Sankcie

Aká výška náhradného trestu odňatia slobody je primeraná? Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnuti venoval otázke výpočtu výšky náhradného trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trnave sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou uloženia peňažného trestu ako alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody.

Skutočnosť, že sa podmienečne odsúdený neoprávnene zdržiava v cudzine, nebráni súdu, aby mohol do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo nie. Tato skutočnosť sama o sebe nemôže brániť tomu, aby uplynula jednoročná lehota podľa § 60 Trestného zákona.

Pri útoku na krk škrtením je podstatné pre zváženie, či sa jednalo o pokus vraždy alebo nie, miera a intenzita dusenia poškodeného. Aby sa jednalo o vraždu alebo pokus vraždy v dôsledku reflexnej zástavy srdca, muselo by dôjsť k preukázaniu úmyslu vzťahujúceho sa špecificky k tejto problematike. Pokus vraždy možno teda konštatovať len v prípade, kedy páchateľ vedel, že svojim konaním môže spôsobiť smrť poškodeného, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený, pričom konkrétne vykonanie tohto konania musí mať jednoznačnú súvislosť s možnosťou úmrtia, ktorá je bežne rozpoznateľná pre páchateľa a ktorá je relatívne pravdepodobná.

Postup súdu podľa zásad na ukladanie trestov v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona nemožno považovať za zmenu právnej kvalifikácie podľa prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona.

Z § 43 Trestného zákona vyplýva, že výkon neskoršie uloženého trestu začne až po vykonaní trestu rovnakého druhu uloženého skorším rozsudkom. Nesprávnym je názor, podľa ktorého je potrebné sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uloženú v priestupkovom konaní považovať pre účely stanovenia polovice vykonaného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za trest (§ 69 ods. 1 Tr. zákona). Výkon trestu zákazu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený (R 8/1969), a predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 61 ods. 8 Trestného zákona).

Ak osoba použije nedovolenú svojpomoc, avšak aspoň sleduje legitímny cieľ súladný s právom postupuje síce protiprávne, avšak jej konanie je spravidla stále podstatne menej spoločensky škodlivé, než tej osoby, ktorá protiprávne jednak postupuje, tak je protiprávny aj stav, ktor sa snaží nastoliť. Preto pokiaľ obvinený argumentuje, že ako vlastní nehnuteľnosti mal z hľadiska občianskeho práva hmotného právo na vypratanie nehnuteľnosti nárok a táto skutočnosť nie je v trestnom konaní vyvrátená, nemožno takúto obhajobu bez ďalšieho označiť ako nemajúcu akýkoľve význam. Na jednej strane nie je možné akceptovať, aby účel svätil prostriedky, a teda nedovolenú svojpomoc právne aprobovať, na druhej strane však trestnoprávny postih nie je jediný nástroj v celom právnom poriadku, ktorým možno dať toto neaprobovanie najavo.