Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

O Harvard Law School s Vladimírom Novákom

Katarína Kesselová • 30.8. 2012, 15:15

Medzi najčerstvejšie úspechy Vladimíra Nováka, šikovného mladého právnika, patrí absolvovanie Harvard Law School a advokátskych skúšok v New Yorku. Pre študentov práva je príkladom, že vďaka úsiliu „to ide aj zo Slovenska". So svojimi skúsenosťami sa v nasledujúcom rozhovore podelil s Katarínou Kesselovou.

Ako vyzerá harvardské LLM štúdium? Hlásite sa na konkrétny odbor s predpísanými predmetmi alebo máte voľnú ruku v tom, aké predmety si vyberiete?

Harvardské LLM štúdium poskytuje možnosť vybrať si jednu z troch koncentrácií (korporátne právo, financie, ľudské práva), ale pre túto možnosť sa rozhodne menej ako šestina prijatých študentov. Väčšina využíva možnosť vyberať si predmety individuálne podľa svojich potrieb a záujmov, pričom k dispozícii je vyše 400 predmetov. Mnohé predmety sú mimoriadne špecifické a poskytujú možnosť stať sa „expertom" v určitej oblasti v prípade ich správneho skombinovania.

O 180 miest v LLM programe „sa bije" približne 1600 vysoko kvalifikovaných ľudí. Čo si myslíte, že zavážilo vo Vašej prihláške?

Poopravil by som, že uchádzačov je v skutočnosti viac ako 5000, pričom cca 1500-2000 prejde „prvým sitom". Ako ste uviedli, všetci sú vysoko kvalifikovaní a preto to nie je jednoduché ani z pohľadu komisie vybrať z nich len 180.

Osobne si myslím, avšak ide len o moju domnienku, že v mojom prípade zavážila kombinácia pracovných a akademických skúseností, výsledkov, ocenení a úspechov, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť ešte počas štúdia. Samozrejme sa prihliada aj na región, ale ten hral skôr proti mne, nakoľko pre strednú Európu je vyhradených málo miest. Harvard na LLM prijíma ľudí, ktorí sú minimálne 2 roky po škole, a čerstvo skončení študenti tvoria menej ako 10% ročníka a zvyčajne sú to výnimoční študenti. Do týchto limitov som sa snažil dostať.

Vladimír Novák 

Aké boli Vaše prvé dojmy po príchode na školu? Zažívali ste „impostor syndrome" alebo ste sa cítili ako ryba vo vode?

Prvé dojmy boli vynikajúce. Harvard je skutočne magické miesto. S uvedeným syndrómom som nemal skúsenosť i keď je pravda, že viacerí študenti, najmä tí mladší a vrátane mňa, sa snažili byť aktívni hneď od prvého dňa. Vysvetľujem si to skôr tým, že Harvard je preplnený intelektom a súťaživosťou, pričom mne dané prostredie vyhovovalo. Od prvého dňa som mal možnosť sa presvedčiť o výnimočnosti Harvardu, ktorý funguje ako „švajčiarske hodinky" a v takom prostredí sa potom napreduje veľmi rýchlo.

Ktoré predmety, prípadne iné školské aktivity Vás najviac zaujali?

O veciach, ktoré ma zaujali by som mohol rozprávať celé dni. Každý jeden predmet ktorý som si vybral a absolvoval bol skvelý, unikátny, bol to pre mňa zážitok. Profesori na Harvarde sú uznávanými osobnosťami a preto je zážitkom učiť sa od nich, diskutovať s nimi, prípadne im oponovať.

Tak ako je na Harvarde vyše 400 predmetov na výber, tak aj školských klubov, spolkov a aktivít je veľké množstvo. V podstate každý deň bola možnosť absolvovať mimoškolské prednásky svetových štátnikov, politikov, biznismanov, právnikov. Pritom aktivity neboli limitované len na Harvard Law School, častokrát som navštevoval rôzne prednášky a konferencie na Harvard Business School a Harvard Kennedy School of Government, ktoré podnietili vo mne úvahy na témy a kariérne možnosti, nad ktorými som predtým neuvažoval, či už private equity alebo enterpreneurship.

Ak by som predsa len mal vybrať jednu, dve veci, tak by som vyzdvihol možnosť diskutovať s finančným riaditeľom JP Morgan o ich úlohe počas finačnej krízy, či s bývalým prezidentom Indie o globálnom vývoji.

Zážitkom však boli moji spolužiaci, či už američania alebo „LLMkári", od ktorých som sa veľa naučil či už na hodinách alebo počas formálnych i neformálnych diskusií.

Vladimír Novák 

Mohli by ste priblížiť spôsob skúšania študentov v porovnaní so slovenskými fakultami? Je opodstatnená výčitka, že od našich študentov sa vyžaduje iba reprodukcia znenia zákona bez kritického myslenia?

Diplomaticky sa nebudem stavať do role kritika slovenského systému, nakoľko ide o komplexnú vec systému vzdelávania a prednesenie môjho názoru by vyžadovalo širší priestor ako poskytuje tento rozhovor.

Spôsob skúšania na Harvarde je samozrejme odlišný. V zásade akákoľvek skúška je prísne anonymná a aj preto sú výsledky skúšok mimoriadne dôležité, a v privátnej sfére sa im prikladá mimoriadny význam.

Anonymita teda vyžaduje písomné skúšanie. Absencia ústneho skúšania je nahradená systémom, akým prebieha samotné vyučovanie, ktoré predchádza skúške, a teda že každý študent sa zapája do diskusií, polemík prípadne je vyvolávaný profesormi náhodným spôsobom. Tento systém zároveň zabezpečuje neustálu prípravu. Každý prichádza na hodinu s naštudovanými materiálmi a je pripravený ich rozoberať práve aplikáciou kritického myslenia. Počas môjho pobytu som zažil len párkrát, že niekto nebol dostatočne pripravený, nakoľko si daný človek robí nepripravenosťou hanbu a kazí si reputáciu.

Ak mám teda otázku položiť smerom či by bolo na slovenských právnických školách vhodné podnecovať v širšom smere prostredie diskusie z dôrazom na aplikáciu kritického myslenia a riešenia právnych situácií, na ktoré zákon či príslušný komentár neposkytuje automatickú odpoveď, tak odpoveď znie áno.

Ak bolo súčasťou skúšok vypracovanie „LLM práce," akej téme ste sa venovali?

Ja som si vybral tému z oblasti investičného práva a arbitráže nakoľko ide o jednu z viacerých oblastí práva ktorá má zaujíma, pričom na SR sa jej venuje len veľmi málo priestoru (čo je dané aj trhom) napriek tomu, že voči SR boli/sú vedené viaceré arbitráže. Konkrétne som sa venoval princípu legitímnych očakávaní investorov vo vzťahu k právu štátov regulovať a meniť zákony. V rámci práce som tiež vypracoval analýzu potenciálných arbitráži voči SR v kontexte zmeny legislatívy v oblasti solárnej energetiky. Pokúsim sa prácu publikovať v niektorom zo zahraničných prestížnych „law review" i keď to nebude ľahké.

Vladimír Novák 

Akú právnickú knižku alebo „blawg" máte momentálne v obľube?

Z právnej beletrie mám rád Grishama, nedávno som dočítal jeho knihu „Firma". Z odbornej literatúry čítam viaceré publikácie orientované na antitrust, fúzie a akvizície a private equity. Momentálne čítam „Art of M&A". Cez Linkedin som tiež prepojený na množstvo právnych blogov, ktoré pravidelne sledujem a čítam.

Po Harvarde ste sa rozhodli zložiť advokátske skúšky štátu New York. Ako vyzerala Vaša príprava a samotné testovanie?

Príprava bola drinou. V podstate tak ako systém skúšok na Harvarde, tak aj advokátske skúšky sú anonymné, a teda sa nijakým spôsobom neprihliada či je uchádzač američan alebo zahraničný, všetci sú hodnotení rovnako. V praxi to znamená, že uchádzač musí mať v malíčku „celý" systém amerického common law a separátne právo štátu New York, ktoré obsahuje mnoho odlišných ustanovení a pravidiel.

Aby som sa pripravil, tak som absolvoval prípravu organizovanú súkromnou spoločnosťou, ktorú absolvuje takmer každý. Trvalo to 8 týždňov a v priemere 14-16 hodín denne. Samotné testovanie bolo vyčerpávajúce a trvalo 2 dni, každý po 7 hodín a bolo zamerané na testovanie všetkých oblastí a rôznych „skills", ktoré právnik potrebuje. Momentálne čakám na výsledky, ktoré budú až v novembri.

Ako absolventovi prominentnej školy sa Vám otvára mnoho dverí. Aké sú Vaše plány? Chcete sa venovať advokácii v Spojených štátoch alebo zvažujete aj návrat na Slovensko?

Svoju dlhodobú budúcnosť spájam zo Slovenskom nakoľko som patriotom a napriek času strávenom v rôznych krajinách v zahraničí si neviem predstaviť žiť trvalo na inom mieste ako na Slovensku. Je pravda, že dverí sa otvorilo mnoho a len čas postupne ukáže, do ktorých rôznych vstúpim. 

Vladimír Novák 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 6507

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: