Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2019

najpravo.sk • 11.12. 2019, 18:07

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal šiestu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaného stanoviska a publikovaných rozhodnutí. V závere nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

OBSAH

Stanovisko vo veciach správnych

R 56/2019

Zjednotenie rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly

Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok).

Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017), v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.

(Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019, Snj 36/2019)

Rozhodnutia vo veciach správnych

R 57/2019

Vyvlastňovacia náhrada

Nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice – tak, ako táto výška vyplýva z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve – sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov).

Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2014, sp.zn. 3Sžp/23/2013)

R 58/2019

Stavebná čiara

I. Stavebná čiara predstavuje smernú líniu, ktorú musí dodržať budúca zástavba, pričom ju stavebník nesmie prekročiť smerom k ulici. Vymedzená je najmä v polohách s vyššími nárokmi na formovanie verejného priestoru a je stanovená v územnom pláne. Od stavebnej čiary je možné ustúpiť smerom dovnútra pozemku v rozsahu povolenom v územnom pláne, prípadne ju prekročiť architektonickými prvkami aj smerom k ulici, a to len v rozsahu určenom v územnom pláne. Stavebná čiara určuje záväznú polohu pre výstavbu budovy, jej odstup od hranice pozemku voči verejnému priestranstvu a orientáciu hlavného vstupu do budovy.

II. Stavebná čiara sa nemusí zhodovať s hranicou pozemku.

III. Súčasťou administratívneho spisu, ktorý správny orgán predkladá správnemu súdu v konaní o umiestnení stavby, je aj rozhodujúca časť územného plánu, z ktorej správny orgán vychádzal pri vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2018, sp. zn. 4Sžk/13/2017)

R 59/2019

Doba zamestnania v železničnej polícii

Dobu zamestnania v Zbore ozbrojenej ochrany železníc od 1. apríla 1991 do 28. mája 1992 a v Železničnej polícii od 29. mája 1992 do 31. decembra 1999 nemožno hodnotiť ako dobu služby príslušníka Zboru národnej bezpečnosti na účely § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a v I. alebo II. kategórii funkcií podľa § 130 tohto zákona.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2018, sp. zn. 9So/135/2016)

R 60/2019

Náhrada mzdy pri okamžitom zrušení pracovného pomeru - sociálna agenda

Náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, na ktorú má nárok zamestnanec, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer (§ 54 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce), nie je príjmom za vykonanú prácu, ako to predpokladá ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, a preto ju nemožno považovať za vymeriavací základ.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2018, sp. zn. 9So/81/2017)

R 61/2019

Udelenie azylu z humanitných dôvodov

I. Indikátorom na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a

doplnení niektorých zákonov je okrem iného posúdenie, či žiadateľ o azyl napĺňa niektorý zo signifikantných znakov osôb uvedených v § 39 tohto zákona, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia.

II. Neúspešnú žiadateľku o azyl, ktorá žiadosť o azyl podá aj v mene maloletých detí, z ktorých jedno trpí závažným ochorením, možno považovať za prípad neúspešných žiadateľov o azyl z radov osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, preto záver správneho orgánu, že prípad sťažovateľky a jej maloletých detí nemožno považovať za dôvod hodný udelenia azylu z humanitných dôvodov, sa javí ako nelogický, vykazujúci znaky ľubovôle pri posudzovaní kritérií, ktorými sa správny orgán musí zaoberať.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžak/18/2017)

R 62/2019

Dublinské nariadenie

Na aplikáciu čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublinské nariadenie), nie je právny nárok a je teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne.

Aj v rámci aplikácie voľnej úvahy je správny orgán povinný rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2018, sp. zn. 1Sžak/3/2018)

R 63/2019

Konanie o správnom delikte - pribratý tlmočník

I. Námietka obvinenej fyzickej osoby podnikateľa v prípade zodpovednosti za správny delikt je nedôvodná a účelová, keď tvrdí, že mu colný úrad odňal možnosť konať v jazyku, ktorému rozumie, ak colným úradom pribratý tlmočník z jazyka slovenského do jazyka vietnamského je zapísaný i v zozname znalcov a tlmočníkov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

II. V tzv. skrátenom konaní, ktoré umožňuje správnemu orgánu uložiť sankciu na mieste, neobstoja námietky sťažovateľa (navyše za situácie, keď skutkový stav bol v danej veci riadne a nepochybne zistený a sťažovateľom nespochybnený) o nesprávnosti postupu colného úradu, keď rozhodnutie na mieste (§ 16 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov) nebolo vydané v prevádzke sťažovateľa, ale na colnom úrade (miestne zisťovanie bolo riadne vykonané v prevádzke sťažovateľa), a to z dôvodu potreby pribratia tlmočníka do konania.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn. 6Asan/2/2017)

R 64/2019

Nesprávne poučenie správneho súdu – oneskorene podaný opravný prostriedok

V prípade, ak účastník svoj opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu podal síce oneskorene, avšak spravujúc sa nesprávnym poučením správneho súdu o príslušnej lehote, je namieste, aby najvyšší súd túto skutočnosť citlivo posúdil a vyložil v prospech účastníka konania. Opačný výklad správneho súdu by znamenal zamedzenie prístupu k spravodlivosti a porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn. 6 Sžfk/28/2017)

R 65/2019

Právomoc kasačného súdu pri sankčnej moderácii

Kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti v rámci súdneho prieskumu rozsudku krajského súdu, ktorým sa realizovalo moderačné oprávnenie, nemá už obdobné oprávnenie ako krajský súd a sám už súdnu úvahu krajského súdu o moderácii výšky pokuty nahradiť nemôže. Ďalšia moderácia kasačným súdom je neprípustná v dôsledku zásady jednoinštančnosti správneho súdnictva v Slovenskej republike nastúpenej účinnosťou Správneho súdneho poriadku dňom 1. júla 2016 a navyše moderačné oprávnenie pozitívnoprávna úprava kasačnému súdu nepriznáva.

Vo vzťahu k diskrécii krajského súdu môže kasačný súd hodnotiť len skutočnosť, či krajský súd neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia, či z nich nevybočil alebo voľné uváženie nezneužil, či je jeho súdna úvaha preskúmateľná.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. mája 2019, sp. zn. 6Asan/14/2017)

R 66/2019

Odvolanie hlavného kontrolóra

I. Odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné. Dôvody je nevyhnutné uviesť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež i v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce. Zápisnice zo zasadnutí obecných zastupiteľstiev, ako aj uznesenia obecných zastupiteľstiev, sú verejne prístupné a dostupné.

II. Nepostačuje z hľadiska materiálneho len uvedenie zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého sa hlavný kontrolór z funkcie odvoláva, ale súčasťou výrokovej časti uznesenia obecného zastupiteľstva musia byť konkrétne dôvody, ktoré obecné zastupiteľstvo k takémuto kroku viedli, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť skonkretizované, aby boli preskúmateľné. Nepostačí len uvedenie zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého sa hlavný kontrolór z funkcie odvoláva, pretože zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (§ 18a ods. 9) vyplýva, že odvolať hlavného kontrolóra z jeho funkcie možno pre porušenie viacerých povinností.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. 6Usam/2/2018)

R 67/2019

Súbeh správnych deliktov

I. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný.

II. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2019, sp. zn. 6 Asan/16/2018)

R 68/2019

Nevykonanie navrhnutých dôkazov v správnom konaní

Ak žalovaný správny orgán nevykonal ešte ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, neznamená to, že porušil jeho práva, pretože dokazovanie vykonáva správny orgán, ktorý dôkazy aj hodnotí, pričom tejto skutočnosti korešponduje povinnosť účastníka konania predložiť, resp. poukázať na dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. V prípade, že z vykonaného dokazovania dostatočne jasným spôsobom vyplýva už z iných dôkazných prostriedkov, že uvedený priestupok v rámci diváckeho násilia na futbalovom zápase Fortuna ligy spáchal žalobca, ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkov, by bolo nadbytočné, neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2019, sp. zn. 6Asan/18/2017)

R 69/2019

Spočívanie lehôt

Ustanovenie § 246d Občianskeho súdneho poriadku o spočívaní lehôt sa v podstate recipovalo do Správneho súdneho poriadku (§71 ods. 1), a preto argumentácia sťažovateľa, že za prechádzajúcej procesnej úpravy lehoty na vyrubenie dane v prípade súdneho prieskumu nespočívali, je zavádzajúca a právne irelevantná, a rovnako je nedôvodná aj námietka sťažovateľa o preklúzii 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane z dôvodu, že správca dane nezohľadnil „nespočívanie lehoty“ už v rámci skoršieho súdneho prieskumu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Takáto obrana sťažovateľa nemá oporu ani v predchádzajúcej procesnej právnej úprave a ani v súčasnej procesnej úprave zakotvenej v Správnom súdnom poriadku a je účelová.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. mája 2019, sp. zn. 6 Sžf/9/2018)

R 70/2019

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2019, sp. zn. 8Sžk/4/2018)


 

Celé číslo zbierky si môžete prečítať TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 967

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: