Judikatúra

Pracovným úrazom, za ktorý nesie zodpovednosť zamestnávateľ, je aj ublíženie na zdraví zamestnanca spôsobené jednostranným útokom iného zamestnanca, pokiaľ k tomuto incidentu došlo pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s nimi.

Pre začiatok plynutia lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, je rozhodujúce kedy zamestnávateľ alebo jeho interný útvar získal vedomosť o konaní zamestnanca, ktoré môže byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať zákonom stanovené otázky so zástupcami zamestnancov, je nezávislé od skutočnosti, či daná odborová organizácia pri prerokovaní postupovala v súlade so svojimi internými dokumentmi.

Najvyšší súd SR konštatoval, že prítomnosť osôb na pracovisku nemusí automaticky znamenať porušenie predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Zamestnávateľ je na konanie v pracovnoprávnych vzťahoch oprávnený využiť rovnako poverenie upravené Zákonníkom práce, ako aj zastúpenie na základe splnomocnenia upravené Občianskym zákonníkom.

Je nevyhnutné pamätať na rozdiel pri počítaní lehôt a dôb. Koniec skúšobnej doby dohodnutej na mesiace nastáva spravidla v deň predchádzajúci dňu, ktorý sa svojím číselným označením v príslušnom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého táto doba začala plynúť.

Zamestnávatelia zamestnávajúci pracovníkov v domácnosti musia zaviesť systém umožňujúci merať dĺžku denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom v domácnosti.

Zamestnanec zastávajúci funkciu v odborovej organizácií nepožíva „vyššiu“ ochranu pred výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Iba zamestnávateľ rozhoduje, ktorý zo zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, sa stane pre neho nadbytočný.

Podstatné písomnosti doručované zamestnancovi do vlastných rúk, musí zamestnávateľ doručovať na poslednú známu adresu zamestnanca, v opačnom prípade bude doručovanie právne neúčinné.

Aj napriek ústavnej zásade voľného hodnotenia dôkazov nemôže všeobecný súd bez náležitého odôvodnenia „uveriť“ a stotožniť sa s jedným dôkazom (konkrétnymi svedeckými výpoveďami) a bez ďalšieho „neuveriť“ a odmietnuť iné dôkazy (iné svedecké výpovede). Všeobecný súd je povinný zistiť procesnú pravdu v konaní, k čomu má slúžiť práve dokazovanie. Ochrana zamestnancov má navyše aj svoju ústavnoprávnu dimenziu v čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky a konkrétne ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Základné práva a slobody sa pritom neuplatňujú len voči štátnym orgánom, ale aj v horizontálnych vzťahoch, keď pôsobia sprostredkovane prostredníctvom podústavného práva, ktoré prežarujú (por. aj I. ÚS 106/2016, bod 6). Všeobecné súdy majú povinnosť toto prežarovanie brať pri svojom rozhodovaní do úvahy tak, aby základné práva a slobody pri výklade a aplikácii práva chránili. Aj podústavné právo, v tomto prípade Civilný sporový poriadok, vo viacerých ustanoveniach vyžaduje osobitný prístup v situácii, keď existuje faktická nerovnosť medzi procesnými stranami. Je úlohou všeobecných súdov, aby konkrétnym procesným postupom túto nerovnosť dorovnali, a tak zabezpečili funkčnú rovnosť procesných strán.

Pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú možno reťaziť nad dva roky, resp. viac než dvakrát výlučne na základe vecného dôvodu preukazujúceho dočasnosť, iba odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy nie je dostačujúci.

Prokurista, vymenovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je oprávnený konať za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch: Oprávnenie na konanie zamestnávateľa je potrebné odvodzovať od ustanovení § 9 Zákonníka práce.