Pomôžu nám dátové schránky?

Programové vyhlásenie vlády odkrylo niektoré zámery ministerstva spravodlivosti v oblasti súdnictva. Mnohí vytýkajú stanoveným cieľom prílišnú nekonkrétnosť, no niektoré prezentované zámery sú pomerne jasne zadefinované. Okrem zámeru obnoviť inštitút justičných a právnych čakateľov medzi ne patrí aj zriadenie tzv. dátových schránok.

„Rezort spravodlivosti starostlivo pristúpi k projektu elektronického doručovania súdnych rozhodnutí do povinných dátových schránok tak, aby sa obmedzili možnosti obštrukcií a zároveň boli primerane chránené procesné práva všetkých účastníkov konania." uvádza sa v programovom vyhlásení vlády.

Projekt dátových schránok už dva roky úspešne funguje u našich západných susedov. O čo vlastne ide?

Prostredníctvom dátových schránok sa zasielajú dokumenty v elektronickej podobe orgánom verejnej moci ako aj od orgánov verejnej moci fyzickým a právnickým osobám. Slúžia teda na odosielanie a prijímanie úradných dokumentov a v podstate nahrádzajú klasický spôsob doručovania v listinnej podobe. Papierová podoba dokumentu a elektronická podoba dokumentu sú zrovnoprávnené.

Dátová schránka je definovaná ako elektronické úložisko, ktoré je určené na doručovanie orgánmi verejnej moci a k vykonávaniu úkonov voči orgánom verejnej moci. Jedná sa v podstate o virtuálny priestor, ktorý pripomína poštovú schránku a ktorý je vyhradený len jedinému subjektu. Len z dátovej schránky je možné zasielať dátové správy do iných dátových schránok alebo prijímať dátové správy z iných dátových schránok. Podanie doručené do dátovej schránky orgánu verejnej moci má z hľadiska účinkov rovnakú relevanciu ako listinný originál, nemusí byť preto následne doplňované listinnou verziou a nemusí byť odosielateľom elektronicky podpísané, nakoľko dátová schránka odosielateľa dostatočne identifikuje.

V Českej republike sa orgánom verejnej moci dátová schránka zriaďuje zo zákona a komunikovať môžu prostredníctvom nej, ak to umožňuje povaha dokumentov a ak má adresát dátovú schránku sprístupnenú. Hlavnou výhodou dátových schránok je, že komunikácia s orgánmi verejnej moci nie je spoplatnená a zároveň je rýchlejšia a spoľahlivejšia.

Adresátovi je písomnosť doručená prihlásením do dátovej schránky s tým, že ak sa neprihlási v lehote 10 dní odo dňa, kedy bol dokument do dátovej schránky dodaný, považuje sa tento dokument za doručený posledný deň tejto lehoty. To však neplatí, ak iný právny predpis vylučuje fikciu doručenia. Správy, ktoré do dátovej schránky prídu, si musia užívatelia otvoriť, aby sa oboznámili s ich obsahom. Dátová správa sa uchováva v schránke 90 dní, potom je jej obsah automaticky zmazaný správcom systému a jeho schránke zostane len „obálka".

Dokument doručený do dátovej schránky si adresát môže následne nechať konvertovať, t. j. vytlačiť s overením, že sa jedná o listinnú podobu elektronického dokumentu. Môže tak urobiť na ktoromkoľvek kontaktnom mieste verejnej správy Czech POINT, t. j. na obecnom alebo krajskom úrade, u notára, na Českej pošte, s. p., na niektorých zastupiteľských úradoch, na Hospodárskej komore Českej republiky, pri exekútoroch a advokátoch. V prípade, že bude iný orgán vyžadovať zaslanie rozhodnutia súdu, účastník splní svoju povinnosť zaslaním elektronického rovnopisu tohto rozhodnutia, ktoré obdržal do dátovej schránky.

Dátové schránky sa automaticky zriaďujú obchodným spoločnostiam zapísaným v obchodnom registri, v ostatných prípadoch sa zriaďujú len na žiadosť. K 6 . máju 2012 bolo zriadených v Českej republike 466 987 dátových schránok, odoslaných bolo celkovo 80 miliónov správ, pričom priemerná úspešnosť doručenia prihlásením je 97,3%.

Či sa však bude projekt zavedenia dátových schránok na Slovensku inšpirovať českou právnou úpravou, zatiaľ známe nie je.

Zdroj: MS ČR, datoveschranky.info
Ilustračné foto: stock.xchng