Česká televízia (ďalej len ČT), ktorá vyhrala spor proti dlžníkovi televízneho poplatku, poukázala v ústavnej sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Českej republiky na porušenie práva na spravodlivý proces Okresným súdom v Kolíne, nakoľko jej, ako víťaznej strane, nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd uviedol, že vykázané trovy neboli vynaložené účelne, nakoľko k vymáhaniu poplatku ČT využila služieb advokátskej kancelárie, hoci k tomu nebolo treba špecializovaných znalostí, ktorými by nedisponovali pracovníci právneho útvaru ČT. ČT sa odvolala na rozsiahlosť tejto agendy a riadne hospodárenie.
II. senát Ústavného súdu ČR (sudca spravodaj Jiří Zemánek) ústavnou sťažnosťou napadnutý rozsudok Okresného súdu v Kolíne zrušil, nakoľko ním bolo porušené ústavne zaručené právo sťažovateľky na spravodlivý proces. Ústavný súd ČR konštatoval, že plnenie verejnoprávnej funkcie ČT ako inštitúcie verejného práva zo zákona na štáte a jeho rozpočte nezávislej, nie je výkonom verejnej moci, ktorý by nezakladal dôvd uznať, v prípade úspechu pri hájení svojich záujmov v súdnom konaní, úhradu trov spojených s externým právnym zastúpením ako trov účelne vynaložených. Hoci, na poli svojho pôsobenia sa teší natoľko výsadnému postaveniu (k čomu má vytvorené aj špecifické podmienky), že na ňu v určitých ohľadoch možno klásť porovnateľné nároky ako an orgány štátnej moci. Pokiaľ všeobecné súdy pri úvahy o náhrade trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, ktorú im ponecháva občiansky súdny poriadok, prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu a svoje závery dostatočne odôvodnia, nemožno, v súlade s nálezovou judikatúrou ÚS ĆR, ich postup považovať z hľadiska základných práv a slobôd za svojvoľný a neprimeraný. Ak však Okresný súd v Kolíne nevysvetlil, prečo nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania ani vo výške súdneho poplatku, postupoval svojvoľne a porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces. Povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku totiž vzniká žalobcovi zo zákona podaním žaloby alebo iného návrhu na začatie konania a trovy s tým spojené nemožno preto pokladať za neúčelne vynaložené.
Poznámka redakcie najprávo.sk: Uvedenú správu o náleze ÚS ČR uvádzame s poukazom na znenie § 150 ods. 2 slovenského Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V judikatúre slovenských súdov nie je totiž zriedkavé sa stretnúť s prípadmi, kedy súdy pri aplikácii tohto ustanovenia nepriznávajú úspešným navrhovateľom náhradu trov konania ani v časti zaplateného súdneho poplatku. Problematike sa venoval aj slovenský Ústavný súd v náleze z 25. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 144/2010-26.
Zdroj: usoud.cz (Nález Ústavního soudu sp. zn. II. ÚS 405/14 je dostupný TU (241.8 kB, Adobe Acrobat dokument).
Autorka: Miroslava Sedláčková, tisková mluvčí Ústavního soudu ČR
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Podnikateľ a oslobodenie od súdnych poplatkov
- Koniec sťahovania kópií autorských diel z nelegálnych zdrojov
- Zneužitie práva na zastúpenie advokátom
- Vyhľadávacia povinnosť súdu v konaní o oslobodenie od súdneho poplatku
- Komparácia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a uznesenia
- Súdny dvor EÚ k nelegálnym rozmnoženinám
- K zmyslu spracúvania hromadných podaní súdmi a ich spoplatneniu
- Spoplatnenie návrhu na uznanie rozsudku podľa Nariadenia Rady 44/2001
- Náhrada trov konania, trovy právneho zastúpenia