Streda, 29. máj 2024 | meniny má Vilma , zajtra Ferdinand
Predplatné
Streda, 29. máj 2024 | meniny má Vilma , zajtra Ferdinand
TlačPoštaZväčšiZmenši

Prečo môže byť súdny poplatok za námietky proti exekúcii protiústavný?

najpravo.sk • 11.3. 2012, 22:10

Krajský súd v Prešove inicioval koncom minulého roka konanie pred Ústavným súdom, pričom navrhol, aby Ústavný súd vyslovil, že položka 13 písmeno b/ sadzobníka súdnych poplatkov nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V uvedenej právnej veci koná Krajský súd Prešov o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť poplatok za námietky proti exekúcii vo výške 16.596,50 €, t. j. v najvyššej prípustnej výške. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie bolo síce vydané v súlade so Zákonom o súdnych poplatkoch, súčasne však nadobudol pochybnosť o súlade zákonného ustanovenia s viacerými článkami Ústavy SR.

Kto je vlastne poplatníkom?

Prvý rozpor položky 13 písm. b/ sadzobníka s Ústavou SR vidí Krajský súd Prešov v absencii osoby poplatníka v § 2 ods. 1, teda nie je zrejmé, komu má byť uložené zaplatenie poplatku za námietky proti exekúcii.

Súd uviedol, že výkladom per analogiam k § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch by sa dalo dospieť k záveru, že poplatníkom je podávateľ námietok, t. j. povinný, čo zodpovedá aj bežnej súdnej praxi, avšak tento záver je pre bežného adresáta právnej normy obsiahnutej v položke 13 písm. b/ zákona absolútne nepredvídateľný a naopak z pohľadu prieskumného postupu inštančne vyšších súdov absolútne arbitrárny.

Odrádzanie povinného od podania námietok ako jediný cieľ?

Krajský súd Prešov je toho názoru, že nie je zrejmé, v čom je konanie o námietkach natoľko odlišné od konania o udelenie poverenia exekútorovi, že musí byť zaťažené súdnym poplatkom vo výške 6% zo sumy vymáhaného nároku, pričom konanie o zastavenie exekúcie, ktoré môže slúžiť rovnakému účelu ako námietky nie je spoplatnené vôbec. Jediným rozdielom, avšak podstatným je, že konanie o zastavenie exekúcie nemá tie odkladné účinky, ktoré má konanie o námietkach.

Jediným cieľom sa zdá byť odrádzanie povinného od podania námietok, teda zabezpečenie „efektívnosti" exekúcie. Efektívnosť a legalita výkonu štátnej moci sú však v právnom štáte od vekov vo vzájomnom rozpore – legalita bráni efektívnosti, pretože umožňuje každému z účastníkov brániť sa proti rozhodnutiu vo svoj neprospech a tým odďaľovať nastúpenie jeho účinkov, ktoré by však (ak by sa toto rozhodnutie nakoniec ukázalo ako nesprávne) mohli znamenať nezákonný zásah do jeho práv. Na druhej strane snaha o efektívnosť bráni legalite, pretože sa rýchlym a dôsledným postupom vytvorí stav, ktorého náprava (ak sa neskôr tento postup ukáže ako nesprávny) môže byť v skutočnosti nemožná alebo ťažká. Práve vyvažovanie záujmu efektívnosti a legality musí byť úlohou zákonodarcu v právnom štáte, ktorý ctí základné práva a slobody, preto nemožno priznať jednému ústavne chránenému záujmu (efektívnosť vymáhania nároku) absolútnu prednosť pred iným ústavne chráneným záujmom (právna ochrana povinného pred nezákonnou exekúciou). Taktiež takáto konštrukcia súdneho poplatku za námietky proti exekúcii mlčky vychádza z predpokladu, že väčšina dlžníkov bezdôvodne platiť nechce, hoci má z čoho.

Rozpor s princípom rovnosti účastníkov

Podľa názoru krajského súdu možno medzi oblasti, v ktorých musí byť zabezpečená rovnosť účastníkov, a tým aj rovnosť zbraní zaradiť nielen oblasť dokazovania ale aj oblasť súdnych poplatkov. V exekučnom konaní sú účastníkmi oprávnený a povinný. Oprávnený je poplatníkom súdneho poplatku za udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pričom tento poplatok predstavuje 16,50 eur. Oproti tomu povinný (hoci zákon tu je neurčitý) je zaťažovaný poplatkom za konanie o námietkach, ktorého výška je 6% z vymáhaného nároku, najmenej 66 eur, najviac 16.596,50 eur. Takýto hrubý a nápadný nepomer medzi poplatkami za obsahovo podobný procesný úkon (návrh na vykonanie exekúcie – námietky ako obrana proti exekúcii) podľa názoru krajského súdu prima facie odporuje princípu rovnosti účastníkov podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR.

Zdroj: concourt.sk
Ilustračné foto: stock.xchng 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2869

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: