Po komunálnych voľbách v roku 2018 sa svojich funkcii ujalo veľké množstvo poslancov - nováčikov. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ani zákon č.346 /1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy nestanovuje osobitné zručnosti pre výkon funkcie poslanca. Predpokladá sa, že ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území obce, ktorá ma viac ako 18 rokov a je plne spôsobilá na právne úkony. Pokus, v prípade starostu, zaviesť aspoň minimálny vzdelanostný cenzus zamietol Ústavný súd Slovenskej republiky pod číslom 18/2014 ako ústavne diskomfortný. Je teda ľahko predvídateľné, že podobný právny názor by mal aj v prípade cenzu pri poslancoch. Teda vzhľadom k ustanoveniu § 25 ods. 1 zákona o obecnom zriadení je jedinou nepriamou zákonom predpokladanou povinnou, zručnosťou poslanca obecného zastupiteľstva schopnosť zložiť sľub. Keďže však zákon neupresňuje v § 26 zákona o obecnom zriadení formu zloženia sľubu, nie je vylúčené, aby bol poslanec aj analfabet (ústne zopakovanie sľubu). Treba však doplniť povinné zručnosti poslanca aj o všeobecnú požiadavku skrytú v zásade: „neznalosť zákona neospravedlňuje“. V tomto kontexte podčiarkujem, že poslanec samosprávy je verejným činiteľom a vzťahuje sa na neho niekoľko trestných činov, ktorých sa môže pri výkone svojej práce dopustiť. Predovšetkým trestné činy verejných činiteľov. Vážnosť tejto skutočnosti pridáva aj nová povinnosť v zákone o obecnom zriadení, a to povinnosť pre starostu a poslancov sa vzdelávať. Ide o prehlbovanie si vedomostí spojených s výkonom funkcie, medzi ktoré iste patrí znalosť základných právnych predpisov komunálneho práva.

Ďalej má poslanec informačnú povinnosť. Je to povinnosť na požiadanie informovať o svojej činnosti a činnosti obecného (mestského) zastupiteľstva. Je zrejmé predpokladať, že ide o inú povinnosť, ako je uvedená v zákone č. 211 / 2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Napríklad na rozdiel od info zákona, nie je z hľadiska časového ohraničená nejakou lehotou, ale ani limitovaná opakovaním sa žiadosti.

Poslanec má povinnosť tiež dodržiavať zákon a konať vo verejnom záujme. Ide o najvšeobecnejšiu povinnosť, ktorá je jednak logická z pozície skutočnosti, že hovoríme o verejnom činiteľovi a zástupcovi obyvateľov obce, a jednak vyplýva či už zo zákona o obecnom zriadení (§ 25 ods. 1) a jednak z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ochrane verejného záujmu. Verejný záujem je v našom práve tzv. neurčitý pojem. Je však možné chápať, že čiastočne pojem - záujem obce (§ 25 ods. 1 písm. d. Zákona o obecnom zriadení) a pojem verejný záujem podľa čl. 3 ods. 2 ústavného zákona je pre tento prípad identický. Okrem povinnosti majetkového priznania (čl. 7 ústavného zákona) ide o povinnosť transparentnosti vždy keď hrozí, alebo je predpoklad kolízie osobného a verejného záujmu. Oznámenie osobného záujmu je všeobecná povinnosť vždy keď sa rokuje, alebo rozhoduje a verejný funkcionár (starosta – poslanec) má v predmete rozhodovania aj osobný (súkromný) záujem. Na rozdiel od § 25 ods. 1 obecného zákona sú ustanovenia ústavného zákonu o ochrane verejného záujmu sankcionovateľné a tým pádom aj efektívnejšie vykonateľné. Podľa čl. 9 ods. 10 je dokonca možné uložiť pokutu straty ročného platu.

Dodržiavať zákon je všeobecná požiadavka, ktorá sa ale netýka výlučne poslancov, ale je adresovaná na každého. Znalosť, alebo neznalosť zákonov tu nehrá prioritne žiadnu úlohu, a to z dôvodu už spomínanej prezumpcie znalosti práva. Pod všeobecnou požiadavkou na znalosť zákona sa však nedá chápať vyšší stupeň zručnosti interpretácie práva, na ktorý sa žiada vysokoškolské vzdelanie v obore právo. Istá miera podpory vyššej znalosti práva je skrytá v ustanovení novely zákona o obecnom zriadení v povinnosti vzdelávania sa.

Ďalšou základnou povinnosťou poslanca je zúčastňovať sa práce zastupiteľstva. Ide o povinnosť, ktorá je tak povediac minimom sociálnej existencie každej fyzickej osoby, ktorá dostáva nejakú odmenu za prácu, aby tu prácu realizovala. Treba však dodať, že zastupiteľstvo je kolektívny orgán, ktorý má právomoc prijímať uznesenia, územný plán, rozpočet a všeobecne záväzné nariadenia obce. Na realizáciu tejto úlohy je potrebná účasť poslancov. Teda neplnením si tejto povinnosti môže poslanec ohroziť chod obce a spôsobiť škodu. Pod pojmom obecné zastupiteľstvo sa myslia aj orgány zriadené zastupiteľstvom, do ktorých je volený poslanec  - ako sú komisie a obecná rada.