UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 2. júla 2020 vo veci C‑853/19, IM proti STING Reality s.r.o.
Články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, sa majú vykladať v tom zmysle, že kvalifikácia obchodnej praktiky ako agresívnej v zmysle týchto ustanovení vyžaduje konkrétne a špecifické posúdenie všetkých okolností charakterizujúcich túto praktiku s prihliadnutím na kritériá stanovené v uvedených ustanoveniach. V prípade, že zmluva bola uzavretá staršou osobou, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá a má obmedzené príjmy neumožňujúce jej splácať nahromadené dlhy, okolnosť, že takto uzavretá zmluva umožnila obchádzanie vnútroštátneho ustanovenia na ochranu spotrebiteľov, naznačuje, že dotknutý podnikateľ mal v úmysle zneužiť osobitnú závažnosť situácie, v ktorej sa uvedená osoba nachádzala a ktorá mu bola známa, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie tejto osoby, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.
Článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na preskúmanie nekalej povahy podmienok zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a podnikateľom, je povinný v prípade, že podnikateľ napriek výzve, ktorá mu bola v tomto zmysle doručená, odmietne predložiť vnútroštátnemu súdu podobné zmluvy, ktoré uzavrel s inými spotrebiteľmi, uplatniť vnútroštátne procesné pravidlá, ktoré má k dispozícii, na účely posúdenia, či podmienky takejto zmluvy boli individuálne dohodnuté.3. August 2020 | Spotrebiteľské zmluvy
