Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2020

najpravo.sk • 22.7. 2020, 17:31

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal prvú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky za rok 2020, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaného stanoviska a publikovaných rozhodnutí. V závere nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Obsah

Stanovisko vo veciach správnych

R 1/2020

Zjednotenie rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Ustanovením § 103 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov bola od 1. mája 1998 (do budúcna) vylúčená použiteľnosť ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov len na sociálne zabezpečenie vojakov.

Tieto ustanovenia však zostali v platnosti a naďalej sa po 30. apríli 1998 aplikovali, napríklad vo vzťahu k policajtom, u ktorých zákonodarca vylúčil použitie týchto ustanovení až od 1. júla 2002 (§ 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z.).

Aplikácia ustanovenia § 103 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov nebola dotknutá ani ustanovením § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie, má od 1. mája 1998 pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku, ak vojak splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanie (§ 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (1. mája 1998), príp. aj po tomto dni, pretože v zmysle ustanovenia § 103 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1. mája 1998 už nemožno použiť ani ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) a § 143 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

3. Výnimkou z pôsobnosti Sociálnej poisťovne sú, na základe doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, napríklad prípady:

a) ak bývalý vojak z povolania, ktorý splnil všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pred 1. májom 1998 a jeho zamestnanie netrvalo nepretržite ku dňu 30. apríla 1998, požiadal po tomto dni o priznanie starobného dôchodku,

b) ak vojak, ktorý splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a jeho zamestnanie trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (1. mája 1998), príp. aj po tomto dni, (t.j. vojak uvedený v bode 2), požiadal najneskôr dňa 30. apríla 2001 o priznanie starobného dôchodku a spĺňa podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku pred 1. májom 1998 (§ 94 ods. 2 v spojení s § 97 ods. 1 a § 98 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení),

c) ak vojakovi bol pred 1. májom 1998 za najmenej 20 rokov služby priznaný výsluhový príspevok (§ 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov) a súčasne ak pred 1. májom 1998 došlo k súbehu nároku na tento výsluhový príspevok a nároku na starobný dôchodok a oprávnený si podľa § 33 ods. 5 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov zvolil príspevok namiesto starobného dôchodku,

d) ak vojakovi bol pred 1. májom 1998 priznaný starobný dôchodok ,

v ktorých prípadoch je pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti o starobný dôchodok naďalej daná Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

4. Pôsobnosť uvedená v bodoch 2. a 3. je daná aj na vykonanie administratívneho konania o žiadostiach o zvýšenie starobného dôchodku (§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a pomerného starobného dôchodku (§ 26 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) za doby ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok.

Na tomto závere nič nemení okolnosť, že zákonodarca opomenul upraviť povinnosť Sociálnej poisťovne previesť na účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia poistné za uvedené doby.

(Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2020, Snj 24/2020)

Rozhodnutia vo veciach správnych

R 2/2020

Úspešný žalobca - absencia sťažnostnej legitimácie

Mimoriadny charakter kasačnej sťažnosti sa prejavuje v tom, že prístup k nej má len ten aktívne legitimovaný subjekt, v ktorého neprospech krajský súd rozhodol. Rozhodujúcim kritériom v tomto smere bude znenie výroku rozhodnutia krajského súdu, pretože namietanie len proti jeho dôvodom v rámci kasačnej sťažnosti je neprípustné.

Ak správny súd žalobe žalobcu vyhovel, znamená to, že žalobca bol v konaní pred krajským súdom úspešný, pretože rozhodnutie znie v jeho prospech a vtedy absentuje u žalobcu v pozícii kasačného sťažovateľa sťažnostná legitimácia.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2018, sp. zn. 3Asan/13/2017)

R 3/2020

Dane - charakteristika nadobudnutia tovaru v tuzemsku

Nepohyblivé (vôľové) nadobudnutie tovaru tuzemským daňovým subjektom v inom členskom štáte EÚ nemožno považovať za nadobudnutie tovaru v tuzemsku, pretože pojmovým znakom nadobudnutia tovaru v tuzemsku je jeho „fyzické – pohyblivé“ premiestnenie do tuzemska (§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/3/2019)

R 4/2020

Dane - zneužitie práva

V prípade, že hlavným účelom prepravy oceľových zvitkov z prevádzky na území SR (pôvodne dovezených z Ukrajiny) do Maďarska a ich okamžitej spätnej prepravy bez vyloženia tovaru v Maďarsku do tej istej prevádzky na územie SR bolo získanie Colného režimu 4200 (dovoz tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty), za účelom čoho bol maďarský odberateľ umelo vsunutým medzičlánkom, ide o zneužitie práva (rozsudok Súdneho dvora EÚ C- 255/02 Halifax).

Zneužitie práva sa odlišuje od daňového podvodu, kedy nedochádza k reálnej hospodárskej činnosti. Zatiaľ čo pri zneužití práva dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení, pri daňovom podvode nedochádza k ich reálnemu uskutočneniu na všetkých stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca (najčastejšie vo vzťahu subdodávateľ – dodávateľ).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/9/2019)

R 5/2020

Nezákonná daňová kontrola a jej právny následok

V prípade, že daňová kontrola je nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonávané v rámci nej. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn. 6Sžfk/63/2017)

R 6/2020

Dokazovanie v daňovom konaní a zásada objektívnej pravdy

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Ak v článkoch obchodného reťazca na seba nadväzujúcich je konateľom rôznych spoločností tá istá fyzická osoba, nie je s ohľadom na ostatné zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov logicky možné úspešne sa domáhať námietky prípadnej nevedomosti o zapojení do podvodného konania.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. 6Sžfk/20/2018)

R 7/2020

Čerstvé ovocie a zelenina a nevyhnutnosť správneho disponovania s touto živou potravinou

I. Čerstvé ovocie a zelenina sú tzv. živou potravinou aj po dosiahnutí konzumnej zrelosti, a preto v nich naďalej i pri doprave, skladovaní a vystavovaní v predajni prebiehajú procesy súvisiace s dozrievaním, ale aj mikrobiologické procesy, ktoré môžu pri nesprávnom skladovaní, nešetrnej manipulácii či zanedbaní kontroly ich kvality spôsobiť ich následné mikrobiologické poškodenie.

II. V prípade čerstvého ovocia a zeleniny ide o druh potravín citlivých na mechanické poškodenie, a preto je potrebné ich konzumnú bezpečnosť neustále kontrolovať aj počas vystavovania v predajni, pretože v prípade spotrebiteľských balení ovocia a zeleniny môžu mechanicky a predovšetkým mikrobiologicky narušené plody v relatívne krátkom čase kontaminovať aj všetky ostatné plody v jednotlivých baleniach.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2018, sp. zn. 5Sžo/44/2016)

R 8/2020

Porušenie technologického postupu pri rozmrazovaní pekárenských výrobkov

Na vyvodenie záveru o porušení technologického postupu pri rozmrazovaní pekárenských výrobkov je rozhodujúca skutočnosť, že nebol dodržaný čas ich rozmrazovania v čase otvorenia prevádzky, v ktorej boli dané pekárenské výrobky umiestňované na trh. Ak prevádzkovateľ ponúka na predaj pekárenské výrobky, pri ktorých nebol dodržaný čas ich rozmrazenia, dopustí sa správneho deliktu podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov [§ 28 ods. 3 písm. a)].

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2018, sp. zn. 2Sžo/223/2015)

R 9/2020

Potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu

Pri rozhodovaní, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, musí sa vziať zreteľ na skutočnosť, či nie je potravina s ohľadom na jej určené použitie neprijateľná pre ľudskú spotrebu z dôvodu jej kontaminácie cudzorodými alebo inými látkami alebo z dôvodu hniloby, kazenia alebo rozkladu. Takúto potravinu je zakázané umiestňovať na trh z dôvodu, že nie je bezpečná (§ 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Asan/1/2017)

R 10/2020

Predaj nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom

Účelom hygienického predaja nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom je, aby boli zo strany prevádzkovateľa zabezpečené také úkony pri predaji, ktoré minimalizujú riziko kontaminácie potravín, t. j. vykonanie takých opatrení, ktoré nebezpečenstvo, či už existujúce alebo potenciálne hroziace, eliminujú na akceptovateľnú úroveň.

Ak orgán úradnej kontroly potravín na základe zistení z vykonanej kontroly v rámci svojej správnej úvahy dôjde k záveru, že spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov samoobslužným spôsobom prostredníctvom technických zariadení nezodpovedá hygienickému predaju, je oprávnený uložiť prevádzkovateľovi príslušné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Sžo/65/2016)

R 11/2020

Označovanie bryndze

Bryndza sa podľa suroviny použitej na jej výrobu člení na ovčiu bryndzu (vyrábanú len zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra alebo skladovaného ovčieho syra) a zmesnú bryndzu (vyrábanú zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra a vyzretého hrudkového syra alebo skladovaného ovčieho syra a vyzretého hrudkového syra). Vždy však musí obsahovať najmenej 50 % ovčieho hrudkového syra zo sušiny výrobku, a preto zákonodarca logicky nestanovil povinnosť označovať ju v názve percentuálnym podielom ovčieho hrudkového syra zo sušiny výrobku.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Sžo/24/2016)

R 12/2020

Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti

Nie každá potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je súčasne nebezpečná, zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu. Ak orgán úradnej kontroly potravín zistí u prevádzkovateľa porušenie zákazu umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nemôže bež ďalšieho konštatovať, že prevádzkovateľ týmto konaním súčasne porušil zákaz umiestňovať potraviny na trh, ktoré sú iné ako bezpečné. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2019, sp. zn. 7Asan/18/2017)

R 13/2020

Precedenčná zásada v potravinovom práve

Orgán úradnej kontroly potravín je ex offo povinný pri určovaní výšky pokuty aplikovať precedenčnú zásadu a zohľadňovať skutočnosti týkajúce sa ukladania pokút v skutkovo a právne obdobných prípadoch voči subjektom podnikajúcim s rovnakým druhom potraviny (§ 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2019, sp. zn. Asan/21/2018)

R 14/2020

Pojem „minulosť prevádzkovateľa“ potravinárskej prevádzky

V potravinovom práve Slovenskej republiky absentuje legálna definícia pojmu „minulosť prevádzkovateľa“. Orgány úradnej kontroly potravín spravidla skúmajú minulosť prevádzkovateľa v trvaní 24 až 36 mesiacov pred úradnou kontrolou potravín, na základe ktorej má byť sankcia uložená. V rámci minulosti prevádzkovateľa je však osobitne dôležité obdobie jedného roka, počítané spätne odo dňa vykonania úradnej kontroly potravín do dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2019, sp. zn. 4Asan/20/2017)

R 15/2020

Predaj nebalených pekárenských výrobkov – hygiena predaja

I. Prioritným cieľom zákonnej úpravy podmienok a pravidiel predaja nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom je zabezpečenie hygienického nakladania s uvedenými výrobkami, a to takým spôsobom, aby bolo v maximálnej možnej miere zamedzené riziku ich znečistenia, ako aj riziku priameho dotyku kupujúcich s predmetným tovarom. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je dôležité predovšetkým využívanie vhodných technických zariadení, ktoré svojou konštrukciou prispejú k eliminácii, resp. minimalizovaniu hrozby kontaminácie potravín.

Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je pri voľbe konkrétneho technického prostriedku povinný rešpektovať požiadavku predaja nebalených pekárskych výrobkov v zariadeniach s ochranným krytom, za súčasného zabezpečenia výmeny vzduchu. Požiadavka zabezpečenia cirkulácie vzduchu v rámci technického zariadenia nevylučuje možnosť jeho skonštruovania tak, aby bolo zároveň minimalizované riziko kontaminácie.

II. K spáchaniu správneho deliktu v súvislosti s predajom nebalených pekárskych výrobkov samoobslužným spôsobom (§ 28 ods. 1 písm. b) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov) dôjde samotným opomenutím zabezpečenia hygienického predaja nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, bez nutnosti skúmania, resp. preukazovania vzniku reálneho poškodenia zdravia spotrebiteľov alebo vplyvu na kvalitu daných výrobkov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2019, sp. zn. 4Asan/14/2018)

R 16/2020

Sankčný mechanizmus zákona o potravinách

I. Sankčný mechanizmus vytvorený zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov musí spĺňať požiadavky ustanovené v čl. 55 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, podľa ktorého musia byť ukladané sankcie účinné, primerané a odradzujúce. V tomto zmysle recidíva (§ 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov) napĺňa nielen požiadavku primeranosti, ale aj účinnosti, a to práve v situácii, ak predchádzajúce sankcie uložené prevádzkovateľovi za porušenie rôznych či rovnakých povinností neviedli k jeho náprave.

II. Kritériá na určenie výšky pokuty uloženej podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov sú určené výpočtom skutočností, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9). Vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať, zohľadňovať ich a v dôvodoch rozhodnutia sa s nimi transparentne vysporiadať.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. apríla 2019, sp. zn. 4Asan/7/2018)

R 17/2020

Výkon úradnej kontroly potravín inšpektormi

Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov nevylúčil inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky z výkonu úradných kontrol potravín (§ 23 ods. 1). Obmedzenie účasti na výkone úradných kontrol potravín vyplýva iba pre inšpektorov regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorí sú oprávnení vykonávať úradnú kontrolu potravín v územnom obvode inej ako miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy len na základe poverenia, ktoré im vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (§ 23 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Asan/10/2017)

R 18/2020

Zákaz označovania potravín klamlivým spôsobom

Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má povinnosť označovať potraviny, ktoré umiestňuje na trh, takým spôsobom, aby informácie o potravinách neuvádzali spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o charakteristiku potravín, ich povahu, totožnosť, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu, spôsob výroby alebo získania. Potraviny, ktoré sú klamlivo označené, je zakázané umiestňovať na trh. V prípade, ak orgán úradnej kontroly potravín zistí porušenie tohto zákazu, uloží prevádzkovateľovi sankciu (§ 28 ods. 2 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Asan/13/2018)

R 19/2020

Vyjadrenie sa k podkladom správneho rozhodnutia

I. Hoci na konanie v zmysle osobitného predpisu (zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje, avšak ak tento osobitný predpis aplikáciu § 3 ods. 2 Správneho poriadku nevylúčil, je povinnosťou správneho orgánu riadne aplikovať základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku i vo veciach osobitných správnych konaní.

II. Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ak správny orgán opomenie túto svoju zákonnú povinnosť, dôjde jeho nesprávnym procesným postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019, sp. zn. 9Sžsk/122/2018)

R 20/2020

Zmluva medzi SR a Ukrajinou - zvýšenia k základnej výške dôchodku

Pri prepočte invalidných, starobných a pozostalostných dávok podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení, zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 53/2002 Z.z., v znení Dohody, zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 211/2009 Z. z., patria k základnej výške dôchodku, prepočítanej podľa čl. 23 ods. 3 a ods. 5 Zmluvy v znení účinnom od 1. júla 2009, zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v takej výške, ako keby bol dôchodok priznaný a vyplácaný v prepočítanej výške už odo dňa jeho priznania.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. septembra 2013, sp. zn. 4So/70/2013)

R 21/2020

Aktívna žalobná legitimácia ministra spravodlivosti v disciplinárnych konaniach exekútorov

I. Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe „actio popularis“, ktorá by umožnila komukoľvek podať správnu žalobu, ale tieto subjekty zákonodarca výslovne vymedzil v procesnom predpise.

II. V zmysle zákona č. 389/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov správnu žalobu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, okrem rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania (podľa § 228a písm. b/, e/ a f/ Exekučného poriadku), môže v lehote podľa Správneho súdneho poriadku vo verejnom záujme podať minister spravodlivosti, a to aj vtedy, ak nie je navrhovateľom disciplinárneho konania (§ 228d ods. 8 Exekučného poriadku).

III. Z intertemporálneho ustanovenia § 243n Exekučného poriadku k úpravám účinným od 1. decembra 2019 vyplýva oprávnenie ministra spravodlivosti podať správnu žalobu voči doručenému rozhodnutiu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, ktoré bolo vydané po 30. novembri 2019.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. januára 2020, sp. zn. 6Asan/7/2019)

Celé číslo zbierky si môžete prečítať TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1197
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: