TlačPoštaZväčšiZmenši

Európsky platobný rozkaz v otázkach a odpovediach

1.3. 2012, 21:17 |  najpravo.sk

Rýchlosť je pri vymáhaní dlžných pohľadávok mimoriadne dôležitá, o tom vie každý podnikateľ. Neuhradené pohľadávky môžu spôsobovať platobnú neschopnosť dodávateľa a môžu byť pre neho doslova likvidačné. Ak ide o cezhraničné spory, teda odberateľ a dodávateľ sú v iných krajinách EÚ, javí sa pre mnohých vymáhanie pohľadávok doslova ako nemožné okrem iného aj pre neznalosť procesných predpisov v iných krajinách EÚ. Nemusí to byť však až také tragické. Riešením je európsky platobný rozkaz.

Na nasledujúcich riadkoch si vo forme najčastejších otázok a odpovedí zodpovieme na otázky týkajúce sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej „nariadenie").

Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska, keďže Dánsko sa na prijatí tohto nariadenia nezúčastnilo, v dôsledku čoho nie je viazané a nepodlieha uplatňovaniu nariadenia.

Veríme, že medzi odpoveďami si nájdu potrebné rady aj tí, ktorí na Slovensku obdržali európsky platobný rozkaz vydaný na podnet zahraničného subjektu a nevedia, ako sa voči nemu brániť resp. aké následky sú spojené s jeho vydaním.

Aké sú výhody európskeho platobného rozkazu?

Účelom nariadenia o európskom konaní o platobnom rozkaze je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, hlavne pri nepopretých peňažných pohľadávkach.

Vykonateľný európsky platobný rozkaz sa automaticky uzná a vykoná v inom členskom štáte (okrem Dánska) bez potreby ďalšieho vyhlásenia vykonateľnosti v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada, a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív v komunikácii medzi súdom a stranami s cieľom uľahčiť jeho priebeh a umožniť využívanie automatického spracovávania údajov.

Čo to znamená, že sa európsky platobný rozkaz automaticky uzná a vykoná aj v inom štáte únie?

Cieľom nariadenia je, aby bol európsky platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v jednom členskom štáte a ktorý sa stal vykonateľným, považovaný za rozkaz vydaný v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. To znamená, že vykonateľný európsky platobný rozkaz (exekučný titul) sa automaticky uzná a vykoná v inom členskom štáte (okrem Dánska) bez potreby ďalšieho vyhlásenia vykonateľnosti v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada, a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

Ak žalujem dlžníka v inej krajine EÚ, musím využiť inštitút európskeho platobného rozkazu?

Konanie o európskom platobnom rozkaze je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva. Preto toto nariadenie ani nenahrádza, ani nezosúlaďuje existujúce mechanizmy vymáhania nepopretých pohľadávok podľa vnútroštátneho práva.

Inak povedané, nariadenie o európskom konaní o platobnom rozkaze nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva. Ide len o alternatívu, ktorá ponúka okrem zjednodušenia súdneho konania aj vykonateľnosť európskeho platobného rozkazu v akomkoľvek inom členskom štáte.

Na aké pohľadávky možno žiadať vydanie európskeho platobného rozkazu?

Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch (t. j. aspoň jedna zo strán bydlisko či sídlo alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci). Nariadenie sa na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci. Taktiež nemožno žiadať vydanie európskeho platobného rozkazu pri majetkových právach vyplývajúcich z manželského zväzku, dedenia zo závetu a dedenia zo zákona, z konkurzných konaní, konaní týkajúcich sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, vyrovnávacích a podobných konaní, vo veciach sociálneho zabezpečenia, z pohľadávok, ktoré vznikli z mimozmluvných záväzkov, pokiaľ neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu alebo sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku.

Aký je to cezhraničný spor?

Cezhraničný spor, je taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.

Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.

Ako sa podáva návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu?

Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. Keďže tlačivo obsahuje presné názvy jednotlivých koloniek, je jeho vyplnenie pomerne jednoduché a nemali by vznikať situácie, kedy je návrh neúplný.

Návrh musí obsahovať mená a adresy strán, prípadne mená ich zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva, výšku pohľadávky vrátane istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a nákladov, ak sa požadujú úroky z pohľadávky, úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona, predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku, označenie dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku, odôvodnenie právomoci súdu/súdov, cezhraničný charakter sporu.

V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie. Preto je potrebné opísať dôkazy, listiny a najlepšie je ich aj pripojiť k návrhu.

V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania. Návrh podpisuje navrhovateľ alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca.

Môže sa návrh podať aj elektronickou formou?

Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu. V takomto prípade sa návrh spravidla podpisuje elektronickým podpisom, pričom podpis sa uznáva v členskom štáte pôvodu a nemôžu sa naň vzťahovať dodatočné požiadavky.

Aké dôkazy musím k návrhu pripojiť?

Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov. Vzhľadom k tomu k návrhu treba pripojiť všetky dôkazy, ktoré dokazujú vznik a právny dôvod žalovanej pohľadávky a jej presnú výšku.

Kde je potrebné návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podať?

Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne. Európsky justičný atlas pre občianske a obchodné veci obsahuje podrobný vyhľadávač pre určenie príslušných súdov v jednotlivých členských štátoch. Nájdete ho kliknutím SEM, medzi jednotlivými krajinami prepínajte klikom na mapu Európy.

Ktoré súdy v SR prejednávajú návrhy na vydanie európskeho platobného rozkazu?

O návrhoch rozhodujú vo väčšine prípadov okresné súdy, pričom ich príslušnosť sa riadi miestom bydliska alebo sídla žalovaného. Na konkrétnych súdoch sa veci prejednávajú v oddeleniach občianskoprávnych vecí, teda tzv. „C" a v prípade obchodnej agendy sa veci rozhodujú v obchodných senátoch, tzv. „Cb". Veci sa neprejednávajú v registroch skrátených konaní „Ro" a „Rob", čo výslovne upravuje Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy v platnom znení.

Je potrebné navštíviť osobne súd rozhodujúci o návrhu za účelom výpovede?

Nie, celé konanie je písomné, neuplatňuje sa ústne pojednávanie. Výnimkou je len situácia, pokiaľ dôjde zo strany odporcu k podaniu odporu resp. popretiu uplatnenej pohľadávky (prípadne k nemožnosti doručiť rozkaz do vlastných rúk), kedy sa následne uplatňuje vnútroštátne právo, ktoré môže nariaďovať využitie ústneho pojednávania.

Koľko stojí konanie o európskom platobnom rozkaze?

Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené. Na Slovensku sa platia súdne poplatky v prípade podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v rovnakej výške ako v prípade „normálneho" platobného rozkazu, teda podľa položky 1 písmena a)

Ako mám vyplniť tlačivo návrhu, keď neviem, aké budú v konkrétnej krajine súdne poplatky, a teda akú výšku si chcem od žalovaného refundovať titulom trov?

Áno, v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu je potrebné o. i. uviesť aj sumu súdnych poplatkov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje na odporcovi. Navrhovateľ si teda musí vyčísliť súdny poplatok a návrh podať už s vyplnenou sumou poplatku. Nedá sa však vylúčiť situácia, kedy veriteľ nemá vedomosť o výške súdnych poplatkov v inej krajine únie. V takom prípade nie je povinný vyplniť v návrhu výšku súdneho poplatku a túto vyplní súd, odporúča sa však (aby bolo zrejmé, že sa navrhovateľ domáha aj refundácie týchto nákladov) uviesť kód a menu poplatku.

Čo ak nemám na zaplatenie súdneho poplatku?

Nariadenie nerieši poplatkové otázky, preto sa tieto otázky plne spravujú vnútroštátnym právom každej krajiny. Napríklad, ak žalobca z iného štátu žiada o vydanie európskeho platobného rozkazu na Slovensku, aplikuje sa slovenský Zákon o súdnych poplatkoch a slovenský súd v prípade nezaplatenia súdneho poplatku konanie zastaví podľa § 10 Zákona o súdnych poplatkoch.

Ak je však navrhovateľ nemajetný a objektívne nemá na zaplatenie súdnych poplatkov, aplikuje sa vnútroštátna legislatíva priznávania úľav resp. oslobodení od súdnych poplatkov. V rámci celej EÚ platí, že objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nemôže spôsobiť odopretie práva na prístup k súdu, teda odopretie spravodlivosti. Rozdiely medzi jednotlivými štátmi EÚ sú však markantné v rozsahu skúmania majetkových a osobných pomerov žiadateľa, či iných predpokladov pre oslobodenie a žiadosť o oslobodenie výrazne spomalí celé konanie.

Čo skúma súd po podaní návrhu?

Súd skúma predovšetkým to, či má na konanie právomoc, či je príslušným súdom, či ide o občiansku alebo obchodnú vec, či nie je pohľadávka zjavne neopodstatnená, či ide o cezhraničnú vec, či je uplatnená peňažná pohľadávka vyčíslená a splatná v čase podania návrhu.

Ako postupuje súd, ak má návrh vady?

Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Vzhľadom na špeciálnu úpravu odstraňovania vád v nariadení sa ustanovenie § 43 Občianskeho súdneho poriadku neaplikuje.

Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv. sudcovskú lehotu, súd ju môže aj z vlastného podnetu predĺžiť.

Môže súd zamietnuť návrh?

V prípade ak nie sú splnené nariadením vyžadované požiadavky (napríklad navrhovateľ nereagoval na odstránenie vád, pohľadávka je zjavne neopodstatnená, nejde o občiansku ani obchodnú vec a podobne), súd návrh zamietne. Urobí tak formou tlačiva typ D uvedeného v prílohe nariadenia. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Aj po zamietnutí sa môže žalobca znovu pokúsiť o uspokojenie pohľadávky prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného konania dostupného podľa práva členského štátu.

Môže si navrhovateľ uplatniť svoj nárok proti odporcovi opätovne, ak bol jeho návrh zamietnutý?

Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva. Irelevantné je, či si ju bude uplatňovať na tom istom súde, ktorý návrh zamietol alebo inom príslušnom súde.

Dokedy je súd povinný vydať európsky platobný rozkaz?

Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv. tlačivo F, prostredníctvom ktorého môže odporca podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu.

Do tejto tridsaťdňovej lehoty sa však nezapočítava čas, počas ktorého navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh, a teda ak chcete mať európsky platobný rozkaz vydaný rýchlo, vyvarujte sa chybám a neúplnostiam návrhu.

Započítava sa do 30-dňovej lehoty na vydanie aj doba platenia poplatkov?

Nariadenie neupravuje otázky týkajúce sa súdnych poplatkov v jednotlivých krajinách únie, a teda sa nezaoberá ani otázkou započítania či nezapočítania doby platenia poplatkov do lehoty na vydanie rozkazu. Je pochopiteľné, že veriteľ z inej krajiny únie vo väčšine prípadov nebude vedieť zaplatiť poplatok zároveň s návrhom, preto pokiaľ vnútroštátna legislatíva upravuje zaplatenie poplatku ako podmienku začatia konania, do zaplatenia poplatku lehota na vydanie rozkazu nezačne plynúť.

Môže navrhovateľ požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov?

V tomto smere sa v plnom rozsahu odkazuje na vnútroštátne úpravy jednotlivých štátov, čiže bude sa postupovať tak, akokeby navrhovateľ nežiadal vydanie európskeho platobného rozkazu, ale inicioval riadne konanie podľa vnútroštátneho práva. Nariadenie otázky poplatkov, prípadne oslobodenia od poplatkov neupravuje a v rámci únie nie sú zjednotené.

Ako sa doručujú európske platobné rozkazy odporcom na Slovensku?

Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Môže sa doručiť európsky platobný rozkaz na Slovensku aj tzv. náhradným doručením?

Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. To neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu.

Ako bude postupovať súd, keď neprevezmem európsky platobný rozkaz?

Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní. Každá krajina únie však postup pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu môže mať upravený inak.

Ako sa brániť proti európskemu platobnému rozkazu?

Odporca môže na súd, ktorý vydal európsky platobný rozkaz podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI nariadenia, ktoré je súd povinný mu zaslať spolu s európskym platobným rozkazom.

Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi, pričom samotný dátum doručenia rozkazu sa do plynutia lehoty nezapočítava a ak posledný deň pripadne na štátny sviatok v krajine, ktorá vydala európsky platobný rozkaz, na sobotu alebo nedeľu, lehota na podanie odporu sa končí nasledujúci pracovný deň.

Čo je potrebné v odpore proti európskemu platobnému rozkazu uviesť?

Pokiaľ odporca neuznáva uplatnenú pohľadávku špecifikovanú v rozkaze, v odpore len uvedie, že pohľadávku popiera, pričom na rozdiel od odporu proti platobnému rozkazu, nemusí v odpore proti európskemu platobnému rozkazu uviesť dôvody popretia pohľadávky.

Akou formou podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu?

Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. Odpor podpisuje odporca alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca.

Ako podať odpor, keď mi súd zabudol zaslať tlačivo F na podanie odporu alebo som ho stratil?

Ak by bol odpor nebol podaný na predpísanom tlačive, avšak bol by podaný včas a bolo by z neho zrejmé popretie pohľadávky uplatnenej v európskom platobnom rozkaze, súd by ho mal považovať za účinne podaný odpor, keďže nariadenie vychádza zo zásady, že odporca môže podať svoj odpor prostredníctvom vzorového tlačiva stanoveného v tomto nariadení, avšak súdy by však mali zohľadňovať každú inú písomnú formu odporu, pokiaľ je vyjadrený zrozumiteľne.

