Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

VLADIMÍR GREGOR: Predĺženie externej formy štúdia kvalitu štúdia nezvýši

najpravo.sk • 8.8. 2012, 14:15

Ministerstvo školstva predložilo do legislatívneho procesu veľkú novelu vysokoškolského zákona, keďže je toho názoru, že najväčším problémom slovenského vysokého školstva je nedostatočná kvalita vysokoškolského vzdelávania. Jedným z krokov, ktoré chce presadiť je predĺženie externej formy štúdia. Na túto aktivitu zareagovali externí študenti na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a spísali Petíciu proti vysokoškolskému zákonu. O tejto aktivite sme sa rozprávali s Ing. Vladimírom Gregorom, iniciátorom petície a externým študentom práva na PF UK.

Ste externým študentom PF UK a iniciátorom Petície proti vysokoškolskému zákonu. Čo vlastne chce ministerstvo presadiť a čo je podľa vás neprijateľné?

Ministerstvo školstva sa podľa svojich slov snaží presadiť novelu zákona o vysokých školách, ktorá si kladie za cieľ skvalitniť vysokoškolské štúdium. Zatiaľ čo niektoré zmeny vnímame pozitívne, predlžovanie externej formy štúdia rozhodne kvalitu štúdia nezvýši.

MŠ odôvodňuje predĺženie externej formy štúdia prechodom od modelu samoštúdia a konzultácií na tzv. model "part time" vo vzťahu k dennému "full time" štúdiu, čiže rozdiel má byť len v rozsahu štúdia za rok.

Tento návrh považujeme za vrcholne nespravodlivý. Existuje veľa študentov externej formy štúdia, ktorých takýto model bude zbytočne vo vzdelávaní brzdiť. Zďaleka nie všetci študenti externej formy štúdia totiž pracujú vo "full-time" zamestnaní. Navyše pokiaľ sa študenti nestíhajú učiť štandardným tempom – a to platí aj pre študentov denných – kreditový systém štúdia im ponúka možnosť spomaliť tak, že si zapíšu menej predmetov.

Nepripúšťate, že by predĺženie externej formy štúdia mohlo aspoň čiastočne prispieť k zlepšeniu vedomostnej resp. odbornej úrovne študentov?

Mohlo by, ale nie tak, ako to navrhuje novela zákona o vysokých školách. Tá iba vyslovene prikazuje externým študentom spomaliť tempo svojho štúdia. Stanovuje strop počtu kreditov, ktoré si študent môže v školskom roku zapísať. Kredity sú čísla, ktoré predstavujú obtiažnosť toho-ktorého predmetu. Ak existuje problém, že absolventi externej formy štúdia majú menej kvalitné vzdelanie, riešením je trvať na tom, aby kredity dostali denní aj externí študenti za rovnakých podmienok. Teda aby skúšky boli pre obe formy štúdia rovnaké resp. rovnako obtiažne. A to napríklad na Fakulte práva Univerzity Komenského sú.

MŠ v dôvodovej správe k navrhovanej zmene uvádza, že v externom štúdiu je štandardná ročná záťaž vždy menšia. Súhlasíte?

Študenti dennej aj externej formy majú rovnaký študijný program ohodnotený rovnakým počtom kreditov. Ak napriek tomu študenti externej formy štúdia prechádzajú skúškami ľahšie, tak to je problém. V tom prípade však tento problém nie je v súčasnom znení zákona o vysokých školách, ale v jeho nedôslednom dodržiavaní.

Ak by došlo k predĺženiu externej formy štúdia, bolo by to zrejme kontraproduktívne, lebo študent by bol zbytočne brzdený a strácal by kontakt so štúdiom.

Áno, presne to sa podľa nás stane, ak novela zákona vstúpi do platnosti. Veď predsa na vysokých školách existuje veľa šikovných a talentovaných ľudí, ktorí súčasné tempo štúdia stíhajú. Prečo ich teda máme brzdiť? Povinné predĺženie externej formy štúdia ich tempo spomalí proti ich vôli. A to pôsobí vyslovene demotivujúco. Šikovných a talentovaných študentov by sme mali podporovať a nie brzdiť.

Ak externý študent v súčasnosti nestíha tempo štúdia alebo nároky kladené na študenta má možnosť si skúšky "prenášať" do ďalšieho ročníka prípadne opakovať ročník. Súčasné nastavenie systému teda bezproblémov dokáže samo dosiahnuť cieľ navrhovaný novelou.

Úplne súhlasím. Navyše toto pravidlo platí aj pre študentov denného štúdia, medzi ktorými sa tiež nájdu študenti pomalší, alebo študenti, ktorí sa venujú aj iným činnostiam ako je štúdium (šport, práca a pod.) a preto im vyhovuje si tempo štúdia spomaliť. To je úplne v poriadku a to sú práve výhody kreditového systemu štúdia, ktoré sme v roku 2002 po vzore zo zahraničia prijali aj u nás.

Zástancovia myšlienky predĺženia externej formy štúdia sú presvedčení o nižšej odbornej úrovni absolventov externého štúdia. Všetci študenti však prechádzajú tými istými skúškami. Majú teda vyučujúci dvojaký meter?

Za školu, na ktorej ja študujem, môžem úprimne povedať, že to tak určite nie je. Nevylučujem, že na iných školách sa to deje. V takom prípade je však práve tento dvojaký meter príčinou menej kvalitného vzdelania externých študentov. Znova teda zdôrazňujem, problém nie je v súčasnom zákone o vysokých školách, ale v jeho nedôslednom dodržiavaní.

Na kvalitnejších slovenských právnických fakultách funguje "prirodzený filter", kedy štúdium niekedy dokončí sotva polovica ročníka externistov, takže zostávajú len tí, čo štúdium stíhajú súčasne s dennými študentami. Mnohí externisti majú zodpovednejší prístup k štúdiu, keďže si za štúdium platia a pracovného voľna nemajú neobmedzene.

Ak chceme zvýšiť kvalitu vzdelania externých študentov, je dôležité, aby sme práve zaručili funkčnosť tohto filtra. To, že externí študenti majú zodpovednejší prístup, je vidieť aj podľa toho, že si napríklad zháňajú knihy na štúdium už počas prázdnin, prípadne si ich čítajú popredu. Denní študenti bývajú v tomto smere ľahostajnejší, avšak môžu si to dovoliť, keďže spravidla majú viac voľného času. Pokiaľ sú však podmienky absolvovania predmetov, tzn. skúšky, pre obe formy štúdia rovnaké, tak skutočne neexistuje dôvod, prečo externé štúdium takto násilne predlžovať.

Externí študenti sú presvedčení, že za touto zmenou je len lobbing vysokých škôl a primárnym cieľom zmeny je priniesť školám vyššie príjmy, keďže pri predĺžení štúdia si budú musieť externisti priplatiť za ďalšie ročníky štúdia. Ak sú deklarované ciele novely skutočné, malo by po jej prípadnom prijatí nasledovať zníženie ročného školného.

Áno, prípadne vytvorením takejto pôdy pre vysoké školy zo strany vlády môže zase vláda odôvodniť následnú zníženú dotáciu vysokých škôl zo štátneho rozpočtu. Ako sa hovorí, jedna ruka druhú umýva. Ale keďže argumenty ministerstva školstva znejú v prospech zvyšovania kvality, hľadajme riešenia ako zvyšovať kvalitu. Násilným predĺžením externého štúdia ju však určite nedosiahneme. Zníženie ročného školného by v tomto prípade určite bolo spravodlivé. Aj keď ja osobne si myslím, že študenti by skôr uprednostnili čas pred peniazmi.

Vo svojej petícii vystupujete proti obmedzeniu maximálneho týždenného pracovného času VŠ učiteľov, a to z dôvodu nedostatku kvalifikovaných garantov. Prečo nehľadať príčinu ich nedostatku?

Je pravda, že v súčasnosti chýbajú vzdelaní ľudia schopní garantovať výučbu predmetov na vysokých školách. Dôsledkom je, že existujúci docenti a profesori častokrát garantujú predmety na viacerých vysokých školách a teda sú na viacerých vysokých školách zamestnaní. Tento stav je nezdravý. Ak však obmedzíme zákonom množstvo času, koľko môžu stráviť v práci, niektoré vysoké školy budú musieť zatvoriť odbory, pretože výučbu nebude mať kto garantovať. Treba sa preto spýtať existujúcich študentov a vysokoškolských asistentov, prečo nezvažujú kariéru učiteľov na našich vysokých školách napriek tomu, že dopyt po štúdiu zo strany študentov existuje. Odpoveď však asi každý pozná.

Podal petičný výbor pripomienku k návrhu novely?

V súčasnosti vyvíjame snahu petíciu popularizovať a získavať priaznivcov ochotných sa pod ňu podpísať. Pripomienku sme zatiaľ nepodali, no určite tak urobíme akonáhle získame aspoň 500 priaznivcov. V súčasnosti máme 211 priaznivcov. Petíciu je možné si pozrieť aj podporiť na tejto web stránke http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=668865 prípadne na sociálnej sieti - http://www.facebook.com/#!/PeticiaVysokoskolskyZakon 

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1403

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: