TlačPoštaZväčšiZmenši

Európska únia a integrácia štátu do tohto spoločenstva

8.4. 2013, 12:45 |  Tomáš Sabadoš

V dnešnom svete globalizácie, každý štát pochopil a prijal za svoje, že je nevyhnutné tvoriť súčasť niečoho, čo presahuje jeho hranice, ak sa chce presadiť v celosvetovom meradle. Obzvlášť to platí pre európske štáty, či už ide o významnú krajinu vzhľadom na jej počet obyvateľov, rozlohou, strategickú polohu, či o krajinu významnú z hľadiska bohatstva nerastných surovín alebo iného bohatstva. Jednotlivé, samostatné štáty, ktoré dnes tvoria Európsku úniu (EÚ), by len ťažko mohli konkurovať krajinám ako je USA, Rusko, Japonsko, či rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám ako India a Čína, alebo tzv. ázijským tigrom Malajzia, Kórejská republika, Hongkong, Singapur, Vietnam a ďalšie.

Európska únia je v súčasnosti veľmi dôležitým „hráčom na svetovom poli". Tvorí ju 27 krajín s celkovou rozlohou prevyšujúcou 4 milióny kilometrov štvorcových a s počtom obyvateľov približne 496 miliónov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne a Indii. Do dnešnej doby sa EÚ rozšírila celkovo šesťkrát a to v rokoch 1937 (Dánsko, Írsko, Spojené kráľovstvo), 1981 (Grécko), 1986 (Španielsko a Portugalsko), 1995 (Rakúsko, Fínsko, Švédsko), 2004 (Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a napokon v roku 2007 (Bulharsko a Rumunsko).

V roku 2007 sa EÚ stala najväčšou ekonomikou na svete a toto svoje popredné postavenie si zachovala aj počas svetovej ekonomickej krízy, ktorá trvá od roku 2008.[1]

Európska únia vytvára priestor na hlbšiu integráciu krajín Európy, odstraňuje ich vzájomnú konkurenciu, poskytuje priestor na spoločné aktivity na svetovej úrovni, podporuje menej rozvinuté regióny a jednotlivé členské štáty prostredníctvom finančných prostriedkov známych ako eurofondy, vytvára podmienky pre stabilitu v oblasti ekonomiky, hospodárstva, politiky – hlavne predchádzaniu vojenských konfliktov, dáva prednosť mierovým spôsobom riešenia sporov medzi krajinami v oblasti, v ktorej vypukli obidve svetové vojny a tak isto sa zasadzuje za mier v celom svete.[3] Na druhej strane sa štáty, ktoré sú jej súčasťou, museli vzdať v určitej miere svojej suverenity a v niektorých oblastiach sa podriadiť jej orgánom či právu, ktoré sama vytvára, a ktoré je odlišné od práva vnútroštátneho ako aj od práva medzinárodného, má tzv. supranacionálnu povahu.

Európska únia je „živá" organizácia, ktorá sa rozvíja, reaguje na dianie vo svete a rozširuje sa o nových členov. Jednou z kandidátskych krajín je aj Turecko. Proces vstupu žiadnej inej krajiny nevyvolal toľko otázok, polemík a takú diskusiu ako práve prístupové rokovania Ankary (Turecka). Voči tomuto štátu je vznášaných množstvo výhrad zo strán jednotlivých členských štátov. Výhrady sú rôzneho charakteru od geografickej polohy, cez kultúru a mentalitu obyvateľstva až po „osobné" - bilaterálne spory niektorých členských krajín s Tureckom (napr. Grécko, Cyprus, Francúzsko, Holandsko).

Proces vstupu do Európskej únie

Proces vstupu štátu do Európskej únie je pomerne komplikovaný a vôbec nie jednoduchý. Každá krajina, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ musí v prvom rade podať formálnu žiadosť o pristúpenie k EÚ, následne prebiehajú predvstupové rokovania, v ktorých každá krajina preukazuje svoju pripravenosť a splnenie všetkých kritérií a napokon vstup musia ratifikáciou Zmluvy o pristúpení potvrdiť všetky členské štáty. Krajiny, ktoré majú záujem stať sa členskými štátmi EÚ môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria štáty, ktoré sú najbližšie k získaniu statusu členskej krajiny EÚ. Označujeme ich ako pristupujúce krajiny. V súčasnosti je to len Chorvátsko. V roku 2011 Chorvátsko podpísalo prístupovú zmluvu s EÚ. Za Chorvátsku stranu podpísal túto zmluvu chorvátsky prezident Ivo Josipovič. V roku 2012 sa v Chorvátsku konalo referendum, v ktorom sa občania jasne rozhodli pre vstup do EÚ. Za vstup hlasovalo 66% Chorvátov a proti bolo 33%[4]. Následne túto zmluvu musia ratifikovať všetky členské krajiny EÚ. Ako prvé tak urobilo Slovensko (1. februára 2012) a ako posledné Holandsko (5. februára 2013). Svoj súhlas s Chorvátskym vstupom tak vyjadrilo všetkých 27 členských krajín a 26. marca 2013 Európska komisia potvrdila termín vstupu tejto, v poradí 28. krajiny na 1. júla 2013.

Druhú skupinu nazývame kandidátske krajiny – tieto sa nachádzajú v štádiu transponácie právnych predpisov EÚ do svojich národných právnych poriadkov. V súčasnosti sú to Čierna hora, Island, Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Tretiu skupinu tvoria krajiny, ktoré označujeme ako potenciálne kandidátske krajiny a sú to Albánsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo.

„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi."[5] O dosiahnutie týchto hodnôt a ich rešpektovanie v najširšej možnej miere sa musí usilovať nielen každý členský štát, ale aj každý štát, ktorý sa snaží stať súčasťou EÚ.

Prístupové kritériá

Všeobecné procesné a geografické podmienky sú zakotvené v článku 49 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Okrem týchto podmienok sú prístupové kritéria obsiahnuté aj v Deklarácii Európskej rady z Kodane z roku 1993 tzv. Kodanské kritéria. Pred prijatím tejto deklarácie, neexistovali žiadne iné kritéria (okrem kritérií ZEÚ), ktoré musela krajina uchádzajúca sa o členstvo v EÚ spĺňať. Bola to reakcia na nadchádzajúce veľké rozšírenie EÚ o krajiny východnej a strednej Európy. Tieto kritéria môžeme rozdeliť do troch skupín: politické, ekonomické a kritéria súvisiace s implementovaním acquis communautaire.

Politické kritéria: kandidátska krajina musí mať stabilné inštitúcie, garantujúce princípy právneho štátu, demokraciu, ľudské práva a ochranu menšín.

Ekonomické kritéria: v kandidátskej krajine musí existovať fungujúca trhová ekonomika a táto krajina musí byť pripravená vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v rámci EÚ.

Každá budúca členská krajina EÚ musí uviesť svoju legislatívu do súladu s právnym systémom EÚ a musí na seba previesť všetky záväzky vyplývajúce z členstva.

Po neúspešnom pokuse o prijatie Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (2005) sa stále častejšie hovorí o tzv. absorpčnej kapacite, ktorá by sa mohla stať ďalším kritériom pre vstup do EÚ. Tá totiž zohľadňuje nielen pripravenosť kandidujúcej krajiny, ale aj pripravenosť samotnej únie o prijatie ďalšieho člena (členov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej ďalšie efektívne fungovanie. V súvislosti s ňou sa tiež spomína aj geografické vymedzenie hraníc, za ktoré sa už EÚ nebude rozširovať, alebo určenie iných podmienok, ktoré dávajú do popredia vyriešenie prv všetkých vnútorných otázok únie a až následne sa zaoberať ďalším rozširovaním.

Podanie formálnej žiadosti o pristúpenie k Európskej únii

„O členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov. Zohľadnia sa podmienky prípustnosti schválené Európskou radou."[6] Ak je stanovisko komisie pozitívne a Rada jednomyseľne schváli negociačný mandát, nasleduje formálne otvorenie prístupových rokovaní medzi kandidátskou krajinou a všetkými členskými krajinami EÚ.

Predvstupové rokovania

Predvstupové rokovania slúžia najmä na pomoc kandidátskym krajinám, aby v prípade prijatia do EÚ boli pripravené na plnenie povinností vyplývajúcich z členstva. Na druhej strane umožňujú Únii pripraviť sa na možné rozšírenie v rámci už spomínanej absorpčnej kapacity. Rokovania prebiehajú medzi kandidujúcim štátom a inštitúciami Únie, predvstupová stratégia nie je univerzálna, ale vypracúva sa individuálne pre každú krajinu. Rokovania sa zameriavajú hlavne na prijatie a implementáciu acquis, pričom celé acquis je rozdelené do negociačných kapitol (prístupové rokovania s Tureckom zahŕňajú 35 kapitol).

Okrem preberania acquis prístupové rokovania obsahujú aj stabilizačné a asociačné dohody, prístupové partnerstvá, predvstupovú pomoc, politický dialóg, hodnotiace správy a ďalšie mechanizmy.

Po uzavretí všetkých kapitol sa výsledok rokovaní zapracuje do návrhu Zmluvy o pristúpení, ktorá sa uzatvára medzi Radou a kandidátskou krajinou. K návrhu sa potom vyjadrí Komisia a Parlament. Po podpise je Zmluva o pristúpení predložená členským krajinám a pristupujúcim krajinám na ratifikáciu v súlade s ich ústavnými procedúrami. Po ukončení procesu ratifikácie a vstupe Zmluvy do platnosti sa kandidátska krajina stáva členskou krajinou Európskej únie.

Tomáš Sabadoš, študent 1. ročníka dennej formy magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, zaujíma sa o medzinárodné a európske právo.

Citácie a odkazy:

[1] http://useconomy.about.com/od/grossdomesticproduct/p/largest_economy.htm

[2] http://therichest.org/world/worlds-largest-economies

[3] Európska únia získala v roku 2012 Nobelovu cenu za mier.

[4] http://www.europskyparlament.sk/view/sk/press-release/institution/institution-2012/institution-2012-January/institution-2012-January-18.html;jsessionid=6222EF45535625209EB148BC2C69303C

[5] Zmluva o Európskej únii, čl. 2

[6] Zmluva o Európskej únii, čl. 49

Zoznam použitej literatúry

Knižné publikácie:

[1] KARAS, V – KRÁLIK, A. Európske právo. 2. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2007, 505 s., ISBN 978-80-8078-4

[2] MAZÁK, J – JÁNOŠIKOVÁ, M. Základy práva Európskej únie (Ústavný systém a súdna ochrana). 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 740 s., ISBN 978-80-8078-289-4

[3] SIMAN, M. – SLAŠŤAN, M. Právo Európskej únie. Bratislava: Euroiuris – Európske právne centrum, 2012. ISBN 978-80-89406-12-8

[4] SÝKORA, P. a kol.: Európska integrácia. Bratislava: Centrum európskych štúdií Univerzity Komenského, 2000, 261 s., ISBN: 80-89005-01-2

Právne akty Európskej únie:

[1] Zmluva o Európskej únii

[2] Zmluva o fungovaní Európskej únie

[3] Conclusions of the Presidency – Copenhagen

Elektronické zdroje:

[1] REZLER, P. The Copenhagen Criteria: Are They Helping or Hurting The European Union? In Touro International Law Review. 2011, Volume 14, No. 2

[2] http://europskaunia.sk

[3] http://ec.europa.eu

[4] http://avrupa.info.tr

[5] http://www.europskyparlament.sk

[6] http://hajnos.blog.pravda.sk

[7] http://webnoviny.sk

[8] http://eur-law.eu

[9] http://eur-lex.europa.eu

[10] http://circa.europa.eu

[11] http://therichest.org/world/worlds-largest-economies

[12] http://useconomy.about.com/od/grossdomesticproduct/p/largest_economy.htm

Ilustračné foto: sxc.hu

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1059
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Následky nedostatočného alebo vnútorne rozporného odôvodnenia rozhodnutia

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia ...

K aplikácii ustanovenia § 390 CSP po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom SR

Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej ...

Vyjadrenie k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu; Nepredloženie vyjadrenia odvolaciemu súdu

Civilný sporový poriadok inštruuje, že pokiaľ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, súd na vyjadrenie k ...

Subsidiarita neodkladných opatrení

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Hľadá sa šéf prokurátorov. Koalícia chce diskutovať, ale odborníkov nepočúvahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553597-hlada-sa-sef-prokuratorov-koalicia-chce-diskutovat-ale-odbornikov-nepocuva/

Výber nového generálneho prokurátora je už na pôde Národnej rady.

Čaputová: Prezident sa podieľa na určení postu generálneho prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/caputova-prezident-sa-podiela-na-ur/472202-clanok.html

Prezidentka poukázala tiež na to, že téma generálnej prokuratúry by sa nemala zužovať len na ...

Generálny prokurátor odmieta zasahovanie do trestnej veci kauzy Búrkahttps://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-odmieta-zasahovan/471794-clanok.html

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár odmieta akékoľvek zasahovanie do trestnej veci ...

Grendel:Príslušnosť k profesii prokurátora nie je zárukou jeho kvalityhttps://www.teraz.sk/slovensko/grendelprislusnost-k-profesii-prokur/471658-clanok.html

Prokuratúra je dnes podľa Grendela uzavretým systémom.

Kováčiková: O právnej kvalifikácii sa rozhoduje aj počas vyšetrovaniahttps://www.teraz.sk/slovensko/o-pravnej-kvalifikacii-sa-rozhoduje-aj/471737-clanok.html

Policajti z NAKA zadržali 11. marca 13 sudcov. Obvinenia padli z trestných činov korupcie, ...

Za zhodenie hniezda lastovičke alebo belorítke hrozí pokuta 9958 eurhttps://www.teraz.sk/najnovsie/za-zhodenie-hniezda-lastovicke-alebo-be/471428-clanok.html

Ochranári sa o zhodení hniezd dozvedia od ľudí, ktorí im to nahlásia prostredníctvom mailu ...

Nové časopisy

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Súkromné právo 2/2020

Súkromné právo 2/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 3/2020

Justičná revue 3/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 2/2020

Právny obzor 2/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: