TlačPoštaZväčšiZmenši

Právo vedľajšieho účastníka - spotrebiteľského združenia na zastúpenie advokátom

15.10. 2012, 17:28 |  najpravo.sk

Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou.

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu vo výške 58,16 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaviazania odporcov na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel odporca 1/ ako dlžník a odporca 2/ ako ručiteľ ešte s právnym predchodcom navrhovateľa S., a.s.. Zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov poukázal na to, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zároveň vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, ale aj odporcom 1/ návrh zamietol. Odporcom 1/, 2/ trovy konania nepriznal, pretože ich nenavrhli nahradiť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. l O.s.p..

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Rozsudok okresného súdu v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.

V odvolaní poukázal na ustanovenia § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom.

Právne zastúpiť sa mohol sám účastník konania. Taktiež namietal, že vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, že nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca.

Nevidí účelnosť a dôvodnosť priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, lebo v danom prípade uplatnil námietku premlčania sám odporca a vedľajší účastník vzhľadom na vyššie uvedené ani nebol oprávnený na jej účinné uplatnenie, to znamená, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol neúčelný, keďže v podstate ním uplatnená námietka premlčania nepriniesla odporcovi žiadne priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Okrem toho právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania.

Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na to navrhovateľ zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využívať na zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov.

Namietal, že nie je zrejmé, na základe koho iniciatívy vstúpil vedľajší účastník do konania, ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, čo je nevyhnutné pre posúdenie nároku vedľajšieho účastníka na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia.

Podľa navrhovateľa ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania ( a to nielen samotným právnym zastúpením, ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním), k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p.. Zdôraznil, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla viesť k nežiadajúcim tvrdostiam, čo je predpokladom použitia citovaného ustanovenia § 150 O.s.p. s prihliadnutím na výnimočnosť daného prípadu.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť ako vecne správny v napadnutej časti a priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, celkom vo výške 19,12 eur.

K námietkam navrhovateľa uvedeným v odvolaní uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, pričom relevantne právne argumentoval, v dôsledku čoho táto skutočnosť viedla k zamietnutiu návrhu na začatie konania.

Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky.

Početnosť spotrebiteľských vecí navrhovateľa s obdobným skutkovým a právnym základom pojednávaných na všeobecných súdoch a tým aj možnosti právnej ochrany determinoval svojím postupom výlučne navrhovateľ. Vedľajší účastník považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok súdnom procese v zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich často na hranici existenčného minima, o zaplatenie premlčaných záväzkov, väčšinou z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd priznával v týchto súdnych konaniach s rovnakým kauzálnym základom právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nemá a zväčša si ani nemôže dovoliť právneho zástupcu, právo na náhradu trov právneho zástupcu nepriznal a tým mu odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom. Je zrejmé, že spotrebiteľské združenie si nemôže na vlastné náklady dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom procese, v ktorom si navrhovateľ pri uplatňovaní svojich hromadných, zjavne nedôvodných a premlčaných nárokov a pri podaní "formulárových žalôb" v plnom rozsahu uplatňuje svoje základné právo na advokáta.

Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných aj v ustanovení § 93 ods. 4 O.s.p.. Súd by zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu.

Argument, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach, by účastníkom konania nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhrada trov konania, je do istej miery absurdný. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne, a taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne až takmer identickú právnu argumentáciu. Zdôraznil, že treba mať na zreteli, že príprava vzoru právnej argumentácie si vyžaduje taktiež odbornú znalosť a čas na jej prípravu.

Pokiaľ by súd aplikoval argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by navrhovateľovi pre prípad jeho plného úspechu priznať náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátskou kanceláriou, na základe čoho si aj navrhovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a aj právny zástupca navrhovateľa používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné podania. Takáto prax je v právnom prostredí úplne bežná.

Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ návrh. Odporca bol vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v konaní celkom úspešný. Súd o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p..

Je nepochybné, že dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. Navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a neúspech v konaní mu privodilo aj vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom.

Vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Táto ochrana sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p..

Prejednávaná vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu, prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb.

Článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ sa únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov. Tieto práva upravujú viaceré ustanovenia príslušných Smerníc EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES ako článok 38 Charty základných práv EÚ.

Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je absurdný a odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva spotrebiteľov.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Pokiaľ navrhovateľ žiada aplikovať § 150 O.s.p., v danom konaní preto neexistuje dôvod.

K námietkam navrhovateľa, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva uviedol, že účelom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Poukázal na odôvodnenie uznesenia NS SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009, z ktorého vyplýva, že námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť podľa § 101 ods.l O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by odporca musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

Vedľajší účastník poukázal na to, že podľa § 93 ods.4 O.s.p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajší účastník však nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.

Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, odporcu a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo/2313/2004.

Preto je toho názoru, že ak by absentoval výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, bola by takáto námietka účinná vždy.

Ak by spotrebiteľ výslovne s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom nesúhlasil, súd jeho nesúhlas posúdi podľa § 93 ods.4 tretia veta O.s.p..

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.1, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p..

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je správne.

Ustanovenie § 205 O.s.p. upravuje náležitosti odvolania, medzi iným ukladá odvolateľovi, že jej jeho povinnosťou uviesť, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne z dôvodu, že mal aplikovať ustanovenie § 150 ods.l, 2 O.s.p., na ktoré konkrétne poukazuje vo svojom odvolaní s poukazom na výnimočnú situáciu a na neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Ustanovenie § 205 v ods. 2 upravuje, že odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami, ktoré sú uvedené v písm.a/ až f/.

Navrhovateľ v odvolaní nepoukázal na žiaden z týchto dôvodov, pre ktoré by malo byť rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Vytýka prvostupňovému súdu, že mal aplikovať ustanovenie § 150 a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 150 ods.l O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Toto ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvod hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. S prihliadnutím na zrejmú chybu a omyl v novelizácii ustanovenia § 150 ods.l O.s.p. odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru daného ustanovenia.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania (Z IV, strana 64).

Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno zohľadniť v prospech navrhovateľa, keďže k tomu nie sú žiadne dôvody a ani v tomto smere navrhovateľ neargumentuje.

Je nepochybné, že navrhovateľ uplatnil premlčanú námietku konania a práve v dôsledku zastúpenia odporcov vedľajším účastníkom došlo k zamietnutiu návrhu. Navrhovateľ žaloval premlčanú pohľadávku zrejme v domnienke, že odporca nebude namietať premlčanie v dôsledku svojej neznalosti. Práve táto okolnosť je jednou z tých, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. v danom prípade. Základná námietka navrhovateľa smeruje k tomu, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva.

Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.

Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.s.p..

V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle § 25 ods.l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. "rovnosti zbraní", pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p., keď O.s.p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, ktoré cituje vedľajší účastník vo svojom vyjadrení, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a akceptuje ho. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo byť priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené.

Argumentácia navrhovateľa smerujúca k účelnosti nemá oporu v zákone a nemožno na ňu prihliadnuť ani vo vzťahu k ustanoveniu § 150 O.s.p., ktorý v konečnom dôsledku o účelnosti trov konania nič nehovorí, na rozdiel od ustanovenia § 142 ods.l O.s.p..

Citované ustanovenie § 142 O.s.p. totiž upravuje, ako súd postupuje v prípade, keď priznáva právo na náhradu trov konania, pričom posudzuje účelnosť takto uplatnených trov, a to vo vzťahu k trovám, ktoré účastníkovi prizná. Takto môže trovy, ktoré sú neúčelné, znížiť. Citovaná právna úprava v § 150 v žiadnom prípade však neodôvodňuje nepriznanie trov konania z dôvodu neúčelnosti.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods.l je možná z dôvodu, ktoré odvolací súd uviedol vyššie, teda nie z dôvodu neúčelnosti trov, ale z dôvodov hodného osobitného zreteľa, ktoré spočívajú úplne na iných základoch, v takomto prípade súd neposudzuje účelnosť alebo neúčelnosť daných trov, ale vo všeobecnosti nárok účastníka ako taký s prihliadnutím na osobitosti toho-ktorého konania. V praxi súd často môže aplikovať citované ustanovenie napr. vtedy, ak ide o spor medzi účastníkmi, pričom účastníci vyvíjajú enormnú snahu na ukončenie daného sporu a často takto vyriešený spor je na prospech obidvoch účastníkov. V takýchto prípadoch býva spravodlivé, aby účastníci si trovy hradili každý samostatne.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že vedľajší účastník nemohol vzniesť námietku premlčania, pretože ide o úkon s hmotnoprávnou relevanciou, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, keď treba zdôrazniť, že v danom prípade vedľajší účastník pomáha odporcovi v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod.. Podstavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho podstavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, naviac odporca 1/ taktiež vzniesol námietku premlčania. Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporcov.

Námietka navrhovateľa, keď namieta, ako vstúpil vedľajší účastník do konania, ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, je pre posúdenie daného nároku nepodstatná, a to aj s prihliadnutím na to, že vedľajší účastník v danom spore konal aktívne, čo viedlo k úspech odporcov v konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods.l O.s.p. a § 142 ods.l v spojení s § 151 ods.l O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 26.07.2012. Súd priznal náhradu vo výške 19,12 eur, a to podľa vyúčtovania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, keďže toto vyúčtovanie je nižšie v skutočnosti, ako ho vypočítal odvolací súd.

Odvolací súd potrebuje za potrebné dodať, že v danom prípade súd v odvolacom konaní, kedy predmetom posúdenia sú len trovy prvostupňového konania, nevychádza z hodnoty veci, ktorá bola predmetom sporu, ale za predmet považuje namietanú výšku, s ktorou sa odvolací súd zaoberá a ktoré sú v skutočnosti predmetom odvolacieho konania. V odvolacom konaní súd neposudzuje vec samú a ani advokát sa nevyjadruje s odbornými znalosťami k veci, ktorá už je rozhodnutá. Vo vyjadrení argumentuje len k otázkam súvisiacim s trovami konania, čomu má zodpovedať aj jeho odmena. Je totiž neprípustné, aby v prípade, ak predmetom odvolacieho konania je minimálna suma, napr. z dôvodu matematického pochybenia, súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci, pričom priznaná hodnota za jeden úkon by bola v hrubom nepomere k právnej službe a k predmetu odvolacieho konania, čo odvolací súd nepovažuje za spravodlivé. Preto v takomto prípade vychádza z hodnoty odvolacieho konania, ktorou v danom prípade bola hodnota trov vo výške 58,16 eur.

Potom odmena za jeden úkon právnej pomoci by predstavovala 16,60 eur podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál vo výške 7,63 eur, spolu by to bolo 24,23 eur, k tomu 20 % DPH vo výške 4,85 eur, spolu odmena by predstavovala 29,08 eur. Súd preto trovy odvolacieho konania priznal v súlade s vyúčtovaním.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol v pomere hlasov členov senátu 3:0.

JUDr. Jaroslav Mikulaj, predseda senátu 

Ilustračné foto: stock.xchng 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 450
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Poistenec na PN nemôže svojvoľne meniť miesto pobytuhttps://www.teraz.sk/ekonomika/poistenec-na-pn-nemoze-svojvolne-meni/430796-clanok.html

Niektorí poistenci si neuvedomujú, že počas práceneschopnosti sa nemôžu liečiť kdekoľvek, ...

Ministerstvo vnútra chce do konca roka kompletne prezbrojiť policajtovhttps://www.webnoviny.sk/ministerstvo-vnutra-chce-do-konca-roka-kompletne-prezbrojit-policajtov/

Ministerstvo vnútra SR plánuje do konca tohto roka kompletne prezbrojiť policajtov od ...

Prezidentka Čaputová udelila milosť, zohľadnila kritickú rodinnú a sociálnu situáciu odsúdenéhohttps://www.webnoviny.sk/prezidentka-caputova-udelila-milost-zohladnila-kriticku-rodinnu-a-socialnu-situaciu-odsudeneho/

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila milosť mužovi, ktorý spáchal dopravnú nehodu a dostal ...

Justícia má aj po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie značné rezervy, zhodujú sa právnicihttps://www.webnoviny.sk/justicia-ma-aj-po-tridsiatich-rokoch-od-neznej-revolucie-znacne-rezervy-zhoduju-sa-pravnici/

Slovenská justícia má aj po celých desaťročiach fungovania stále značné rezervy.

Premiér Pellegrini opäť ohlásil reformu súdnictva, vyjadril sa aj k schváleniu obrannej stratégiehttps://www.webnoviny.sk/premier-pellegrini-opat-ohlasil-reformu-sudnictva-vyjadril-sa-aj-k-schvaleniu-obrannej-strategie/

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) znovu ohlásil reformu súdnictva.

Novinky v penziách 2020https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/532764-novinky-v-penziach-2020/

Penzie čakajú od januára opäť zmeny.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: