškach ochranných známok, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, tých je celkovo tiež 23, z nich dvaja v súčasnosti pôsobia ako vyslaní experti v OHIM-e.

V porovnaní počtu prihlasovaných priemyselných práv prihlášky ochranných známok dominujú. V ostatných rokoch od slovenských subjektov dostávame okolo 2 300 prihlášok ochranných známok a od zahraničných približne 700. V trhovom hospodárstve pribúdajú noví podnikatelia a je logické, že svoje tovary a služby si chcú odlíšiť od konkurencie.

Prihlasovanie priemyselných práv môže v niektorých prípadoch naraziť na záujmy verejnosti čo je dôvod prečo známkové alebo patentové právo obsahuje výluky pre prihlášky označení alebo vynálezov, ktoré sú napr. „v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi" alebo, ktoré „obsahujú znak vysokej symbolickej hodnoty". Klasickým príkladom bol prípad označenia „Vysoké Tatry STARÝ SMOKOVEC" prihlasovaného súkromnou spoločnosťou alebo výluka patentovateľnosti určitých aspektov ľudských embryí, ktorá skončila až pred Súdnym dvorom EÚ. Zvykne sa aj na Slovensku verejnosť, ktorá je odlišná od držiteľov práv, vyjadrovať k prihláškam a tak uplatňovať tento verejný záujem?

Právne predpisy týkajúce sa ochrany priemyselných práv obsahujú ustanovenia, ktorými je umožnené vylúčiť z ochrany také označenia, dizajny, či technické riešenia, ktoré by boli v rozpore s verejným poriadkom. V podstate každý jeden z osobitných predpisov upravuje túto výluku jednak ešte pred priznaním ochrany, ale aj následne v zrušovacom, či výmazovom konaní. Čo sa týka otázky, či slovenská verejnosť sa vyjadruje k takýmto prihláškam a či tak uplatňuje verejný záujem, možno konštatovať, že áno, využívaný je najmä inštitút „podania pripomienok" napríklad podľa zákona o ochranných známkach, ale aj v iných prípadoch, kde explicitne právna úprava „pripomienok" nie je zakotvená, úrad vo svojom konaní určite prihliada na názor podaný hoci aj nezainteresovanou stranou.

ÚPV SR prevádzkuje u vás v Banskej Bystrici aj špecializovanú knižnicu. Nakoľko ste spokojný s jej dnešným knižničným fondom a nakoľko býva dnes využívaná aj širšou verejnosťou, napríklad zamestnancami súdov?

Len pre informáciu knižničný fond ÚPV SR tvorí:

  • ústredný fond patentovej literatúry
  • príručná knižnica úradu
  • depozitná knižnica WIPO

Patentový fond vedený úradom je zbierkou patentových dokumentov SR vydávaných úradom a tiež patentových dokumentov najvyspelejších krajín sveta, medzinárodných a regionálnych organizácií s retrospektívou 30 až 50 rokov. Je jedinečným fondom v Slovenskej republike, žiadna iná inštitúcia na Slovensku nebuduje zbierku tohto druhu dokumentov v takomto rozsahu. Jeho obsah je pravidelne aktualizovaný a zverejňovaný na webovej stránke úradu. Návštevníci však najčastejšie zamieria do príručnej knižnice nášho úradu. V nej máme 9 300 zväzkov kníh a 20 titulov periodík. Obsahovo je fond knižnice zameraný hlavne na duševné vlastníctvo (autorské a priemyselné práva). Nachádzajú sa tam aj triedniky na účely zatrieďovania vynálezov a technických riešení, ochranných známok a dizajnov, hesláre, zákonníky, zmluvy, zbierky vybraných rozhodnutí, slovníky, encyklopédie a atlasy. Osobitnú skupinu tvoria záverečné práce absolventov vzdelávacieho programu úradu Duševné vlastníctvo. Časť tohto fondu je dostupná verejnosti v študovni úradu.

Depozitná knižnica WIPO bola v ÚPV SR zriadená v roku 2010. Jej fond pozostáva z periodických a neperiodických publikácií a propagačných materiálov v papierovej a elektronickej forme na CD a DVD zahŕňajúcich všetky aspekty práva duševného vlastníctva vrátane patentov, úžitkových vzorov, ochranných známok, dizajnov, autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.

Pokiaľ ide o spokojnosť s knižničným fondom z veľkej časti je, no doplňovanie fondu príručnej knižnice úradu je v súčasnosti vo veľkej miere limitované pridelenými finančnými prostriedkami a informačné zdroje sú nakupované v obmedzenom množstve. Problém je s nákupom zahraničných publikácií vrátane publikácií vydávanými českými vydavateľstvami.

Keď sa vrátim k podotázke využívania knižnice, možno konštatovať, že ju využívajú rôzne kategórie používateľov – firmy, výskumné ústavy, patentoví zástupcovia, študenti, frekventanti vzdelávacieho programu Duševné vlastníctvo a pod. V uplynulom roku študovňu navštívilo 1 338 návštevníkov, no vzhľadom na to, že v ostatných rokoch sa výrazne zvýšilo sprístupňovanie patentových dokumentov prostredníctvom internetových databáz a znížila sa intenzita doplňovania fondu príručnej knižnice úradu z finančných dôvodov, bol v ÚPV SR zaznamenaný pokles vo využívaní informačných zdrojov úradu.

Výzva na ďalšie zámery budovania knižničného fondu jednoznačne je, pretože v Slovenskej republike v súčasnosti neexistuje knižnica, ktorá by sa špecializovala na získavanie, spracovávanie, uchovávanie a sprístupňovanie nepatentovej periodickej a neperiodickej literatúry týkajúcej sa problematiky duševného vlastníctva. Preto aktivity úradu v budúcom období by mali smerovať aj do budovania fondov pozostávajúcich z týchto dokumentov. Tým by sa v rámci úradu vytvorilo knižnično-informačné centrum zabezpečujúce prístup k informáciám a dokumentom bez ohľadu na ich formu a komplexné informačné služby z okruhu duševného vlastníctva.

 

Čo robí dnes UPV SR na poli vzdelávania verejnosti a aká si myslíte, že by mala byť jeho ďalšia úloha v tomto smere?

Vnímam to tak, že oblasť duševného vlastníctva je podľa môjho osobného názoru absolútne nedostatočne pokrytá v rámci vzdelávania. Možno je to aj tým, že na šírenie povedomia, napriek dlhodobým snahám úradu, je potrebných nielen veľa peňazí, ale najmä, a to skutočne najmä záujem zo strany ľudí majúcich možnosť ovplyvniť vzdelávací proces. Úrad počas uplynulých rokov robil v tomto smere čo mohol, už roky máme akreditovaný vzdelávací program Duševné vlastníctvo v rámci nášho Inštitútu Duševného vlastníctva, v ktorom ročne priemerne študuje 25 záujemcov.

Oblasť vzdelávania je zároveň obrovskou príležitosťou pre ÚPV SR pôsobiť ďalej s novou dynamikou a nápadmi. S niektorými školami v Banskej Bystrici spúšťame pilotný projekt vzdelávania v oblasti duševného vlastníctva už v II. stupni základných škôl, postupne začíname užšie spolupracovať aj so strednými školami, no nezabúdame ani na univerzity.

Tam je situácia trochu iná, viaceré z nich poskytujú frekventantom vzdelávanie v tejto oblasti, ale stále tu existuje množstvo ďalších príležitostí.

Teší ma, že v roku 2007 vznikol Ústav práva duševného vlastníctva Právnickej Fakulty Trnavskej univerzity, v tom čase taká prvosienka v akademickom svete, ktorá si tohto roku pripomína 5. narodeniny. Verím, že spomínaný ústav budú nasledovať ďalšie vzdelávacie inštitúcie.

V tejto súvislosti má ÚPV SR jasnú predstavu, proaktívne bude spolupracovať najmä s rezortmi školstva, hospodárstva a financií.

ÚPV SR chce byť aj naďalej ťahúňom vzdelávacej činnosti v oblasti duševného vlastníctva, bude sa snažiť ovplyvňovať dianie vo vzdelávaní na Slovensku, bude inovovať vlastné vzdelávacie programy. Určite sa pustíme do vzdelávania aj e-learningovou formou, pripravujeme vytvorenie vzdelávacích produktov, ktoré budú prakticky orientované, dohodli sme spoluprácu s WIPO, EPÚ a OHIM-om, takže rukavica je hodená, už bude len na verejnosti, ako ohodnotí našu prácu. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1130

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: