Ústavný súd skorigoval asperačnú zásadu

Ústavný súd na včerajšom zasadnutí pléna rozhodol nálezom o návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania o súlade § 41 ods. 2 Trestného zákona s Ústavou SR. Ústavný súd niektoré zo slov tohto ustanovenia vyslovil za nesúladné s Ústavou SR. Ivetta Macejková a Milan Ľalík mali na však danú otázku odlišný názor a k rozhodnutiu pléna pripoja svoje odlišné stanovisko. Vec sa viedla na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011

Asperačná zásada

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Citované ustanovenie Trestného zákona napadol na ústavnom súde Krajský súd v Prešove ešte v auguste 2010. Krajský súd uviedol, že nástroje, pomocou ktorých štát realizuje trestnoprávnu ochranu, predstavujú legitímne obmedzenie základných práv a slobôd, avšak len vtedy, ak sú tieto zákonodarcom formulované a následne na to oprávnenými orgánmi aplikované ústavne súladným spôsobom, t. j. tak, aby konkrétny nástroj a jeho aplikácia obstáli v teste proporcionality. Primeranosť zásahu do základných práv a slobôd je nutné posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu verejnému záujmu, ktorý toto obmedzenie legitimizuje.

Dôvody zavedenia asperačnej zásady

Prvýkrát bola asperačná zásada zavedená do právneho poriadku novelou Trestného zákona č. 171/2003 Z. z. Dôvodom novely v tom čase účinného Trestného zákona bol vysoký stav násilnej kriminality na Slovensku a nemožnosť trvalej resp. dostatočnej izolácie páchateľov tejto násilnej činnosti. Táto novela zaviedla okrem asperačnej zásady aj zásadu „trikrát a dosť". Pokiaľ ide o asperačnú zásadu, v dôvodovej správe sa konštatuje, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie úmyselných trestných činov (spáchanie niekoľkých úmyselných trestných činov viacerými skutkami) zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu tretinu a v prípade obzvlášť závažného recidivistu o jednu polovicu. V nadväznosti na to sa potom v dôvodovej správe k ustanoveniam § 42 a § 41 dnes účinného Trestného zákona konštatuje, že do nového zákona sa preberajú osvedčené ustanovenia o súhrnnom treste, ktorý sa ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, pri ktorom sa zároveň stanovuje, že ten sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednou polovicou zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu.

Ako ďalej skonštatoval krajský súd, z uvedeného je zrejmé, že dôvodom zavedenia asperačnej zásady bolo dostatočne dlhodobou izoláciou páchateľov najzávažnejšej, najmä násilnej trestnej činnosti, ktorí sa jej dopúšťajú spravidla opakovane, zvýšiť ochranu spoločnosti. Ide nepochybne o legitímny cieľ, avšak otázkou zostáva, či takáto právna úprava je spôsobilá tento cieľ dosiahnuť, pýtal sa v návrhu krajský súd.

Ďalej upozornil, že podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona sa asperačná zásada uplatní vždy, ak niekto vo viacčinnom súbehu (dvomi alebo viacerými skutkami) spácha dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. Hoci podľa pôvodnej dôvodovej správy malo zavedenie asperačnej zásady vytvoriť možnosť prísnejšieho postihu „nebezpečných zločincov", v skutočnosti sú súdy povinné za splnenia podmienok asperačnú zásadu použiť bez ohľadu na to, či so zreteľom na individuálne zvláštnosti konkrétnych trestných činov, osobné vlastnosti a pomery páchateľa je jej uplatnenie nevyhnutné.

Absentuje racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným normatívnym prostriedkom

Podľa presvedčenia krajského súdu namietaná právna úprava svojimi dôsledkami vybočuje z medzí ňou sledovaného účelu, keďže dopadá aj na prípady, v ktorých racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným normatívnym prostriedkom zjavne absentuje.

Krajský súd uvedený návrh na ústavný súd podal vo veci obžalovaného, ktorý sa mal dopustiť trestného činu tak, že vydal príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru nádobu s obsahom 37,3 g vysušených vrcholkov a listov konope (cannabis), ktorú prechovával pre vlastnú potrebu, pričom z uvedeného množstva rastliny by bolo možné pripraviť 75 obvykle jednorazových dávok drogy. Súd bol toho názoru, že tohto konkrétneho páchateľa nemožno označiť za tak nebezpečného páchateľa, možnosti nápravy ktorého sú do takej miery sťažené, že v záujme ochrany spoločnosti mu je nutné uložiť trest odňatia slobody prevyšujúci sedem rokov a štyri mesiace, pričom ide len o dolnú hranicu v dôsledku asperačnej zásady zvýšenej trestnej sadzby.

Súd považoval za potrebné vo svojom návrhu uviesť, že jediným inštitútom umožňujúcim súdu uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu v dôsledku asperačnej zásady zvýšenej trestnej sadzby, je v súčasnosti mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru krajského súdu „obchádzanie" asperačnej zásady, uplatnenie ktorej je pri splnení podmienok ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona pravidlom, využívaním inštitútu, použitie ktorého by malo byť len výnimkou (ide o mimoriadne zníženie trestu) nie je ústavne súladné, keďže dostatočne nezaručuje, že súdy budú v obdobných prípadoch rozhodovať rovnako.

Výrok ústavného súdu

O návrhu Krajského súdu v Prešove, ktorý žiadal od Ústavného súdu SR vyslovenie, že ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona nie je v súlade s článkami ústavy bolo rozhodnuté tak, že:

V § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove nevyhovel.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk