Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2017

najpravo.sk • 26.7. 2017, 17:08

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal štvrtú tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaných stanovísk a rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Rozhodnutia vo veciach správnych

R 26/2017

Právo na prístup k informáciám

Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Sžo/106/2015)

R 27/2017

Odvysielanie oznamu o porušení zákona

Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej povinnosti, a preto k plneniu povinností možno vysielateľa nepriamo „donútiť“ len v rámci ďalšieho sankčného postihu, v súlade so zákonom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2016, sp.zn. 3Sž/19/2014)

R 28/2017

Nekalá obchodná praktika

I. Ak bolo na základe kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie zistené, že kontrolovaný subjekt postupoval pri uplatnení reklamácie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne od neho ako predávajúceho očakávať pri jeho konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, mohol tým podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe.

II. Ak kontrolovaný subjekt namiesto potvrdenia o prijatí reklamácie vydáva zákazníkom-spotrebiteľom ,,Zmluvy o vykonaní opravy“, boli jeho správaním naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov [§ 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b)].

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. septembra 2016, sp. zn. 3Sžo/102/2015)

R 29/2017

Odpočítanie dane z pridanej hodnoty

I. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.

II. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp.zn. 3Sžf/104/2015)

R 30/2017

Opravné rozhodnutie daňového orgánu

I. Z účelu opravného rozhodnutia je potrebné vyvodiť záver, že výrok opravného rozhodnutia má tvoriť obsah vykonávanej opravy a jeho odôvodnenie sa má týkať dôvodov vykonania predmetnej opravy rozhodnutia.

II. Ak daňový orgán vykonal opravu rozhodnutia vydaním duplicitného, čo do merita veci zhodného rozhodnutia (v rámci odvolacieho konania), vniesol do odvolacieho konania zmätočnosť, majúcu dopad, okrem iného na zameniteľnosť rozhodnutí s rovnakým číslom, určenie momentu oznámenia rozhodnutia o odvolaní a takýto postup je spôsobilý narušiť princíp právnej istoty, ktorý má byť výrokom administratívneho rozhodnutia zabezpečený.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2016, sp.zn. 3Sžf/108/2015)

R 31/2017

Rozhodovanie o výške náhrady trov konania

I. O výške náhrady trov konania podľa Správneho súdneho poriadku rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

II. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky vykonáva v analogickej pozícii (súdneho úradníka) príslušné činnosti asistent sudcu, ktorého postavenie je upravené zákonom (§ 19 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že niet pochybností, že asistent sudcu má rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny úradník (jeho postavenie je upravené v zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov).

III. V konaniach, v ktorých rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti správneho súdnictva ako vecne príslušný súd (§ 11 Správneho súdneho poriadku), o výške trov konania rozhoduje v prvom stupni asistent sudcu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Sžnz/6/2015)

R 32/2017

Reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku

I. Z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vyplýva záver, že nemožno poznámky pod čiarou č. 9 a č. 9a interpretovať inak, než ako príkladmé odkazy na osobitné predpisy prichádzajúce do úvahy, a preto uvedené ustanovenie je žiaduce chápať ako ďalší reštitučný titul špecificky orientovaný do oblasti možnej zákonnej reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku priamo v režime zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Neobstojí preto ani zásadná námietka, že predmetná konfiškácia majetkov spadá v danom prípade pred tzv. rozhodné obdobie.

II. Je potrebné rešpektovať, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov obsahuje výslovné pravidlo ako postupovať pri strate konfiškovaného majetku, a preto je potrebné akceptovať ten záver, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov predstavuje prelom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia pre prípady uvedené v § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Opačný výklad by bol v príkrom rozpore s ústavne konformným výkladom na tak citlivú problematiku akou je nesporne problematika reštitučných konaní, ako i v rozpore s právom na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2015, sp. zn. 9Sžr/132/2015)

R 33/2017

Náhrada nákladov na štúdium pri skončení služobného pomeru

Nemožno považovať za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru s príslušníčkou policajného zboru v skúšobnej dobe a keď nie je možné z napadnutého rozhodnutia overiť, či vôbec mohla svoj záväzok vo vzťahu k policajnému zboru objektívne splniť. Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť, že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je povinný v prípade „sporu“ preukázať policajný orgán.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2015, sp.zn. 3Sžo/67/2015)

R 34/2017

Bytová náhrada

I. Nejednoznačnosť právnej úpravy nemožno pričítať na ťarchu žiadateľa o poskytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.

II. Príslušnosť na prijímanie žiadostí o priznanie nároku na poskytovanie bytovej náhrady podľa § 7 ods. 1 resp. 7a zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov je pre územie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy daná pre hlavné mesto ako aj pre jeho mestské časti. Konanie a rozhodovanie o tomto nároku, obstarávanie bytových náhrad a ich poskytovanie vykoná Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžo/70/2015)

R 35/2017

Pozastavenie výkonu činnosti advokátskeho koncipienta

I. Rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov odôvodnené iba strohou rekapituláciou skutkových zistení a citáciou ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodla, bez uvedenia bližších dôvodov, ktoré ju viedli k záveru o dôvodnosti a nutnosti pozastavenia výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, je nepreskúmateľné.

II. Pokiaľ z dôvodov rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory nevyplýva, čo ju viedlo k rozhodnutiu o pozastavení výkonu činnosti advokátskeho koncipienta, keď nie je zrejmé, či vôbec existovali kritéria, ktoré posudzovala pri úvahe o využití tohto oprávnenia a akým spôsobom ich vyhodnotila, ako vyhodnotila dotknutú osobu, povahu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ako sa vysporiadala s jeho obhajobou, potom je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/323/2015)

R 36/2017

Zaistenie žiadateľa o udelenie azylu

V záujme presvedčivosti rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nesmie absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali (napr. na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada), najmä ak je zrejmé, že cudzinec po tom, čo požiadal o azyl, už absolvoval v azylovom konaní vstupný pohovor.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2015, sp. zn. 1Sža/5/2015)

R 37/2017

Zabezpečenie veci

Výpočet dôvodov zabezpečenia veci v zmysle § 40 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je len exemplifikatívny a nie taxatívny, a preto môžu byť dôvodom zabezpečenia aj iné skutočnosti ako tie, ktoré sú tam uvedené príkladmo.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. decembra 2016, sp. zn. 1Sžf/30/2015)

R 38/2017

Odpočítanie dane z pridanej hodnoty - výkon činností spojených s realizáciou stavieb

I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d).

II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľmi, potom neuniesol dôkazné bremeno.

III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. decembra 2016, sp. zn. 1Sžf/81/2015)

R 39/2017

Zodpovednosť za colný delikt

I. Z vôle zákonodarcu vloženej do obsahu daňových predpisov nepochybne vyplýva, že celý systém daňového trestania za správne delikty je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, je v tejto súvislosti irelevantná, nakoľko v konaní o colných deliktoch sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti.

II. K zániku resp. redukcii zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených priamo v zákone, podľa ktorého sa potrestanie uskutočňuje.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. decembra 2016, sp. zn. 1Sžf/71/2015)

R 40/2017

Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu viac ako 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencovi, ktorý už poberal invalidný dôchodok z dôvodu najviac 70% miery tohto poklesu, je potrebné v zmysle § 82 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov považovať za dôchodkovú dávku priznanú od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, ktorá sa zvyšuje odo dňa jej priznania spôsobom uvedeným v § 82 ods. 4 písm. b) tohto zákona.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp.zn. 9So/21/2015)

R 41/2017

Dovolanie

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok vo veciach patriacich do správneho súdnictva nie je podľa Správneho súdneho poriadku prípustné, a preto správny súd dovolacie konanie zastaví z dôvodu neodstraniteľného nedostatku procesnej podmienky konania.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2016, sp. zn. 2Sdo/13/2016)

R 42/2017

Rozhodovanie o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou

Najvyšší súd Slovenskej republiky o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou (§ 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) nerozhoduje ako súd prvej inštancie (§ 11 písm. a) až f) Správneho súdneho poriadku), a preto rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov (§ 46 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp. zn. 4Nds/6/2016)

R 43/2017

Konanie o obnove evidencie pozemkov

Konanie podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov slúži v podstate len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú však právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp.zn. 10Sžo/301/2015)

Zbierku stanovísk a rozhodnutí NS SR 1/2017 nájdete TU.

Zdroj: NS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1870

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: