Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 10/2018

najpravo.sk • 21.12. 2018, 16:42

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal desiatu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach trestných.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Obsah

Rozhodnutia vo veciach trestných

R 96/2018

Včasnosť uplatnenia dovolacích námietok.

Námietky chýb rozhodnutia a konania v zmysle § 374 ods. 1 (ods. 3) Trestného poriadku, s označením dôvodu dovolania podľa požiadavky odseku 2 naposledy označeného ustanovenia (teda uplatnené riadne), sú obligatórnou náležitosťou dovolania - ak je v dovolaní uvedená aspoň jedna taká námietka, bude sa ňou dovolací súd zaoberať (pokiaľ sú splnené ostatné zákonné podmienky dovolacieho konania). Dovolací súd sa však nebude zaoberať námietkami uplatnenými po uplynutí lehoty na podanie dovolania uvedenej v § 370 ods. 1, 2 Trestného poriadku (teda nie včas), okrem konštatácie ich oneskoreného uplatnenia; to sa netýka ďalšej argumentácie k včas a riadne uplatneným dovolacím námietkam.

Ak v dovolaní podanom včas nie je riadne uplatnená žiadna dovolacia námietka, dovolanie bolo síce podané, avšak bez splnenia svojej obligatórnej náležitosti. V takom prípade nasleduje postup podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, avšak námietky možno uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty určenej dovolacím súdom podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku. Neskôr uplatnenými námietkami sa nebude dovolací súd vecne zaoberať - buď rozhodne podľa § 382 písm. e) Trestného poriadku (pri absencii akejkoľvek riadne uplatnenej námietky), alebo sa bude zaoberať len námietkami riadne uplatnenými v naposledy označenej lehote.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2018, sp. zn. 2 Tdo 7/2018)

R 97/2018

Odstraňovanie rozporov vo výpovedi obžalovaného alebo svedka. Domová prehliadka.

I. Úprava možnosti čítania zápisnice o skoršom výsluchu či už obžalovaného (§ 258 ods. 4 Trestného poriadku) alebo svedka (§ 264 ods. 1 Trestného poriadku) na hlavnom pojednávaní rešpektuje princíp nezameniteľnosti aktuálneho procesného postavenia vypočúvanej osoby (ktoré sa mohlo v predchádzajúcom priebehu konania zmeniť). Preto nie je možné čítať na odstraňovanie rozporov vo výpovedi obžalovaného jeho skoršiu výpoveď ako svedka, a naopak.

Pravidlo uvedené v predchádzajúcej vete nie je možné obísť čítaním zápisnice o skoršom výsluchu osoby v odlišnom než aktuálnom procesnom postavení (v predchádzajúcom priebehu konania) ako listinného dôkazu podľa § 269 Trestného poriadku.

Princíp nezameniteľnosti procesného postavenia platí aj pre náhradu výpovede na hlavnom

pojednávaní; za „spoluobžalovaného“ uvedeného v návetí § 263 ods. 3 Trestného poriadku sa považuje osoba v takom pôvodnom procesnom postavení, ktorá už v čase konania hlavného pojednávania spoluobžalovaným nie je (konanie proti nej bolo skončené, bola vylúčená zo spoločného konania – inak by sa použilo ustanovenie § 258 ods. 4 Trestného poriadku) a túto osobu nie je možné (z faktických, nie právnych dôvodov) vypočuť ako svedka.

II. Ustanovenie § 105 ods. 1, 2 Trestného poriadku je v pozícii osobitného ustanovenia (lex specialis) oproti ustanoveniu § 213 ods. 2, 3 Trestného poriadku (nie je výnimkou uvedenou v naposledy označenom ustanovení, platnou len za určitých okolností - „ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť“). Obhajca sa teda o výkone domovej prehliadky neupovedomuje.

Dôvodom postupu popísaného v predchádzajúcom odseku je zamedziť zmareniu účelu domovej prehliadky, ktorý nie je možné naplniť bez momentu prekvapenia; pribratie nezúčastnenej osoby k výkonu domovej prehliadky (na kontrolu nezaujatosti jej priebehu) je naopak obligatórne.

„Osoba, u ktorej sa domová prehliadka / taký úkon vykonáva” v zmysle ustanovení § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 a 5, § 106 ods. 1 a 2 Trestného poriadku je osoba, do ktorej práva, zodpovedajúceho domovej slobode, sa pri výkone domovej prehliadky zasahuje; takou osobou nie je vlastník alebo nájomca dotknutej nehnuteľnosti, pokiaľ ju aj fakticky neužíva ako obydlie.  

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2018, sp. zn. 1 TdoV 9/2017)

R 98/2018

Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie; jednočinný súbeh s trestným činom subvenčného podvodu.

I. Pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona sú v odseku 1 tohto ustanovenia popísané tri možné alternatívy konania páchateľa („použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu“, „neposkytnutie povinných údajov“ a „použitie prostriedkov“, spojené s ďalšími okolnosťami), ako aj dva rôzne následky, ktoré páchateľ môže takým konaním spôsobiť (jednak „spôsobenie sprenevery“ a jednak „protiprávne zadržanie prostriedkov“).

Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, „spôsobenie sprenevery“ v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona nie je zadefinovaním ďalšieho konania páchateľa (ako kumulatívne požadovaného skutku), ktoré by nadväzovalo na „použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu“, „neposkytnutie povinných údajov“ alebo „použitie prostriedkov“ podľa predchádzajúcej časti formulácie dotknutého ustanovenia. Ide o definíciu jednej z alternatív následku vyvolaného konaním páchateľa (súčasť popisu tzv. objektívnej stránky).

Na účel aplikácie § 261 ods. 1 Trestného zákona: „spôsobenie sprenevery“ obsahovo zodpovedá následku trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (ako trvalé prisvojenie si poskytnutých prostriedkov); „protiprávne zadržanie prostriedkov“ obsahovo zodpovedá následku trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona (ako neoprávnené prechodné užívanie prostriedkov, neskôr refundovaných poskytovateľovi alebo dodatočne použitých na pôvodne určený účel). Rozhodujúcim kritériom rozdielu medzi oboma druhmi následku je špecifikácia úmyslu páchateľa v čase jeho konania.

Použitím poskytnutých prostriedkov na iný než pôvodne určený účel (následok spôsobený páchateľom) v úmysle vyvolať taký stav trvale (nie len prechodne „zapožičať“ prostriedky sebe alebo inému) teda dochádza k spáchaniu - pri splnení aj ostatných zákonných znakov - trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný než pôvodne určený účel; prijatie, resp. ponechanie si takto vyplatených prostriedkov je porušením účelovo určeného zverenia finančných prostriedkov, a to zverenia len na oprávnenú spätnú úhradu (ide teda o spôsob „prisvojenia si“ určitej peňažnej hodnoty).

II. Jednočinný súbeh trestných činov je charakterizovaný jedným konaním páchateľa, ktorým sú (v rámci dotknutého skutku) vyvolané dva rôzne následky. Také následky teda nie sú totožné právne ani fakticky (z hľadiska faktických okolností, ktoré sú kvalifikačným podkladom).

Jednočinný súbeh trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona a trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona je možný pri kumulácii rôznych následkov zodpovedajúcich škode; škoda ako kvalifikačný moment sa delí medzi obe právne kvalifikácie podľa pôvodného zdroja finančných prostriedkov, ktorých sa týka následok vyvolaný konaním páchateľa (jednak prostriedky poskytnuté Slovenskej republike Európskou úniou - § 261 Trestného zákona a jednak prostriedky z iných verejných zdrojov pokrytých ustanovením § 225 Trestného zákona).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2018, sp. zn. 1 TdoV 1/2017)

R 99/2018

Spor o príslušnosť.

Ak v prípade postúpenia veci inému súdu z dôvodu príslušnosti rozhodoval o sťažnosti proti takému uzneseniu nadriadený súd postupujúceho súdu, nemôže už súd, ktorému bola vec právoplatne postúpená a ktorý je v obvode dotknutého nadriadeného (sťažnostného) súdu, vyvolať spor o príslušnosť podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku.

Súd, ktorý rozhoduje spor o príslušnosť podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku, môže určiť aj príslušnosť iného než niektorého zo sporiacich sa súdov.

Ak iný než sporiaci sa súd, ktorého príslušnosť bola určená podľa predchádzajúceho odseku a ktorého nadriadeným súdom nie je súd, ktorý rozhodoval spor o príslušnosť (ďalej len „externý preberajúci súd“), zistí, že vo veci má rozhodnúť niektorý z pôvodne sa sporiacich súdov alebo iný súd v obvode súdu, ktorý rozhodol pôvodný spor o príslušnosť, vyvolá nový spor o príslušnosť podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku; najbližšie spoločne nadriadeným súdom bude v takom prípade vždy Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ak externý preberajúci súd zistí, že vec má rozhodnúť iný súd mimo obvodu súdu, ktorý rozhodol pôvodný spor o príslušnosť, postúpi vec príslušnému súdu, čo môže vyvolať nový spor o príslušnosť.

Ak ide o pôsobnosť (§ 14 Trestného poriadku), rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to buď o sťažnosti podľa odseku 1 týchto právnych viet, alebo (ak sťažnosť nebola podaná) v následnom spore o pôsobnosť (podľa § 22 ods. 1 Trestného poriadku pri jeho extenzívnom výklade) medzi Špecializovaným trestným súdom a iným súdom, ak bol taký spor vyvolaný.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. septembra 2018, sp. zn. 2 Ndt 25/2018)

R 100/2018

Účel trestného konania pri väzbe.

Účelom trestného konania v zmysle tretej kumulatívnej podmienky podľa § 76 ods. 3 veta druhá Trestného poriadku je nielen náležité zistenie trestného činu a spravodlivé potrestanie páchateľa podľa zákona v zmysle § 1 Trestného poriadku (generálne vyjadrený účel zákona z hľadiska rozhodnutia vo veci samej), ale aj zamedzenie okolnostiam, na odvrátenie ktorých je zamerané ustanovenie § 71 Trestného poriadku o dôvodoch väzby. Ochrana práv fyzických a právnických osôb presahuje najmä pri tzv. preventívnej väzbe rámec stíhania obvineného za skutok, ktorý je predmetom dotknutého konania.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2018, sp. zn. 5 Tost 14/2018)

R 101/2018

Zákaz uloženia trestu povinnej práce invalidnému páchateľovi.

Ustanovenie § 55 ods. 2 Trestného zákona neviaže zákaz uloženia trestu povinnej práce na nedostatok zdravotnej spôsobilosti páchateľa na výkon takého trestu, ale len na okolnosť jeho dlhodobej práceneschopnosti, alebo invalidity páchateľa (bez rozlíšenia jej rozsahu). Z tohto dôvodu súd nie je oprávnený preskúmavať, či napriek preukázanej, a to hoci len čiastočnej invalidite páchateľa, by tento bol alebo nebol schopný prípadne uložený trest povinnej práce vykonať.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2018, sp. zn. 5 To 5/2018)

Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 10/2018 (828kB) si v plnom znení prečítajte TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1143

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: