Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2016

najpravo.sk • 8.7. 2016, 11:52

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal piatu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaných stanovísk a rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Stanoviská vo veciach správnych

R 36/2016

Zjednotenie výkladu v otázke kompetenčného konfliktu o prejednanie a rozhodnutie sporu o uspokojenie dlhu voči dedičovi – poistné na zdravotné poistenie – Ak zdravotná poisťovňa, resp. postupník (§ 85g ods.1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) uplatňuje nárok na uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom [§ 85g ods.2 písm. a) a b) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a návrhom sa jeho splnenia domáha voči dedičovi, na rozhodnutie o takom návrhu je daná právomoc súdu v konaní podľa prvej až štvrtej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Súd sa v konaní o takom návrhu musí vysporiadať s otázkou, či návrhom uplatnený dlh poručiteľa je vymáhateľný, teda či voči nemu bol vydaný právoplatný výkaz nedoplatkov [§ 17a ods. 5 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov] alebo právoplatný platobný výmer (§ 77a ods. 8, § 85h ods.3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

(Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 39/2014)

R 37/2016

Zjednotenie výkladu v otázke povinností správnych orgánov v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu a peňažnom príspevku na opatrovanie - Peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na opatrovanie sú dva rôzne druhy peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pričom adresáti týchto príspevkov sú rôzni.

V prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu osobou, ktorej tento príspevok možno priznať, je samotná fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Naopak, v prípade peňažného príspevku na opatrovanie je osobou, ktorej tento príspevok možno priznať, iná fyzická osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa komplexného posudku na opatrovanie.

Predpokladom priznania peňažného príspevku je žiadosť o priznanie konkrétneho peňažného príspevku. Príslušný správny orgán nie je oprávnený začať konanie o priznanie peňažného príspevku z vlastnej iniciatívy.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyplýva oprávnenie príslušného správneho orgánu začať ex offo konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to ani v prípade, ak rozhodol o odňatí iného peňažného príspevku, bez ohľadu na to, čo bolo dôvodom odňatia tohto príspevku.

(Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 37/2016)

Rozhodnutia vo veciach správnych

R 38/2016

Rozhodnutie o uložení sankcie za priestupok – Ak rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie za priestupok v časti pokiaľ ide o jej výšku na hornej hranici sadzby je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, potom v správnom konaní došlo k podstatnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. 8 Sžo/37/2014)

R 39/2016

Dôkazné bremeno - Ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. 8 Sžo/60/2014)

R 40/2016

Konanie o udelenie azylu - Osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za trestný čin, nie sú utečencami a nepožívajú ochranu Ženevskej konvencie o utečencoch, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou prenasledovania alebo bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom.

Pokiaľ žiadateľ o azyl v priebehu administratívneho konania neuvedie žiadne relevantné dôvody, ktoré by indikovali, že je utečencom, obeťou alebo potenciálnou obeťou prenasledovania alebo bezprávia, ale je zrejmé, že je osobou utekajúcou pred trestným stíhaním či potrestaním a správny orgán zamietne jeho žiadosť podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za súladné so zákonom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sža 43/2015)

R 41/2016

Nárok na starobný dôchodok policajtov – Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2016, sp. zn. 9So/141/2014)

R 42/2016

Žaloba proti rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia - Ak na súde Slovenskej republiky bola podaná žaloba proti rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia, slovenský súd musí takú žalobu postúpiť príslušnému súdu Českej republiky [čl. 81 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia].

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2015, sp. zn. 9So/32/2015)

R 43/2016

Verejné obstarávanie - Stavebná činnosť, realizovaná ako výsledok verejného obstarávania uchádzačmi so štatútom chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, nie je činnosťou, ktorú zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obmedzuje alebo zakazuje.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. novembra 2015, sp. zn. 4Sžf/67/2015)

R 44/2016

Doručovanie v správnom konaní - Ak fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá si vyhradila na doručovanie zásielok poštový priečinok, preukáže, že sa v čase doručovania zásielky do vlastných rúk v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. februára 2016, sp. zn. 4Sžo/35/2015)

R 45/2016

Zásada zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v oblasti súťažného práva

I. Pre oblasť správneho trestania v súťažnom práve nie je možné z ústavnoprávnych predpisov odvodiť všeobecný zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa. Takýto zákaz nemožno odvodiť ani z práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uložená sankcia v oblasti súťažného práva neplní preventívny účinok len voči účastníkovi konania, ale prispieva tiež k všeobecnému rozširovaniu súťažného povedomia a súťažnej kultúry aj vo vzťahu k ďalším podnikateľom.

II. Zásadu zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v oblasti súťažného práva nie je možné bez všetkého aplikovať, ale ani a priori vylúčiť. Zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov upravená, a preto je potrebné pri jej analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu ochrany hodnôt, na ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. Samotná skutočnosť, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania, však neznamená, že sa v rámci správneho trestania v súťažnom práve majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní.

III. Trestné konanie a správne trestanie aplikované orgánmi verejnej správy sú dve samostatné oblasti trestania, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní, ktorá skutočnosť sa premieta aj pri aplikácii zásady zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v súťažnom práve. V správnom trestaní v oblasti súťažného práva neplatí táto zásada neobmedzene, a to najmä s ohľadom na § 59 správneho poriadku, ciele odvolacieho konania, ako i úlohu odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp. zn. 3Sžhpu/1/2013)

R 46/2016

Obsah administratívneho spisu predloženého súdu pri preskúmaní rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie - Ak je v prieskumnom konaní predmetom sprístupnenia požadovanej informácie obsah listiny - protokolu o výsledku kontroly, nemožno súdny prieskum vykonať bez toho, aby správny súd vzhliadol čo i len túto listinu, ak nie celý administratívny spis predmetnej vnútornej kontroly. Správny súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalovaného správneho orgánu o nemožnosti sprístupnenia požadovanej informácie, ale je jeho oprávnením verifikovať tvrdenia orgánu verejnej správy, a to obzvlášť za situácie, ak sporný listinný dôkaz nie je vôbec súčasťou administratívneho spisu. Iným výkladom a postupom by bola porušená zásada rovnosti zbraní účastníkov v procese súdneho prieskumu a následne i porušením práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2016, sp. zn. 3 Sži/44/2014)

R 47/2016

Prevod nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok - Ak postupom správcu konkurznej podstaty došlo k porušeniu blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, je potom príslušný prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu, ktorý vykonal správca konkurznej podstaty, keď kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti, na ktoré bol riadne a včas uplatnený reštitučný nárok, zo zákona neplatný. Predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu nastáva automaticky zo zákona, bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne definovať v civilnom súdnom konaní.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. septembra 2015, sp. zn. 3 Sžr/102/2014)

R 48/2016

Návrh na prerušenie konania - V prípade, že piata časť Občianskeho súdneho poriadku má svoju špeciálnu úpravu o prerušení konania v správnom súdnictve pre prípad, že orgánmi prokuratúry dôjde k podaniu protestu prokurátora (§ 250 i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku), a to proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, neexistuje potom zákonný dôvod, aby správny súd vyhovel návrhu navrhovateľov na prerušenie súdneho konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a za situácie, ak navrhovatelia ešte len dali podnet na podanie protestu prokurátora, naviac proti inému rozhodnutiu, než tomu rozhodnutiu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2016, sp. zn 3 Sžr/42/2014)

R 49/2016

Registrácia pre daň z pridanej hodnoty, právny nástupca platiteľa

I. V konaní o registrácii podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2013 daňovému úradu v prípade odmietnutia vydania osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty z právneho predpisu nevyplýva povinnosť vydať rozhodnutie so všetkými formálnymi náležitosťami. Nemožno hovoriť o porušení článku 46 Ústavy Slovenskej republiky v prípade, ak správny súd v prieskumnom konaní meritórne preskúmal rozhodnutie správcu dane označené ako "oznámenie správcu dane" bez ohľadu na jeho formu a podrobil ho prieskumu zákonnosti po skutkovej a právnej stránke, považujúc ho za rozhodnutie materiálnej povahy.

II. Ak je povinnosťou členských štátov zabezpečiť správnosť zápisov do registra zdaniteľných osôb na účely zabezpečenia riadneho fungovania režimu dane z pridanej hodnoty (článok 273 Smernice č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty), nepochybne na tento účel príslušnému vnútroštátnemu orgánu prináleží overiť skutočnosť, či oznamovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, a to ešte predtým, než mu pridelí identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2015, sp. zn. 3 Sžf/118/2014)

Zbierku stanovísk a rozhodnutí NS SR 5/2016 nájdete TU.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1598

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: