NÁZOR: Použitie zbrane na zadržanie dopravného prostriedku

Slovenskou verejnosťou v nedávnej minulosti rezonovalo niekoľko prípadov, pri ktorých policajti použili na zastavenie unikajúceho vozidla služobnú zbraň. Rôzne špekulácie a prekrútené skutočnosti nás viedli k tomu, aby sme podrobným spôsobom analyzovali § 61 ods. 1 písm. f) Zákona o Policajnom zbore. Článok pôvodne vyšiel ako príspevok na novovzniknutom portáli PoradcaPolicajta.sk.

Podľa § 61 ods. 1 písm. f) ZoPZ je policajt oprávnený použiť zbraň ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví. V nasledujúcich odsekoch ponúkame vyčerpávajúci komentár k tomuto a súvisiacim zákonným ustanoveniam.

Dopravným prostriedkom je pozemné motorové vozidlo, plavidlo a tiež letecký dopravný prostriedok. Použitie zbrane sa vzťahuje spravidla na pozemné motorové vozidlá (ďalej vozidlo).

Znamenie dané podľa osobitných predpisov je upravené vo vyhláške Ministerstva vnútra č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva ZoCP a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 13 ods. 2 tejto vyhlášky policajt v rovnošate dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým zastavovacím terčom, alebo svietidlom vyžarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môže dávať policajt toto znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstražným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením podľa § 40 ZoCP (len vozidlo PZ môže používať zvláštne výstražné svetlo červenej farby a kombináciu zvláštneho výstražného svetla červenej a modrej farby). Pokyn na zastavenie vozidla možno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt v rovnošate dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne výstražné svetlo a zvláštne výstražné zvukové znamenie použije vždy. Zároveň platí, že znamenie na zastavenie vozidla sa musí dávať včas, zreteľne a s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, aby vodič mohol bezpečne zastaviť vozidlo a aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky.

Ak policajt vydá vodičovi motorového vozidla výzvu na zastavenie alebo použije uvádzané znamenie na zastavenie a vodič ho neuposlúchne, dopúšťa sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) PrZ s poukazom na § 3 ods. 2 písm. c), § 137 ods. 2 písm. i) ZoCP. Na to, aby mohla byť na zastavenie takéhoto motorového vozidla použitá zbraň, je nutné, aby vodič svojou bezohľadnou jazdou vážne ohrozoval život a zdravie (kumulatívne). Zároveň musí byť vodičovi znamenie dané opakovane počas jeho prenasledovania a súčasne naplnená podmienka toho, že dopravný prostriedok nemožno zadržať inak. Zadržaním vozidla iným spôsobom sa má na mysli použite zastavovacieho pásu, vytvorením prekážky a inak bez použitia zbrane, čo je však nutné posudzovať vzhľadom na reálnosť včasného zabránenia vodičovi v ďalšom vážnom ohrozovaní alebo poškodzovaní zákonom chránených záujmov.

Bezohľadná jazda vážne ohrozujúca život a zdravie je jazda, pri ktorej vodič najmä zjavne prekračuje rýchlosť, nerešpektuje úpravu cestnej premávky (bezdôvodná jazda v protismernej časti, po chodníku) a znamenia vyplývajúce z dopravných značiek a zariadení (daj prednosť, prejazd križovatkou na signál STOJ!), z čoho logicky pramení vážna hrozba nielen pre ostatných účastníkov cestnej premávky. V prípade, ak by vodič vozidla pri svojej jazde napríklad dokonca zrazil chodca (aj ak by to bolo bezprostredne po nerešpektovaní znamenia na zastavenie), môžu policajti použiť zbraň, nakoľko vodič nielenže ďalej môže ohrozovať, ale hlavne už porušil zákonom chránený záujem, v tomto prípade najmenej zdravie zrazenej osoby. 

Reagujúc na skutočné prípady, ktoré značne rezonovali slovenskou verejnosťou, pri ktorých policajti použili zbraň v zmysle tohto ustanovenia, a zasiahnutý bol vodič alebo iná osoba vo vozidle, je potrebné uviesť nasledovné. Policajt za splnenia zákonných podmienok, ak vodič takéhoto dopravného prostriedku bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie nezastaví, je zásadne oprávnený použiť zbraň, no zároveň je bezvýnimočne s poukazom na § 9 ods. 1 tohto zákona povinný vykonať služobný zákrok. Konanie, ktorého sa dopúšťa vodič unikajúceho vozidla, jednoznačne a bez pochybností napĺňa skutkové podstaty priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom môže dôjsť až k spáchaniu trestného činu (ublíženie na zdraví, všeobecné ohrozenie a podobne).

V médiách sa objavili nekompetentné názory o tom, že policajti mali ukončiť prenasledovanie, aby nedošlo k spáchaniu závažného následku. V prvom rade, v takomto prípade zásadne neplatí zásada oportunity, tzn. že si policajt môže vybrať či služobný zákrok vykoná alebo nie. Už sme uviedli, že je páchaný najmenej priestupok, preto sú policajti povinní zákrok vykonať. V opačnej situácií by mohlo totiž dôjsť k tomu, že po upustení od prenasledovania vozidla by vodič mohol dokonať alebo dokončiť trestný čin (úmyselne použiť vozidlo na zrazenie osôb; dokončiť únos osoby, ktorú vezie zviazanú v aute) a takýto následok by mohol byť pričítaný na ťarchu policajtov kvôli nesplneniu svojej zákonnej povinnosti. Predmetné ustanovenie zmocňujúce policajta použiť zbraň neuvádza, akým spôsobom má policajt použiť zbraň, t.j. či má strieľať na kolesá vozidla alebo inam. Dôvodom tohto je všeobecná povinnosť primeranosti a efektívnosti vykonania služobných zákrokov ako aj použitia donucovacích prostriedkov. Spravidla by ale policajt za rešpektovania odseku 4 citovaného ustanovenia, mal mať primárne snahu o zasiahnutie kolies vozidla, aby bola znemožnená ďalšia jazda vozidla bez priameho ohrozenia osádky strelami. Do úvahy však zakročujúci policajt musí brať aj miesto, kde strieľa, z taktického a bezpečnostného hľadiska sa dôrazne neodporúča strieľať na vozidlo v zastavanom území alebo pri priamom výskyte okoloidúcich chodcov či vozidiel. Policajt sa tak musí rozhodovať v zlomkoch sekúnd a posudzovať aj možné odrazenie striel či trajektóriu strely pri minutí unikajúceho vozidla. Je preto zrejmé, že strieľanie na unikajúce vozidlo s efektívnym výsledkom je extrémne náročnou činnosťou ovplyvnenou množstvom často nepredvídateľných faktorov (výtlk na ceste). Na policajtov sú tak kladené veľmi vysoké požiadavky týkajúce sa použitia zbrane v takýchto prípadoch, preto je potrebné dôsledne skúmať, či v prípade zasiahnutia osoby strelou je prítomné zavinenie zo strany strieľajúceho policajta. Ani samotné zistenie, že v blízkosti prenasledovaného vozidla boli aj iné hliadky, ktoré mohli pomôcť úspešne dokončiť služobný zákrok, bez ďalšieho neznamená, že policajt nebol oprávnený použiť služobnú zbraň a tak dosiahnuť zastavenie unikajúceho vozidla. Každý takýto služobný zákrok musí byť posudzovaný striktne osobitne a prihliadať sa musí na to, či vzhľadom na všetky objektívne okolnosti policajt mohol predpokladať zákonné a bezpečné použitie zbrane.

Vzhľadom na mediálne prezentované názory o tom, že policajt v prípade, ak pozná totožnosť vodiča, by tohto nemal prenasledovať, veď je predsa možné vyvodiť voči nemu zodpovednosť za trestný čin alebo priestupok neskôr, sa vyjadríme aj k tejto problematike. Dôvod zastavovania vozidla nie je pre policajtov aplikujúcich tento donucovací prostriedok rozhodujúci. Činiteľom, ktorý odlišuje prípad dôvodného použitia zbrane od nedôvodného, je prioritne spôsob jazdy vodiča unikajúceho vozidla. Za podmienky, že policajti opakovane bezvýsledne použili spomínanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov, sú práve charakter jazdy vodiča a ním potenciálne spôsobené dôsledky prioritnými determinantmi ovplyvňujúcimi rozhodnutie policajta. Aj zdanlivo banálny prípad, keď je vodič vozidla zastavený hliadkou polície za podozrenie zo spáchania priestupku kvôli nepoužitiu bezpečnostného pásu, môže skončiť tým, že vodič z miesta zastavenia vyštartuje, a pritom začne predbiehať autá cez celú šírku vozovky a vytlačí protiidúce vozidlo z vozovky. Policajti v tejto situácii môžu bezpečne vedieť, kto je vodič a zodpovednosť za takýto priestupok by predsa mohli vyvodiť určite aj neskôr. Pritom sa ale vodič dopúšťa aj ďalších závažných priestupkov a jeho konanie by mohlo naplniť aj obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Rovnako porovnávanie prenasledovania vodiča vozidla podozrivého zo spáchania priestupku s vodičom, ktorý je páchateľom práve dokonanej vraždy, rôznymi dopravnými analytikmi, je doslova scestné. Pri páchateľovi vraždy ide jednoznačne o nebezpečného páchateľa. Zopakujeme, že nebezpečný páchateľ je podľa § 14 ods. 2 písm. c) ZoPZ osoba, ktorá podľa zistených skutočností môže byť svojím konaním nebezpečná pre život alebo zdravie zakročujúceho policajta alebo iných osôb, najmä páchateľ trestného činu ozbrojeného zbraňou, páchateľa zločinu, ušlú zadržanú osobu, ušlú zatknutú osobu, osobu ušlú z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody. Ak takýto nebezpečný páchateľ uniká policajtovi a ten ho nemôže iným spôsobom zadržať, za splnenia zákonných podmienok voči nemu možno použiť zbraň, a to aj ak uniká vozidlom. Pritom je irelevantné, či tento vážne ohrozuje život a zdravie svojou bezohľadnou jazdou. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. d) ZoPZje práve kvôli uvedeniu úteku nebezpečného páchateľa k tomuto ustanoveniu vo vzťahu špeciality. Opäť možno uviesť, že podstatou zamedzenia úteku takéhoto nebezpečného páchateľa je najmä obava policajta spočívajúca v tom, že by mohol páchateľ pokračovať vo svojom konaní voči ďalším osobám. Preto ak bude unikať vodič, ktorý sa jednoducho zľakol policajtov pretože si zabudol vodičský preukaz, ale bude ignorovať ich znamenia a bude vážne ohrozovať život a zdravie osôb, môžu voči nemu policajti oprávnene použiť zbraň. Ak bude unikať vodič, ktorý je nebezpečným páchateľom, bude vážne ohrozovať život a zdravie osôb a na výzvy policajtov nezastaví, znova môže voči nemu byť zákonne použitá zbraň s poukazom aj na oprávnenie podľa písmena d) aj podľa písmena f).

Sledovaným účelom použitia zbrane v prípadoch podľa tohto ustanovenia nikdy nie je zastavenie vozidla pre to, aby mohla byť voči vodičovi vyvodená zodpovednosť za jeho protiprávne konanie. Cieľom je odstránenie bezprostredne hroziaceho alebo trvajúceho útoku na zákonom chránené záujmy aj tak krajným prostriedkom, akým je zbraň. Vyvodenie zodpovednosti za priestupok či trestný čin je vždy až druhoradé. Použitie zbrane nikdy nie je prostriedkom na zabezpečenie dôkazu o protiprávnom konaní alebo na dosiahnutie potrestania páchateľa. V tomto kontexte musí byť zbraň aj použitá, a jej použitie následne vyhodnocované. 

Autor:
JUDr. Michal Šándor
www.poradcapolicajta.sk

Ilustračné foto: pixabay.com