Platia sa za odpor proti európskemu platobnému rozkazu súdne poplatky?

To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny). Poplatky sa u nás neplatia len ak sa odpor odmietol alebo je poplatník oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Aké účinky má podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu?

Odpor podaný v stanovenej lehote ukončuje európske konanie o platobnom rozkaze upravené nariadením a vedie k automatickému pokračovaniu prípadu v riadnom občianskom súdnom konaní, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiadal v takomto prípade konanie ukončiť.

Keď som podal návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v inom štáte únie, ako sa dozviem, že odporca podal odpor?

Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení. Samozrejme, len ak ide o včas podaný odpor.

Ako postupovať ak som obdržal európsky platobný rozkaz a nesúhlasím len s výškou uplatnených trov konania?

Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods. 4 OSP).

Ako sa postupuje ak proti riadne doručenému európskemu platobnému rozkazu nebol podaný odpor?

Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G – vyhlásenie vykonateľnosti). Dovtedy sa európsky platobný rozkaz navrhovateľovi doručovať nemusí, avšak doručenie vydaného a ešte nevykonateľného rozkazu navrhovateľovi nariadenie nevylučuje ani neprikazuje, doručenie nevykonateľného rozkazu však môže sledovať len cieľ oboznámiť navrhovateľa s jeho vydaním a znením.

Na exekúciu môjho dlžníka na základe európskeho platobného rozkazu mi stačí predložiť rozkaz s vyhlásením vykonateľnosti exekútorovi?

Vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu, teda nútený výkon (exekúcia) bude prebiehať podľa práva toho štátu únie, v ktorom výkon prebieha bez ohľadu na to, v ktorom štáte únie bol európsky platobný rozkaz vydaný.

Ak má vykonávacie konanie prebiehať v inom štáte, než v štáte, ktorý rozkaz vydal, musí navrhovateľ predložiť príslušným orgánom realizujúcim výkon v tomto členskom štáte jednak vyhotovenie európskeho platobného rozkazu vyhláseného súdom pôvodu za vykonateľný, ktoré spĺňa potrebné podmienky na zistenie jeho pravosti (tlačivo E a G) a ak to štát vyžaduje, tak aj preklad európskeho platobného rozkazu do úradného jazyka členského štátu v ktorom sa výkon (exekúcia) realizuje.

Ako sa môže odporca brániť, pokiaľ začala exekúcia na základe európskeho platobného rozkazu?

Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu. Za žiadnych okolností sa však nesmie skúmať vecná stránka európskeho platobného rozkazu.

Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu. Výkon sa na návrh odmietne aj v prípade, ak už odporca uhradil navrhovateľovi sumu určenú v európskom platobnom rozkaze a v rozsahu, v ktorom tak urobil. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2512
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Rady a vzory)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

O uznávaní vysokoškolského vzdelania by mal rozhodovať rezort školstvahttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-o-uznavani-vysokoskolskeho-v/414010-clanok.html

O uznávaní vysokoškolských diplomov pre účely pokračovania v štúdiu bude po novom ...

Vláda schválila občiansky preukaz pre deti do 15 rokovhttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-obcianske-preukazy-pr/414044-clanok.html

Do konca roka 2021 by mali mať všetky deti do 15 rokov občiansky preukaz bez fotografie.

G. Gál si nevie predstaviť Harabina ako predsedu Najvyššieho súdu SRhttp://www.teraz.sk/slovensko/g-gal-si-nevie-predstavit-harabina-ak/414114-clanok.html

Voľba predsedu bude 9. septembra na mimoriadnom zasadnutí Súdnej rady, kandidujú štyria ...

Vláda schválila výlučne elektronický obchodný registerhttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-vylucne-elektronick/414102-clanok.html

Ministerstvo spravodlivosti SR chce novelou Obchodného zákonníka dosiahnuť transparentnejší a ...

Vláda odobrila rezortu spravodlivosti novú úpravu justičných čakateľovhttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-odobrila-rezortu-spravodlivosti-n/414099-clanok.html

Novelou zákona o sudcoch a prísediacich a novelou zákona o štátnej službe sa má zvýšiť ...

Vláda za člena Súdnej rady vymenovala J. Havlátahttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-za-clena-sudnej-rady-vymenovala/414017-clanok.html

Návrh predložil vláde minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: