Ústavný súd odoprel súhlas na trestné stíhanie sudcu

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom ústnom zasadnutí pléna rozhodol o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky o udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. M. podľa čl. 136 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a na ustanovenie § 231 písm. j) Trestného poriadku uznesením takto:

„Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a  súhlas na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. M. pre skutky právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013."

Vzhľadom na následné polemické reakcie niektorých politikov, ktoré boli uverejnené aj v tlači, vydala predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková stanovisko, ktoré vám prinášame v plnom znení:

„Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd v pléne aj vo veciach uvedených v čl. 136 ods. 2 ústavy. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

Na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2013 rozhodlo plénum ústavného súdu o odopretí súhlasu na trestné stíhanie sudcu (teda nie o zamietnutí návrhu). Rozhodnutie, ktoré plénum prijalo, tak získalo nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých sudcov ústavného súdu.

Plénum ústavného súdu pri rozhodovaní o žiadosti muselo vychádzať a vychádzalo, ako sa to uvádza aj v samotnom výroku uznesenia sp. zn. PL. ÚS 13/2013 z 19. novembra 2013, zo skutkového základu uvedeného v žiadosti generálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013.

Ústavný súd už v rámci svojej skoršej judikatúry uviedol, že rozhodovanie o žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vyžaduje, aby zo žiadosti bolo zrejmé, že je dostatočne odôvodnený záver o tom, že sudca spáchal konkrétny trestný čin (per analogiam § 206 ods. 1 Trestného poriadku). Generálneho prokurátora žiadajúceho súhlas na trestné stíhanie sudcu zaťažuje v tomto type konania pred ústavným súdom bremeno preukázania minimálne dôvodného podozrenia, že sudca svojím konaním mohol naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu (napríklad uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 101/2011 z 29. júna 2011).

Zo žiadosti generálneho prokurátora vyplývajú v tomto smere zásadné otázniky, a to najmä vo vzťahu k subjektívnej stránke a objektívnej stránke zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pokiaľ ide o konkrétne konanie sudcu, ktorého sa žiadosť generálneho prokurátora týkala.

K obsahovým náležitostiam žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu patrí totiž nielen jednoznačná právna kvalifikácia trestného činu, pre ktorý sa vydanie súhlasu na trestné stíhanie žiada, ale aj vymedzenie skutku, ktorého sa mal dotknutý sudca dopustiť, opisom skutku (konania či opomenutia tohto sudcu) s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom.

Relevantné skutkové okolnosti v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 120/10-124 z 20. augusta 2013 sa týkali predovšetkým vymedzenia skutku vo vzťahu k tretím osobám, ktorých sa trestné konanie v danej veci týka, avšak práve vo vzťahu k sudcovi, na trestné stíhanie ktorého žiadal generálny prokurátor súhlas, chýbali.

Žiadosť generálneho prokurátora tak podľa ústavného súdu nesignalizuje dostatočne odôvodnený záver (dôvodné podozrenie), že sudca mohol na tam uvedenom skutkovom základe naplniť všetky znaky skutkových podstát zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona."

Zdroj: Ústavný súd SR
Illustračné foto: najprávo.sk