Štvrtok, 23. máj 2024 | meniny má Želmíra , zajtra Ela
Predplatné
Štvrtok, 23. máj 2024 | meniny má Želmíra , zajtra Ela

Ostatné

Účel a náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 2007 nemožno opomenúť; je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, ako bol zavedený do Občianskeho zákonníka novelou – zákonom č. 509/1991 Zb., a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného § 553 musí jednoznačne určovať: zmluvné strany (účastníkov zmluvy); záväzok, ktorý je zabezpečovaný; majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza; že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).
3. November 2012Ostatné

Neurčitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva

Občiansky zákonník v cit. § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu ale vyplýva, že v dôsledku nesplnenia rozväzovacej podmienky sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným, v dôsledku čoho môže realizovať svoje vlastnícke právo k veci ako plnohodnotný vlastník. Podľa názoru odvolacieho súdu za tejto situácie zabezpečovací prevod práva musí plniť i funkciu uhradzovaciu, čo cit. § 553 Občianskeho zákonníka nevylučuje, keďže inak by nemal pre veriteľa fakticky zmysel a pre dlžníka by nepredstavoval žiadnu hrozbu, čím by sa minul účelu, ktorým má byť zabezpečenie splnenia záväzku. O tom akým spôsobom sa tak má stať ale Občiansky zákonník mlčí. V dôsledku toho, pokiaľ by zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neobsahovala dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas, by bola absolútne neplatná pre svoju neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by vyvolávala neistotu o obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy pre prípad, že dlžník záväzok nesplní a to neistotu, ktorá nemôže byť odstránená výkladom.
3. November 2012Ostatné

Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva

Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
3. November 2012Ostatné

Zádržné právo

Zádržné (retenčné) právo je núdzovým zabezpečovacím inštitútom, ktorý nie je vopred dojednaný v zmluve. Zádržné právo predstavuje taký prostriedok zabezpečenia záväzku, pri ktorom osoba, ktorá je povinná vec vydať, môže vec zadržať na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia. Zadržanie má povahu jednostranného právneho úkonu veriteľa. Zádržné právo možno použiť, ak sú splnené zákonné podmienky: existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vydať vec, predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci, veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe.
3. November 2012Ostatné

Predpoklady vzniku zádržného práva

Zádržné (retenčné) právo je vecno-právny prostriedok, ktorý slúži veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky, ktorý vzniká jednostranným prejavom veriteľa a spočíva vo faktickom zadržaní veci, ktorú je inak povinný vydať. Predmetom retencie môže byť iba hnuteľná vec, ktorá sa nachádza v dispozícií veriteľa v súlade s právom a ktorú je inak povinný vydať. Svojvoľné alebo ľstivo odňatú vec nemožno po práve vôbec zadržiavať. Zádržné právo zabezpečuje len peňažné pohľadávky, ktoré sú splatné. Veriteľ peňažnej pohľadávky, ktorý právom zadržiava hnuteľnú vec, nie je oprávnený s touto vecou sám disponovať. Ak však jeho splatná pohľadávka nebola uspokojená a nebola ani poskytnutá dostatočná zábezpeka, má právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prioritné uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku ním zadržiavanej veci pred iným veriteľom. Zádržné právo zaniká spolu so zánikom zabezpečenie pohľadávky, najmä splnením dlhu a tiež aj poskytnutím zábezpeky. Z uvedeného vyplýva, že zádržné právo (ako právo k cudzej veci) nemá osoba, ktorá určitú vec zadržiava protiprávne. Právo zadržať hnuteľnú vec, za splnenia aj ďalších zákonných predpokladov (zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky), teda môže vzniknúť iba tomu, komu vznikla povinnosť takú vec oprávnenej osobe vydať (edičná povinnosť), a pritom vykonať zádržné právo môže iba tá osoba, ktorá má hnuteľnú vec vo svojej faktickej moci, do ktorej moci sa vec dostala zákonným spôsobom. Zádržné právo nesvedčí osobe, ktorá má vec, ku ktorej by mohlo toto právo vzniknúť, u seba neprávom, najmä keď sa jej zmocnila svojvoľne alebo ľstivo. Vec odňatú svojvoľne nemožno zadržovať a využívať tak výhody retencie.
3. November 2012Ostatné

Abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov

Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.
9. Apríl 2013Ostatné

Účinky vyhlásenia konkurzu na exekučné záložné právo

Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa.
21. November 2013Ostatné

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: