Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ústavný súd Českej republiky zrušil lehotu na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu

Katarína Titurusová • 15.1. 2013, 20:07

Nálezom Pl. ÚS 16/12 Ústavného súdu Českej republiky došlo k zmene ustanovenia § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občanský soudní řád (ďalej aj „občanský soudní řád" alebo „OSR"), podľa ktorého: „Předloží-li žalobce v prvopisu směnku nebo šek, o jejichž pravosti není důvodu pochybovat, a další listiny nutné k uplatnění práva, vydá na jeho návrh soud směnečný (šekový) platební rozkaz, v němž žalovanému uloží, aby do tří dnů zaplatil požadovanou částku a náklady řízení nebo aby v téže lhůtě podal námitky, v nichž musí uvést vše, co proti platebnímu rozkazu namítá. Směnečný (šekový) platební rozkaz musí být doručen do vlastních rukou žalovaného. Nelze-li návrhu na vydání platebního rozkazu vyhovět, nařídí soud jednání."

Vzhľadom na totožnosť spomínaného ustanovenia s ustanovením § 175 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok" alebo „OSP"), podľa ktorého: „Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie", pokladáme za účelné venovať tejto problematike pozornosť.

Ústavný súd Českej republiky spomínaným nálezom rozhodol, že ustanovenie § 175 ods. 1 OSR sa v slovách „do troch dní" a „v tejto lehote" ruší. K zrušeniu trojdňovej lehoty na podanie námietok proti zmenkovému alebo šekovému platobnému rozkazu by malo v Českej republike dôjsť dňa 30. apríla 2013, pričom sa počíta s tým, že kontinuálne od 1. mája 2013 by mala byť táto lehota predĺžená z troch na osem dní. O tejto zmene Ústavný súd rozhodol na základe ústavnej sťažnosti navrhovateľky, aby Ústavný súd nálezom zrušil rozsudok Najvyššieho súdu v Prahe zo dňa 11. novembra 2010, 5Cmo 270/2010.[1] Súd sa zaoberal rozporom napadnutého ustanovenia so zásadou rovnosti účastníkov konania, ktorá je súčasťou práva na spravodlivý proces. Táto zásada je zakotvená v čl. 96 ods. 1 Ústavy ČR a ako subjektívne právo je deklarovaná v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je jednou zo základných princípov, ktorým sa súdne konanie musí vyznačovať. Vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania musia mať pred súdom rovné postavenie, jedna alebo druhá strana nemôže byť žiadnym spôsobom zvýhodňovaná ani znevýhodňovaná. Zákon musí zaistiť všetkým stranám sporu rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv. Ak sú právnou normou podmienky realizácie procesných oprávnení niektorých účastníkov neodôvodnene skrátené, porušuje sa tým základné právo účastníka konania, a to právo na spravodlivý proces. So zásadou práva na spravodlivý proces veľmi úzko súvisí zásada rovnosti účastníkov konania. Lehota troch dní na podanie námietok je v rozpore s oboma spomínanými zásadami, nakoľko žalovaný nemá možnosť adekvátne sa brániť proti uplatňovanému nároku. Je potrebné si uvedomiť, že zmenkové a šekové právo bolo formulované v druhej polovici 19. storočia a od tej doby nezaznamenalo výraznejšie zmeny. Odráža tak realitu 19. storočia, kedy zmenky boli používané zriedkavo, zásadne len významnými mocenskými a ekonomickými entitami a preto v prípade trojdennej lehoty v tomto prípade nebol dôvod uvažovať o neprimeranosti lehoty. V dnešnej dobe sa používanie zmeniek okrem využitia v obchodných vzťahoch rozšírilo predovšetkým na používanie blankozmeniek rôznymi nebankovými osobami, ktoré mnohokrát blankozmenky používajú k získaniu rôznych neoprávnených ziskov. Súdy im v tom svojím prílišným formalizmom pomáhajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti by súdy mali rozhodovať nestranne a nehájiť len záujmy vlastníkov cenných papierov, obzvlášť v prípade, keď sa jedná celkom zjavne o nemorálne, možno aj úmyselné konanie žalobcu.

K spomínanému nálezu boli zaujaté aj dve odlišné stanoviská. Sudca Stanislav Balík sa vo svojom odlišnom stanovisku zaoberá otázkou, aká dĺžka lehoty je ešte ústavne konformná a aká už nie. Vyjadril sa, že v zmenkovom práve, ktoré je povestné svojou prísnosťou a formálnosťou nebýva príliš veľa variant toho, čo sa dá namietať. Má pochybnosti, že tomu, kto nedostane nápad do troch dní, pomôže dní osem, pätnásť alebo šesťdesiat. Obáva sa, aby sa dobromyseľným aktivizmom nenarušilo celé poňatie a zmysel zmenkového práva. Sudca Jiří Nykodým, ktorý taktiež nesúhlasil s väčšinovým názorom pléna vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, že problém, ktorý je podanou ústavnou sťažnosťou nastolený, nie je primárne problémom krátkosti lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, ale je daný tým, že sa používanie rôznych typov zmeniek, v tomto prípade blankozmenky, ktorá je koncipovaná ako nástroj profesionálnych obchodníkov, rozšírilo do oblasti spotrebiteľských zmlúv, kde je profesionálnom len jedna strana, ktorá na ich využívanie pristupuje so znalosťou veci, proti ktorej stojí druhá strana, ktorá je v drvivej väčšine prípadov naopak úplne neinformovaná.

V nadväznosti na slovenskú právnu úpravu si kladieme otázku, či trojdenná lehota k podaniu zmenkových námietok nie je neobvykle tvrdý prežitok. Je úlohou zákonodarcu, aby zmenky a konanie o nich upravil spôsobom zodpovedajúcim potrebám dnešnej doby. Ako konštatoval už ústavný súd vo svojej judikatúre, zmyslom predĺženia lehoty je obmedzenie entropie napríklad pri uplatňovaní práv a zníženie neistoty v právnych vzťahoch. V súvislosti s námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu je na mieste poukázať aj na zásadu koncentrácie, ktorá sa tu uplatňuje. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 6/2008 zo dňa 1. júla 2010, pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach môže súd preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Pre porovnanie s Rakúskym občianskym súdnym poriadkom (Zivilprozessordnung) novelizovaným v roku 1979, predmetná lehota bola v rakúskom právnom poriadku predĺžená na 14 dní a táto dĺžka je zachovaná dodnes. K tomuto predĺženiu sa pristúpilo v súvislosti so širšou úpravou používania zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch. Tendencie Rakúska rovnako nasledovalo aj Nemecko. Podľa čl. 824 Občianskeho súdneho poriadku Španielskeho kráľovstva (Ley de Enjuiciamiento civil) je možné námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu podať v lehote 10 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu. Môžeme konštatovať, že trojdenná námietková lehota uplatňovaná v slovenskom právnom poriadku je v spojení s veľmi prísnym procesným konaním v širšom európskom kontexte nevídaná. Z pohľadu zmenkového veriteľa by predĺženie tejto lehoty, vzhľadom k rýchlosti akou sú súdy schopné preskúmať dlžníkove námietky, nemalo žiadny negatívny vplyv. Naopak zmenkový dlžník by mal skutočný priestor na konkrétny zmenkový vzťah a mohol by adekvátne reagovať. Trojdenná námietková lehota v zmysle § 175 OSP je protiústavná aj v dialógu s ďalšími prvkami právnej úpravy. Nielen, že zmenková právna úprava je vysoko formálna, ale je sprevádzaná rozkazným konaním, ktoré je samo o sebe špecifické, a to aj v porovnaní s ostatnými rozkaznými konaniami. Dôležité je posúdiť, či trojdenná lehota dáva dlžníkovi, ak je v akomkoľvek postavení v konkrétnom zmenkovom vzťahu priestor na vznesenie kvalifikovaných námietok. Môžu sa vyskytnúť názory, že tomu, komu nestačí lehota tri dni na podanie námietok, nestačí ani lehota osem či pätnásť dní. V súčasnej právnej úprave prevláda faktická nerovnosť medzi týmito subjektmi, nakoľko je bezdôvodne obmedzená možnosť zmenkových dlžníkov brániť svoje práva pred nestranným a nezávislým súdom. Vzhľadom na trend využívania zmeniek nebankovými subjektmi a tiež na skutočnosť, že bežný človek sa so špecifickou právnou úpravou zmeniek nestretáva každodenne, by bolo vhodné aby Slovenská republika nasledovala tendencie európskych štátov a upravila spomínanú lehotu tak, aby bola zavedená rovnosť medzi zmenkovými dlžníkmi a zmenkovými veriteľmi.

Mgr. Katarína Titurusová
absolventka Právnickej fakulty UK
AK Špireková & Partners, s.r.o. 

Poznámka:

[1] Zmenkové spory podľa tvrdenia navrhovateľky v Českej republike prejednávajú len určité senáty, ktoré sa na túto problematiku špecializujú a riadia sa výhradne zákonom č. 191/1951 Sb. zmenkový a šekový zákon, v znení neskorších predpisov a žiadne iné predpisy pre ne neexistujú. Navrhovateľka uviedla, že v roku 2002 poskytla spoločnosť FAST FINANCE s.r.o. drobné pôžičky veľkému počtu klientov. Pôžičky boli podľa zmluvy splácané tak, že poskytovateľ pôžičiek si každý týždeň chodil pre splátky. V priebehu splácania však poskytovateľ pôžičiek prestal pre splátky chodiť a poslal klientom list, že sa rozhodol zmeniť spôsob splácania tak, že klienti budú posielať peniaze mesačne zloženkou. Napriek tomu, že klient so zmenou nesúhlasil, poskytovateľ prestal pre splátky chodiť a tak priviedol dlžníka do oneskorenia. Po určitej dobe veriteľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej čiastky s príslušenstvom. Väčšina dlžníkov všetko zaplatila, vrátane nákladov exekúcie. Po potvrdení exekútora, že dlh uhradili, považovali záležitosť za skončenú a doklady v tejto veci neuschovali. Spoločnosť FAST FINANCE, s.r.o. počkala niekoľko rokov, v priebehu ktorých indosovala zmenky na žalobcu a neskôr podala niekoľko tisíc žalôb. Väčšina žalovaných vôbec nevedela o čo ide a nebola schopná adekvátne reagovať. Pôžičky boli poskytnuté v roku 2002, žaloby podané v rokoch 2008 – 2009. Po toľkých rokoch žalovaní nemali potrebné doklady, ani si do detailov nepamätali, ako celá vec prebiehala. Preto je trojdňová lehota v tomto prípade príliš krátka na to, aby žalovaní vypracovali relevantné námietky.

Moje poďakovanie patrí JUDr. Barbare Špirekovej, usadený euroadvokát, za cenné rady a pomoc pri písaní článku. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1873
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: