Štvrtok, 18. apríl 2024 | meniny má Valér , zajtra Jela
Európsky deň za práva pacientov
Predplatné
Štvrtok, 18. apríl 2024 | meniny má Valér , zajtra Jela
Európsky deň za práva pacientov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Návrh novely Zákonníka práce je v legislatívnom konaní

najpravo.sk • 15.8. 2012, 14:52

Na portáli právnych predpisov si odvčera možno pozrieť návrh novely Zákonníka práce z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Návrh je v štádiu rokovania poradných orgánov vlády SR.

Cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľa novely presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnymi partnermi.

Na základe uvedeného sa navrhuje úprava ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali znevýhodnenie buď zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh zákona predpokladá podľa predkladateľa prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za týmto účelom sa precizuje aj právne postavenie zástupcov zamestnancov.

Zásadné body novely

V návrhu zákona sa navrhuje najmä:

  • precizovanie definície závislej práce s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu,
  • zníženie rozsahu a doby reťazenia pracovných pomerov uzavretých na určitú dobu,
  • upraviť v normatívnej časti Zákonníka práce ochranu práva zamestnanca na súkromie,
  • možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve aj dlhšie výpovedné doby ako ustanovuje zákon,
  • zaviesť participáciu zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súlade s Chartou základných práv EÚ,
  • ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov; zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na výpovednú dobu (ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru) ale aj na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov,
  • aby súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodol o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov a nepresahujúci 36 mesiacov, v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov,
  • upraviť inštitút konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako 12 mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času podľa § 85, ako aj zjednotenie právnej úpravy konta pracovného času a flexikonta s možnosťou využiť konto pracovného času ak nastanú vážne prekážky na strane zamestnávateľa, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
  • upraviť možnosť dojednania náhrady za tzv. stratu pracovného času, ako je napríklad cesta na výkon práce mimo pracovného času,
  • aby nočnou prácou bola práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
  • vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže zamestnávateľ dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prácu nadčas,
  • aby zamestnancovi patrilo mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj v prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov, ak sa nedohodlo inak,
  • umožniť zástupcom zamestnancov spolurozhodovanie o normách spotreby práce,
  • rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce na všetkých zástupcov zamestnancov, ktorí kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov,
  • zabezpečiť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich práca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovali ustanovenia o pracovnom čase, dovolenke a minimálnej mzde,
  • zabezpečiť zásadu, že Zákonník práce má stanovovať minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie v neprospech zamestnancov,
  • zrušiť povinnosti odborovej organizácia preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžadovala identifikáciu, kto je členom odborovej organizácie,
  • zmeniť právnu úpravu postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.

Zdroj: Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: stock.xchng
 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2161
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: