Probácia ako inštitút trestného práva nemá v našom právnom poriadku dlhú tradíciu. Inštitút probácie bol zavedený zákonom č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch.
Náš právny poriadok neoddeľuje striktne činnosť probačných a mediačných úradníkov, preto keď budeme hovoriť o probačnom úradníkovi, má sa na mysli probačný a mediačný úradník. Pre odlíšenie činnosti mediácie od probácie je dobré vysvetliť si tento pojem.
Mediáciou rozumieme mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným. Trestný čin redefinuje ako konflikt medzi stranami, ktorých sa bezprostredne týka. Jej zmyslom je efektívne urovnanie alebo aspoň zmiernenie konfliktného stavu spojeného s trestným činom a odstránenie alebo náprava jeho následkov. Je založená na dobrovoľnosti oboch strán, t.j. poškodeného a obvineného.
Naproti tomu probácia umožňuje, aby najmä mladí a prvopáchatelia nezostali poznačení jedným trestným činom celý život a v prípade ľudského zlyhania poskytuje možnosť návratu do spoločnosti. V porovnaní s pasívnym trestom odňatia slobody, ktorý často na odsúdených pôsobí demotivačne je probačný dohľad omnoho efektívnejšou alternatívou pri ukladaní trestov. Má na klientov resocializačný a reedukačný dosah, čomu pomáha motivačné a nenásilné správanie sa probačného úradníka k odsúdenému, ktorý má potom väčšiu ochotu a snahu pracovať na zlepšení svojho správania. Súčasný stav vývoja probačnej a mediačnej služby u nás nemožno označiť prívlastkom uspokojivý. Dookola opakujúcim sa argumentom týkajúcim sa ospravedlnenia súčasného stavu je krátka existencia inštitútu probačnej a mediačnej služby v našich podmienkach, čo je však neakceptovateľný argument, keďže v štátoch v ktorých bol zavedený inštitút probácie a mediácie v porovnateľnom čase, sa v súčasnosti realizuje široká paleta konkrétnych projektov a opatrení, smerujúcich k praktickému zefektívneniu tohto inštitútu.
Probácia v trestných veciach je inštitútom, ktorý by sa mal rozvíjať v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami. Súčasná absencia štandardov postupu probačných úradníkov ako i etického kódexu prispieva k nejednotným prístupom v praxi, čo sa obzvlášť v oblasti probácie reflektuje ako rizikový faktor vo vzťahu k recidíve trestnej činnosti. Probácia predstavuje zvláštny prvok sociálnej práce, ktorý v rámci systému trestnej justície nie sú schopné efektívne vykonávať orgány činné v trestnom konaní, nakoľko tieto sa musia predovšetkým zaoberať samotným odhaľovaním trestných činov a jednak stíhaním trestnej činnosti. Do popredia sa tu dostáva nutnosť vytvorenia špeciálneho orgánu, ktorý sa bude podielať na výkone alternatívnych sankcií v podobe probačnej služby. Táto služba prispieva k tomu, aby alternatívne spôsoby trestania neboli využívané v nevhodných prípadoch.
Probáciou podľa §2 zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumieme:
- Organizovanie a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdenýmKontrola výkonu trestu nespojeného s odňatím slobody vrátane uloženej povinnosti alebo obmedzeniaDohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobodyPomáhanie obvinenému v priebehu skúšobnej doby a počas kontroly výkonu trestov nespojených s odňatím slobody, aby viedol riadny život a vyhovel podmienkam, ktoré mu boli uložené rozhodnutím prokurátora alebo sudcu v trestnom konaní.
V probácií je zahrnutý predovšetkým prostriedok humanizácie zaobchádzania s odsúdenými tak, aby boli čo najmenej narušované sociálne väzby páchateľov a aby boli menej psychicky traumatizovaní, pričom poskytuje možnosť byť súčasťou spoločenstva, nebyť odlišní.
Jedným z kľúčových pojmov súvisiacich s probáciou, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výkonu probácie, je probačný dohľad. Legálnu definíciu pojmu probačný dohľad nenájdeme ani v zákone č. 550/1993 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch, ani v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ" alebo „Trestný zákon"), a ani v zákone 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP" alebo „Trestný poriadok"), napriek tomu, že tento pojem sa v platnej právnej úprave používa. Zákon Českej republiky č. 140/1961 Sb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v § 26 písm. a), uvádza, že pojmom dohľad sa rozumie „pravidelný osobný kontakt páchateľa s probačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného plánu dohľadu v skúšobnej dobe a kontrola dodržiavania podmienok uložených páchateľovi súdom alebo vyplývajúcich zo zákona."
Základným cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na páchateľa tak, aby sa už nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť. V rámci probačného dohľadu probačný úradník kladie dôraz na nadviazanie vzťahu s osobou, ktorej bol dohľad nariadený a poskytne mu základné informácie o výkone dohľadu a o tom, ako si predstavuje vzájomnú spoluprácu. Probačný dohľad prináša odsúdenému pomoc pri prekonávaní najrozmanitejších prekážok, psychickú podporu pri aktívnej snahe odsúdeného nájsť svoje miesto v spoločnosti a tiež mu pomáha naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva spoločnosť, v súlade s jej normami.
Probační úradníci za naplnením účelu probácie poskytujú obvinenému odbornú pomoc, sledujú a kontrolujú jeho správanie a spolupracujú s rodinným a sociálnym prostredím, v ktorom obvinený žije a pracuje, s cieľom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Úradníci súčasne pomáhajú poškodeným a ďalším osobám dotknutým trestným činom pri odstraňovaní následkov trestných činov. Zvláštnu starostlivosť venujú mladistvým obvineným a osobám blízkym veku mladistvých, prispievajú k ochrane práv osôb poškodených trestnou činnosťou a ku koordinácií sociálnych a terapeutických programov práce s obvinenými, predovšetkým ak ide o mladistvých a užívateľov omamných a psychotropných látok. Pri týchto úkonoch postupujú probační úradníci, ak je to účelné, v súčinnosti s orgánmi sociálneho zabezpečenia, školami a školskými zariadeniami, zdravotníckymi zariadeniami, s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, záujmovými združeniami občanov, nadáciami a ďalšími inštitúciami sledujúcimi humanitárne ciele. Tiež úzko spolupracujú s orgánmi, ktoré vykonávajú sociálno-právnu ochranu detí a poskytujú sociálnu starostlivosť neprispôsobivým občanom.
Prvá fáza probačného dohľadu spočíva v konzultácií, pri ktorej probačný úradník oboznamuje klienta s výkonom probačného dohľadu, podáva mu informácie potrebné na nadobudnutie vzájomnej predstavy o vzájomnej spolupráci s probačným úradníkom. Ďalej ho oboznamuje s priebehom ďalšej spolupráce a snaží sa získať si dôveru odsúdeného. Zisťuje potrebné informácie, akými sú telefónne čísla a adresy, či už trvalého alebo prechodného bydliska odsúdeného, informácie o jeho doterajšom živote, zamestnaní, vzdelaní, o trestnom čine, ktorého sa odsúdený dopustil. Stávajú sa prípady, kedy odsúdený nenadviaže kontakt s probačným úradníkom a neskontaktuje sa s ním. V takejto situácii je to probačný úradník povinný nahlásiť. Druhou fázou je zostavenie probačného programu, kde si dohodnú pravidlá spolupráce, špecifikujú program odvíjajúci sa od rozhodnutia súdu. Slúži k individuálnej špecifikácií dohľadu a jeho realizácii. Vytvára ho probačný úradník na začiatku skúšobnej doby a v prípade potreby ho priebežne aktualizuje. Základom je jasná formulácia pravidiel tak, aby im klient rozumel a následne ich dodržiaval. Konkrétnosť stanovenia cieľov a jasná štruktúra pravidiel umožňuje jednoduchú kontrolu nad plnením cieľov uložených v probačnom programe. Takto zostavený probačný program je harmonizáciou spolupráce probačného úradníka a odsúdeného. Probačný úradník kontroluje odsúdeného minimálne raz za dva mesiace, v prípade potreby sa s ním stretáva aj častejšie. Kontroly plnenia cieľov a hodnotenie klienta prebiehajú za jeho prítomnosti. „Výsledky odsúdeného, dosiahnuté počas probačného dohľadu, sa poloročne zasielajú na prešetrenie súdu. Ide o kontrolu odsúdeného súdom. Súd si prostredníctvom správy vytvorenej probačným úradníkom overuje, či odsúdený počas stanovenej doby plní stanovené nariadenia a podmienky, ktoré mu boli uložené." Treťou fázou je ukončenie spisu, kde sa do spisu založí rozhodnutie súdu o vykonaní, či zmene trestu, alebo o jeho upustení a následne sa spis ukončí. Táto fáza je už len administratívnou záležitosťou probačného úradníka.
Mojou snahou pri písaní tohto článku bol krátky exkurz do problematiky probácie, nakoľko je to pomerne nový a podľa môjho názoru perspektívny inštitút. V trestnom práve hmotnom ako aj v procesnom je zakotvený celý rad inštitútov, ktoré predpokladajú alebo priamo vyžadujú účasť probačných úradníkov, ktorých činnosť je v praxi pozitívne vnímaná. Probačná činnosť sa stáva významným prostriedkom prevencie kriminality a resocializácie páchateľov trestnej činnosti v podmienkach slovenského právneho poriadku. Napomáha naplneniu účelu trestného konania a tiež pomáha orgánom činným v trestnom konaní pri ich rozhodovacej činnosti a pri kontrole ich adekvátnosti. Zapojením probačného úradníka do riešenia trestnej veci vzniká možnosť vyriešiť prípad vo veľmi krátkom čase od spáchania činu, kým konanie pred súdom môže trvať mesiace až roky, probačný úradník môže sprostredkovať riešenie prípadu za niekoľko týždňov.
Uplatňovanie jednotlivých alternatívnych trestov spočiatku narážalo na istú konzervatívnosť niektorých našich sudcov a v súčasnosti tiež naráža na to, že pri niektorých trestoch nie sú prijateľné podmienky na ich uskutočnenie. Chýba nám napríklad elektronická kontrola v prípade trestu domáceho väzenia alebo aj absencia organizácií, ktoré by poskytovali priestor pre podmienečne prepustených alebo podmienečne odsúdených. Ďalšou problémovou oblasťou je aplikácia sociálnych výcvikov alebo iných výchovných programov. Sociálnym výcvikom rozumieme programy pre rozvoj pozitívneho sociálneho správania a sebakontroly a tiež programy pre oblasť závislostí. Jednotlivé sociálne výcviky by mali byť zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností a spôsobilostí tak, aby sa posilnila schopnosť odsúdeného k bezkonfliktnému spôsobu života. Výchovný program by mal zabezpečiť prednáškové činnosti, pohovory, vzdelávanie a čítanie doporučenej literatúry so spätnou väzbou na odsúdeného a diskusiou o nastolenom probléme.
V našich podmienkach absentuje definovanie základných metód práce, spôsobov ako dosiahnuť stanovený cieľ prostredníctvom práce s odsúdeným a tiež chýba vytvorenie nejakej najvšeobecnejšej postupnosti, z ktorej by probačný úradník aplikoval konkrétne činnosti prostredníctvom inštitútov, ktoré budú zabezpečovať sociálne výcviky. Problematické v tejto oblasti je aj nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu sociálnych výcvikov.
V druhej polovici roka 2010 došlo v rámci úsporných opatrení realizovaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky k zrušeniu odboru kriminológie a prevencie kriminality a aj oddelenia probácie a mediácie. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu chýbajúceho personálneho zabezpečenia uskutočnenia ďalších výskumných úloh v oblasti pôsobnosti MS SR, nebolo možné rozpracovať dlhodobý zámer v oblasti prevencie kriminality a taktiež nebolo možné riešiť ďalšie predpokladané výskumné úlohy. Aj probační a mediační úradníci vykonávajú svoju činnosť od druhej polovice roka 2010 bez metodického usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Problematickou oblasťou je aj to, že pred pár rokmi bolo viacej probačných úradníkov a dnes tam, kde predtým pracovali 2 – 3 probační úradníci, pracuje na väčšine súdov len jeden, čo je málo na také množstvo práce.
Alternatívne tresty k trestu odňatia slobody a využitie inštitútu probácie
Podmienečné prepustenie:
Právna úprava inštitútu podmienečného odsúdenia je obsiahnutá v § 49 a 50 Trestného zákona. „Podstatou tohto inštitútu je, že súd síce vynesie odsudzujúci rozsudok a uloží páchateľovi trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu podmienečne odloží pod podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu skúšobnej doby riadne správať a vyhovie uloženým podmienkam." Súd stanoví skúšobnú dobu na jeden až päť rokov, počas ktorej odsúdený musí viesť usporiadaný život, pričom podmienkou je, že takto môže odložiť len výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky a vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu sa domnieva, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Pri hodnotení doterajšieho spôsobu života sa treba zaoberať prípadnou recidívou odsúdeného, ako aj skutočnosťou, že sa odsúdený dopustil trestného činu opätovne. Podľa judikatúry (R 39/1965) pri hodnotení recidívy odsúdeného z hľadiska jeho nápravy musí súd prihliadať na povahu predchádzajúcej trestnej činnosti, na časový odstup od predchádzajúceho odsúdenia, na celkový spôsob jeho života a na pohnútku ďalšieho trestného činu. Súd v rámci skúšobnej doby môže páchateľovi uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti, v rámci ktorých môže ustanoviť aj probačný dohľad. Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, vykonal uložené sankcie, dodržiaval uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Výnimočne môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, aj keď odsúdený dal svojím konaním v skúšobnej dobe podnet na nariadenie výkonu trestu a súčasne môže ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, ustanoviť doteraz neuložené obmedzenia a povinnosti alebo primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom však nemôže prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby, ktorá je najviac päť rokov. Ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí, súd nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj v priebehu skúšobnej doby.
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
Súd môže za rovnakých podmienok ako pri podmienečnom odsúdení podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak zároveň páchateľovi uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Skúšobná doba je tiež jeden až päť rokov a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Probační úradníci sú v tomto procese kľúčoví, pretože páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným úradníkom a je tiež povinný aktívne spolupracovať. Probácia okrem kontrolnej úlohy zohráva tiež pomocnú úlohu v zmysle pomoci odsúdenému, aby lepšie prekonal svoje problémy a v budúcnosti viedol riadny život.
Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze:
- a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí,
- b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
- d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
- e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
Povinnosti spočívajú najmä v príkaze:
- a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného,
- b) vysťahovať sa z bytu alebo z domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne odsadil,
- c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
- e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
- f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
- g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
- h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
- i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
- j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Aj v tomto prípade súd podľa §51 výnimočne môže ponechať probačný dohľad v platnosti, aj keď páchateľ dal počas skúšobnej doby príčinu na nariadenie výkonu trestu. Môže primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však o viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu, t.j. päť rokov. Tiež môže uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia a povinnosti.
Trest domáceho väzenia
Trest domáceho väzenia je doposiaľ v podmienkach SR zriedkavo využívaný druh trestu. Odsúdený nie je počas výkonu trestu odtrhnutý od svojej rodiny, nepreruší svoj pracovný pomer a môže aj naďalej zabezpečovať riadny chod svojej rodiny. Výkon takého trestu je neporovnateľne menej nákladný než výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Výhodou je zachovanie pracovných a rodinných väzieb páchateľa. Problémom je náročnosť zaistenia kontroly odsúdených z hľadiska nedostatku finančných prostriedkov na kontrolu technickými prostriedkami, ako je napr. elektronický monitoring alebo pridelenie motorového vozidla pre probačného úradníka. Trest domáceho väzenia môže súd uložiť len za prečiny, a to najviac na jeden rok. Okrem vymedzenia okruhu trestných činov neustanovuje Trestný zákon žiadne podmienky pre aplikáciu tohto trestu. Chýba podmienka spočívajúca v primeranosti trestu vzhľadom k povahe a závažnosti činu a osobu páchateľa a tiež absentuje nutnosť súhlasu páchateľa s uložením takéhoto trestu, ako je to napr. v Českej republike. Odsúdený podľa § 53 TZ po dobu výkonu trestu je povinný zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami ak je nariadená. Opustiť svoje obydlie môže odsúdený len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným a to len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas, ktorý sa započítava do výkonu trestu.100 V prípade neplnenia povinností odsúdeným, súd premení trest povinnej práce na trest odňatia slobody. Dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Trest povinnej práce
TZ v §54 ustanovuje okruh trestných činov za ktoré možno uložiť trest povinnej práce. Je obmedzený na kategóriu prečinov, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje päť rokov a to v rozsahu od 40 do 300 hodín. Trest nemožno uložiť proti vôli páchateľa, vyžaduje sa jeho súhlas s uložením takéhoto druhu trestu. Vykonať trest je odsúdený povinný najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu. Súd môže popri treste uložiť páchateľovi aj primerané obmedzenia alebo povinnosti, spravidla aby viedol riadny život a nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom. Kontrolu a dohľad nad výkonom trestu vykonáva probačný a mediačný úradník. Probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, t.j. spravidla okresný súd, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu povinnej práce a o výsledku prejednania bezodkladne písomne informuje predsedu senátu. Úradník vedie evidenciu prác vhodných na výkon trestu povinnej práce a sprostredkúva prácu odsúdenému u právnickej osoby uvedenej v § 2 ods. 1 zákona č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce, ktorou je štát, vyšší územný celok, obce alebo iná právnická osoba, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou, ekologickou činnosťou, náboženskou činnosťou, humanitárnou činnosťou, charitatívnou činnosťou alebo inou verejnoprospešnou činnosťou, ktorá sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku (ďalej len poskytovateľ práce).
Peňažný trest
Peňažný trest môže byť uložený v dvoch prípadoch. Prvý prípad je, keď páchateľ spáchal úmyselný trestný čin, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech a druhý prípad keď sa dopustil prečinu, za ktorý vzhľadom na jeho povahu a tiež možnosť nápravy páchateľa súd neukladá trest odňatia slobody. Peňažný trest možno uložiť aj ako alternatívu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Činnosť probačného úradníka spočíva v zisťovaní stanoviska obvineného k možnosti uloženia peňažného trestu, najmä pokiaľ ide o jeho platobnú schopnosť a možnosť uloženia splátok, snaží sa získať čo najúplnejšie informácie o majetkových pomeroch obvineného, resp. odsúdeného, vrátane jeho záväzkov a pohľadávok, ale aj o rodinných a sociálnych vzťahoch. Tiež pomáha pri zaisťovaní výkonu trestu po jeho uložení súdom. Kontroluje dodržiavanie režimu platieb, ak sa trest vykonáva v splátkach
Ďalšie alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
Tieto tresty majú ako alternatívy k trestu odňatia slobody menší význam, ako tresty o ktorých som písala vyššie. Sú ukladané v menšej miere a spravidla popri niektorom z vyššie spomínaných trestov a úloha probačných úradníkov je v prípade uloženia týchto trestov tiež menšia. Spočíva najmä v súdnej pomoci a pomoci odsúdenému. V rámci súdnej pomoci probačný úradník získava potrebné informácie na základe osobného kontaktu s obvineným. Pomáha obvinenému aby viedol riadny život. Takýmito trestami je trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu pobytu, trest zákazu činnosti a trest vyhostenia.
Mgr. Katarína Titurusová
absolventka Právnickej fakulty UK
AK Špireková & Partners, s.r.o.