Posledné novely Obchodného zákonníka

Obchodný zákonník prešiel v poslednom období viacerými významnými novelami. Dňa 1. augusta 2012 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, ktorá vyšla v zbierke zákonov pod číslom 197/2012 Z. z. Rozsahom síce drobná, ale významná bola druhá novela Obchodného zákonníka schválená NR SR v júli 2012 účinná od 1. 10. 2012. Táto novela bola len akýmsi príklepom zmeny zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Dňa 1. 02. 2013 nadobudol účinnosť Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Posledná najväčšia novela sa týka najmä času plnenia peňažného záväzku dlžníka, osobitných ustanovení pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva, ustanovení o omeškaní dlžníka a ustanovení o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi. Tieto sa však nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Právna úprava účinná od 1. augusta 2012 upravuje pôsobnosť pre najvyšší orgán obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkov, ktorí tvoria vôľu týchto osôb pri rozhodovaní o najdôležitejších otázkach ich fungovania, ktoré patria do jeho pôsobnosti na základe zákona alebo stanov. To, aké ceny bude obchodná spoločnosť alebo družstvo predkladať na schválenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, bez akýchkoľvek pochýb patrí medzi najdôležitejšie otázky existencie tejto osoby, ktorá vykonáva cenovo regulovanú činnosť v sieťových odvetviach, čo je jedným z dôvodov, aby o tejto otázke rozhodoval jej najvyšší orgán. Novela zároveň umožňuje, aby najvyšší orgán spoločnosti alebo družstva alebo spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti mali právo preniesť právomoc schvaľovania návrhov v cenovom konaní na štatutárny orgán, ktorý koná v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom sa vyžaduje, aby s takýmto rozhodnutím súhlasila dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu spoločnosti alebo družstva. Týmto sa môže v závislosti od daného regulovaného subjektu zefektívniť podávanie návrhov v cenovom konaní.

Do účinnosti novely, ktorá nadobudla účinnosť 1. 10. 2012, mohli obchodné spoločnosti zakladať akékoľvek fyzické osoby bez ohľadu na fakt, či majú alebo nie, nedoplatok na daňovom úrade. Po novele Obchodného zákonníka môže spoločnosť s ručením obmedzeným založiť len osoba, ktorá nemá na daňovom úrade nedoplatok v úhrne vyšší ako 170 Eur (§ 105b Obchodného zákonníka). To znamená, že prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným bude mať dve fázy. Prvou bude fáza skúmania registra, či medzi zakladateľmi nie je osoba, ktorá má daňový nedoplatok. Druhou fázou pri prevode obchodných podielov je doloženie návrhu spoločnosti buď súhlasom so zápisom do obchodného registra správcom dane alebo písomným vyhlásením spoločníka a nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa § 115 ods. 9 Obchodného zákonníka. V praxi to znamená, že osoba s nedoplatkom nebude môcť platne spísať zakladateľskú listinu alebo spoločenskú zmluvu a teda založiť novú spoločnosť s ručením obmedzením. Súhlas správcu dane bude potrebné doložiť vždy a to aj v prípade nadobúdateľa aj prevodcu, avšak s výnimkou, kedy je prevodca alebo nadobúdateľ zahraničnou osobou. V prípade, že osoba nemá povinnosť doložiť súhlas správcu (napr. aj z dôvodu, že sa jedná o zahraničnú osobu, alebo aj keď sa neprevádza väčšinový podiel, prevodca obchodného podielu nie je platiteľom nie je daňovým subjektom podľa daňového poriadku, nadobúdateľ obchodného podielu nie je daňovým subjektom alebo aj pri prevode obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti (t.j. pri zlúčení, splynutí, rozdelení a rozdelení zlúčením)), je povinná priložiť písomné vyhlásenie spoločníka a nadobúdateľa, že túto povinnosť nemajú.

Zákon č. 246/2012 Z.z., ktorým sa novelizuje s účinnosťou od 1. októbra 2012 Obchodný zákonník, prináša zmeny týkajúce sa výlučne spoločností s ručením obmedzeným. Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do OR pri prevode obchodného podielu bude spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu. Ten ho vydá len vtedy, ak prevádzajúci a nadobúdajúci spoločník nemajú daňové nedoplatky, resp. ak ich majú len do výšky 170 EUR. Túto povinnosť má spoločnosť však len vtedy, ak ide o prevod väčšinového podielu, ktorý zároveň novela definuje ako obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva. V novele sa tiež kogentne upravujú účinky prevodu väčšinového obchodného podielu, ktoré nastanú až zápisom zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri. Zákonodarca myslel aj na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú už nebude môcť založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok (nový § 105 Obchodného zákonníka).

Zákonom č. 9/2013 Z. z. účinným od 1. 02. 2013, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa najmä ustanovenie upravujúce úroky z omeškania, definuje subjekt verejného práva v obchodno-právnych vzťahoch, ustanovuje povinnosť úradného overenia podpisu pri niektorých typoch rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným a voľbu členov rady akciovej spoločnosti.

Posledná novela zavádza nové kogentné ustanovenia § 340a a 340b, ktoré sa týkajú právnej úpravy času plnenia peňažného záväzku dlžníka. Podľa týchto ustanovení by zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku nemala presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia dokladu veriteľa alebo 60 dní odo dňa, kedy plnil veriteľ, resp. doručenia iného obdobného dokladu podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany dohodnú inak a táto dohoda nie je v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. V prípade, že na strane dlžníka bude orgán verejnej moci, lehota na splnenie bude 30 dňová. Odchylné zmluvné dojednania platia v súlade s predchádzajúcim odsekom.

V nadväznosti na predchádzajúce je súčasťou novely aj zmena ust. § 365 upravujúceho omeškanie dlžníka. Podľa novelizovaného znenia je dlžník v omeškaní aj v tom prípade, ak svoj peňažný záväzok nesplní riadne a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo odo dňa plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal skôr, ak sa v zmluve nedohodli inak, resp. ak z právneho vzťahu nevyplýva niečo iné. Kogentné ustanovenie § 369a až 369d predstavujú osobitnú úpravu úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je orgán verejnej moci.

Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli v dobe po nadobudnutí novely Obchodného zákonníka účinnej od 1. 02. 2013 (t.j. zmluvy uzatvorené od 1. 02. 2013) sa v zmysle prijatých nariadení vlády SR, a to Nariadenie vlády SR č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, rozlišuje zákonne stanovená sadzba úrokov z omeškania pre obchodno-právne záväzkové vzťahy a pre občiansko-právne záväzkové vzťahy alebo záväzkové vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ak dlžníkom je spotrebiteľ. V prípade obchodno-právnych záväzkových vzťahov je to sadzba úrokov z omeškania v sadzbe o deväť percentuálnych bodov vyššia ako sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania (takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania), resp. v sadzbe o osem percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania (táto sa použije počas celého kalendárneho polroka tohto omeškania). Pre občiansko-právne záväzkové vzťahy alebo záväzkové vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, ak dlžníkom je spotrebiteľ, je táto sadzba určená o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Veriteľ požadujúci náhradu úrokov z omeškania má tak isto popri tomto nároku aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Do skutkovej podstaty vyvolávania nebezpečenstva zámeny sa dňom 1. 02. 2013 zavádza nový odsek 2, podľa ktorého vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona. Dôvodová správa uvádza ako hlavný dôvod tejto zmeny záujem na komplexnom a konštruktívnom riešení stále sa zvyšujúceho počtu prípadov tzv. katalógových firiem. Tieto spoločnosti s využitím komplexu právne veľmi precízne pripravených krokov ako aj v dôsledku „špecifickej" voľby obchodného mena využívajú skutočnosť, že priemerný súťažiteľ si stotožní podnikateľa s oficiálnym verejným registrom alebo subjektom zmocneným na vedenie verejného registra alebo inej verejnej evidencie, čo má za následok neželanú registráciu v katalógoch za cenu, ktorá mnohonásobne prevyšuje cenu obvyklú za služby podobného charakteru. V praxi nie sú ojedinelé prípady, kedy plnenie požadované za registráciu nepoctivá katalógová firma dôsledne vymáha prostredníctvom nevyberaného a veľmi prepracovaného psychologického a právneho nátlaku, ktorému priemerný zákazník nemôže kvalifikovane a efektívne odporovať.

Pozmeňovací návrh poslanca Róberta Madeja zapracoval do vládnej novely aj novelizáciu ustanovenia § 127a ods. 3, v rámci ktorého sa zavádza povinnosť úradne overiť pravosť podpisu predsedajúceho na zápisniciach zasadania valného zhromaždenia (aj rozhodnutia jediného spoločníka) pri závažných rozhodnutiach týkajúcich sa fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným (vymenovanie, odvolanie, odmeňovanie konateľov, vymenovanie a odvolanie prokuristu, zmena výšky základného imania, rozhodnutia o nepeňažnom vklade, zrušenie spoločnosti, zmena jej právnej formy, predaj podniku). Keďže podpisy sú zväčša pripojené pod súkromnými listinami, pri ktorých nie je možné jednoznačne ustáliť čas, kedy boli podpísané, prechodné ustanovenie zvádza pravidlo, že osvedčenie pravosti podpisu nie je potrebné, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky: valné zhromaždenie (rozhodnutie jediného spoločníka), na ktorom bolo takéto závažné rozhodnutie prijaté, sa uskutočnilo hoc aj pred 1. februárom 2013, návrh na zápis zmeny do obchodného registra v súvislosti s týmto rozhodnutím je podaný do 1. apríla 2013. Ak teda pôjde o rozhodnutie uskutočnené hoc aj pred 1. februárom 2013, bude potrebné pravosť takéhoto podpisu osvedčiť.

Novela prináša aj množstvo „drobných" zmien a to napr. pri zavedení povinnosti vydať neoprávnene, za použitie nekalej súťaže, získaný prospech, ďalej rozšírenie termínu „orgán verejnej moci" pre účely Obchodného zákonníka, resp. samotného obchodného práva. Okrem iného novela vylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka o omeškaní dlžníka a jeho následkoch na spotrebiteľské vzťahy, v ktorých je v pozícii dlžníka spotrebiteľ, a to v situáciách, keď sa spotrebiteľský vzťah spravuje v dôsledku režimu Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1) jeho ustanoveniami.

Chcela by som sa touto cestou poďakovať JUDr. Barbare Špirekovej, usadený euroadvokát, za jej pomoc pri písaní tohto článku.

Mgr. Petra Tesáková
Advokátska kancelária Špireková & Partners s.r.o.